Preskočiť na obsah
  |  

Policajný šéf priznal ďalšie úmrtie: V galantskej CPZ našli mŕtveho 56-ročného muža

Ľubomír Solák potvrdil niekoľko opatrení na zamedzenie nežiaducich situácií v Policajnom zbore. Od decembra v Bratislave a Košiciach spúšťajú aj pilotný projekt telových kamier.

"Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) aktuálne rieši situáciu, keď včera [17. novembra] bola zadržaná osoba z dôvodu dopravnej nehody pod vplyvom návykovej látky, následne bola bez použitia donucovacích prostriedkov vyšetrená u lekára, ktorý dal súhlas na jej umiestnenie do cely policajného zaistenia (CPZ)," informoval policajný prezident.

Dodal, že pri vykonávaní dozoru v celách príslušník vyhodnotil, že sa osoba nehýbe a nejaví známky života. Privolaná rýchla zdravotná pomoc podľa neho konštatovala exitus.

Solák spresnil, že išlo o 56-ročného muža, ktorý bol umiestnený v CPZ v Galante po tom, ako spôsobil dopravnú nehodu a aj opakovaná dychová skúška uňho potvrdila alkohol v hodnote 1,88 promile. "Úmrtia v CPZ sa dejú. Prehliadky sú vykonávané v celách v pravidelných intervaloch," konkretizoval s tým, že podľa zákona cela môže byť vybavená aj bezpečnostnou kamerou, "čo v tomto prípade bolo".

Prípad v Tepličke nahlásili ako pohyb osoby so sekerou

Na margo udalosti zo 16. novembra, keď po policajnom zákroku v Tepličke nad Váhom v okrese Žilina za použitia tasera zomrel muž, prezident zboru vysvetlil, že polícii bol nahlásený pohyb osoby na ulici so sekerou.

"Osoba bola vyzvaná na upustenie od protiprávneho konania. Hliadka použila taser, hmaty, chvaty a putá. Po stabilizovaní bol vyrozumený útvar RZP, osoba pôsobila počas zákroku dezorientovane. Pri čakaní na príchod RZP došlo k zlyhávaniu zdravotných funkcií, hliadka začala s oživovaním," zosumarizoval Solák.

Dodal, že po príchode RZP v oživovaní záchranári pokračovali, bolo však konštatované, že ide o exitus.

Po spísaní dokumentácie sú zasahujúci policajti na dovolenke a čaká sa na skúmanie znaleckého posudku, či taser bol v príčinnej súvislosti s úmrtím danej osoby. "Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa niečo stalo inak, ako to policajti popísali v záznamoch," spomenul šéf polície.

Neopomenul, že taser je na Slovensku zavedený od roku 2021, pričom tento rok bol použitý doposiaľ celkom 90-krát, z toho jedenkrát na zviera. Je to podľa neho nesmrtiaci prostriedok s tým, že "spôsobuje neporovnateľne menšiu ujmu ako strelná zbraň".

"V tomto prípade policajti postupovali správne, daný prostriedok použili v zastavanej zóne a určite to bolo lepšie použitie ako použitie zbrane," skonštatoval.

Výrobca podľa Soláka ubezpečuje, že by nemalo po zásahu taserom nastať úmrtie ani u osôb trpiacich na srdcovo-cievne ochorenia. Predpokladá sa, že môže dôjsť a dochádza k poraneniam v prípade, ak osoba po zasiahnutí padne na zem.

Analyzujú policajnú históriu

Prezident Policajného zboru ďalej potvrdil, že na základe udalostí z predošlých dní, keď Slovensko najprv šokovala policajná brutalita v Košiciach, pri ktorej príslušník zboru fyzicky dobil recidivistu k smrti, sa rozhodli zanalyzovať všetky prípady, v ktorých "nejakým spôsobom bolo definované prekročenie konania zo strany policajtov a došlo k úmrtiu".

"Vraciame sa až nejakých 30 rokov späť, a pokiaľ sa nám bude informačne dať, chceme sa dopracovať k tomu, čo týmto konaniam predchádzalo, ako aj k analýze prijatých opatrení, aby sme tieto veci mohli identifikovať a zlepšiť systém," informoval Solák.

Tieto veci sa tu podľa neho dejú a ich cieľom je naozaj výrazne tieto činnosti odstrániť a identifikovať hlavne príčiny, prečo sa dejú.

Upravujú tiež kontrolnú činnosť a preškolenia policajtov. "Veľmi sa bude apelovať na to, aby si policajti uvedomovali následky svojho konania. Tieto individuálne zlyhania nám určite nepomáhajú, ale väčšina policajtov je slušných a postupujú podľa zákona," zhodnotil.

Ako už avizoval v predošlých dňoch minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), od 1. decembra zavedú v rámci pilotného projektu telové kamery. Zatiaľ len na území miest Bratislava a Košice.

"Našou snahou je dostať čo najväčší počet kamier do ulíc na telách policajtov. Kamera v prvom rade monitoruje správanie a postup policajta pri služobnom zákroku, no slúži aj policajtovi na jeho ochranu, aby jeho tvrdenie mohlo byť doložené zvukovým a obrazovým záznamom," uzavrel Solák.

(max)

  |  

V rodinnom dome vybuchol kotol, dve osoby utrpeli zranenia

Na miesto explózie, ktorá nastala v pondelok popoludní, vyslali päť hasičov s dvomi kusmi techniky.

Dve osoby utrpeli zranenia pri výbuchu kotla na tuhé palivo v jednom z rodinných domov v obci Ľubica v okrese Kežmarok. Uviedla to operačná dôstojníčka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove.

„Zdravotná služba ošetrila dve osoby, zranené boli skôr z horúcej pary a vody z kotla. Zatiaľ nie je známe, čím bol výbuch spôsobený. Hasiči prekontrolovali celý dom," spresnila s tým, že k požiaru nedošlo.

(tasr)

  |  

Fico odmieta rozhodnutie USA o použití rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku

Slovenský premiér informoval, že dal pokyny ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi a ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi, aby Slovensko na žiadnom medzinárodnom fóre nepodporilo toto americké rozhodnutie.

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico vyjadril ostrý nesúhlas s rozhodnutím amerického prezidenta Joea Bidena povoliť použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie. Podľa Fica ide o krok, ktorý eskaluje napätie a marí nádeje na mierové rokovania.

„Ako predseda vlády SR vyjadrujem ostrý nesúhlas s rozhodnutím amerického prezidenta Bidena. Ide o bezprecedentnú eskaláciu napätia, ktorá znemožňuje začiatok akýchkoľvek mierových rokovaní a vedie k ďalšiemu vzájomnému zabíjaniu Slovanov na Ukrajine,“ uviedol premiér vo vyhlásení.

Kritika EÚ

Fico zároveň kritizoval niektoré krajiny Európskej únie za rýchlu podporu kroku USA. „Ide len o potvrdenie, že EÚ nie je schopná samostatne formulovať zásadné zahraničnopolitické postoje. Západ si želá pokračovanie vojny na Ukrajine za každú cenu,“ zdôraznil.

Premiér sa tiež vyjadril, že rozhodnutie odchádzajúceho prezidenta Bidena bude mať vplyv na budúcu administratívu Donalda Trumpa, ktorá podľa jeho slov prejavuje záujem rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Slovensko chce dosiahnuť na Ukrajine mier

Predseda vlády zdôraznil, že Slovensko má existenčný záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine. „Kto si na Slovensku želá pokračovanie vojny a víta militantné kroky Západu, koná proti slovenským národnoštátnym záujmom,“ povedal.

„Očakávam od opozičných predstaviteľov, že namiesto vybľakávania na námestiach, aby vláda išla do basy, zaujmú k rozhodnutiu prezidenta Bidena rozhodné odmietavé stanovisko a postavia sa na stranu Slovenska a mieru, a nie na stranu jedného povinného politického názoru, ktorý poškodzuje Ukrajinu," uviedol Fico na záver.

Závažný obrat

O povolení pre Ukrajinu zasiahnuť územie Ruska americkými raketami dlhého doletu informoval v nedeľu večer nášho času s odvolaním sa na tamojších predstaviteľov denník New York Times (NYT). Správu s obdobným znením zverejnili v nedeľu večer aj tlačová agentúra AP a Reuters, podľa ktorého Biely dom tieto správy odmietol komentovať.

Motiváciou pre povolenie použitia systémov ATACMS na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí boli informácie o nasadení severokórejských vojsk do protiofenzívy v ruskej Kurskej oblasti, píše portál Axios s odvolaním sa na zdroj z Bieleho domu. Dodal, že ide o závažný obrat v takmer tri roky trvajúcej rusko-ukrajinskej vojne.

Šéf Kremľa Vladimir Putin už v septembri varoval, že povolenie používať takéto zbrane by znamenalo, že členské štáty NATO sú vo vojne s Ruskom. 

(lup)

  |  

Eurokomisia poslala maďarskej vláde ďalšiu faktúru, tentoraz žiada 60 miliónov eur

Európska únia aktuálne požaduje 353 miliónov eur od vlády vedenej premiérom Viktorom Orbánom, pretože Maďarsko nenaplnilo súdne rozhodnutie v oblasti azylovej politiky.

O najnovšej pokute adresovanej vláde Maďarska informoval server hvg.hu. Maďarsko malo pritom do 31. októbra 2024 uhradiť pokutu v hodnote 200 miliónov eur a ďalších 93 miliónov eur za každý deň omeškania. Aktuálna výzva na uhradenie 60 miliónov eur zodpovedá pokute z ďalšieho omeškania do 14. novembra.

Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvári v pondelok pre server nepszava.hu na pravidelnej tlačovej konferencii uviedol, že dlžná suma 293 miliónov eur je už vymožiteľná, čo znamená, že Európska únia ju môže odrátať z akéhokoľvek finančného balíka určeného pre Maďarsko.

Súdny dvor Európskej únie v júni uložil Maďarsku pokutu, pretože maďarská vláda v roku 2020 nevykonala rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.

„Maďarsko dostane jednorazovú pokutu 200 miliónov plus jeden milión eur denne za nevpustenie nelegálnych migrantov. Rozhodnutie je poburujúce a neprijateľné. Finančnému vydieraniu bruselských byrokratov neustúpime. Budeme chrániť hranice a chrániť maďarský ľud," reagoval začiatkom septembra predseda maďarskej vlády.

(tasr)

  |  

V Prahe zatkli vodcu gangu vydieračov zo Zakarpatska, ukrýval sa pred stíhaním

Ukrajinska pravda píše o zadržanom ako o Tarasovi Stanovi, ktorý od roku 2021 čelil stíhaniu na Ukrajine.

Muža figurujúceho pod prezývkou "Pryshchavy" zadržali v českej metropole vďaka spolupráci Bezpečnostnej služby Ukrajiny, Národnej polície, Interpolu a orgánov činných v trestnom konaní Českej republiky.

V januári 2021 ho na Ukrajine podozrievali z toho, že ako súčasť skupiny vydieračov vymámil fiktívny dlh vo výške 110 000 dolárov (104 100 eur) od zakarpatského podnikateľa. V prípade odmietnutia platby sa obeti a jeho rodine vyhrážali fyzickým násilím.

Následne muži zákona vydierača zadržali a obvinili zo spáchania trestného činu. V predvečer konania súdu však pre údajne náhle zhoršenie zdravotného stavu odcestoval do zahraničia, kde sa dlhodobo skrýval. Z materiálov Bezpečnostnej služby Ukrajiny vyplýva, že bol medzinárodne hľadaný.

Počas zložitých opatrení ho napokon zadržali v Prahe, kde sa snažil ukryť pred spravodlivosťou.

V súčasnosti plánujú jeho vydanie na Ukrajinu, kde sa postaví pred súd za vydieranie spáchané skupinou osôb na základe predchádzajúceho sprisahania s hrozbou vraždy alebo ťažkého ublíženia na zdraví. Za to mu hrozí sedemročný pobyt za mrežami.

(max)

  |  

Ochranári žiadajú prezidenta Pellegriniho, aby vetoval novelu zákona o ochrane prírody

Organizácia Aevis upozorňuje na riziko nárastu nelegálnych aktivít, ako sú výruby lesov či pytliactvo, a kritizuje obmedzenie právomocí dobrovoľnej stráže prírody a environmentálnych organizácií.

Ako informoval riaditeľ ochranárskej organizácie Aevis Rastislav Mičaník, novela výrazne oslabuje ochranu prírody, čo môže ohroziť ochranu chránených území vrátane Národného parku Poloniny.

K hlavným výhradám patrí zavedenie takzvanej fikcie súhlasu, ktorá automaticky umožňuje činnosti s potenciálnym vplyvom na prírodu, ak orgány ochrany prírody nestihnú včas reagovať. Podľa organizácie môže táto zmena umožniť rizikové zásahy aj v medzinárodne významných chránených územiach, napríklad v Poloninách, čo je v rozpore s legislatívou EÚ, najmä so smernicou o ochrane biotopov.

Ďalším problémom je oslabenie účasti verejnosti, keďže novela z environmentálnych organizácií robí len zúčastnené osoby, čím výrazne obmedzuje ich možnosti zasahovať do konaní a podávať námietky.

„V minulosti sa v tomto území práve vďaka účasti mimovládnych organizácií a verejnosti podarilo chrániť unikátne UNESCO pralesy. V Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat sa napríklad podarilo zastaviť megalomanský projekt výstavby lyžiarskeho strediska," vysvetlila ekologička organizácie Aevis Zuzana Burdová.

Aevis kritizuje aj nové pravidlá pre dobrovoľnú stráž prírody, ktorá bude môcť pôsobiť len so súhlasom vlastníkov pozemkov, čo je podľa organizácie takmer nevykonateľné.

„Znížená kontrola nahráva najmä nelegálnym výrubom, obchodovaniu s chránenými druhmi a pytliactvu. V minulosti sa vyskytli dokonca prípady zastreleného zubra, ktorý je zákonom chránený a prirodzene sa vyskytuje iba v Poloninách," uviedol Mičaník s tým, že obmedzenia sa dotknú aj ďalších aktivít strážcov prírody v teréne, ako sú monitoring a sčítavanie chránených zvierat, údržba turistickej infraštruktúry či výpomoc pri manažmente územia.

Aevis tiež kritizuje, že novela zákona o ochrane prírody neprešla riadnym pripomienkovacím procesom. „Veríme, že prezident naše vážne výhrady zohľadní a túto škodlivú novelu zákona vráti parlamentu na prehodnotenie," uzavrel Mičaník.

„Zákon analyzujeme a v zákonom stanovenej lehote prijme prezident rozhodnutie," reagovali z prezidentskej kancelárie.

(tasr)