Okrem izraelského premiéra sa príkaz na zadržanie vzťahuje aj na tamojšieho exministra obrany Joava Galanta.
Medzinárodný trestný súd (ICC) skonštatoval, že pre platnosť zatýkacích rozkazov nie je potrebné uznanie jurisdikcie súdu zo strany Tel Avivu. Izrael totiž neratifikoval Rímsky štatút, ktorým v roku 2002 signatárske štáty založili ICC.
Spravodajský portál Times of Israel doplnil, že traja sudcovia predsúdneho senátu „jednomyseľne“ schválili zatykače v rámci vyšetrovania, ktoré už takmer rok vedie prokurátor Karim Khan vo veci zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktorých sa vláda v Tel Avive mala dopustiť vo vojne v Pásme Gazy.
„Komora zistila, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že nedostatok potravín, vody, elektriny a paliva, ako aj špecifických zdravotníckych potrieb, vytvorili podmienky života, ktorých cieľom bolo privodiť zničenie časti civilného obyvateľstva v Gaze, čo malo za následok smrť civilistov vrátane detí v dôsledku podvýživy a dehydratácie,“ uvádza sa okrem iného v odôvodnení.
Izraelský premiér aj exminister obrany tak budú vystavení zatknutiu vo viac ako 120 krajinách celého sveta, ktoré sú zmluvnými stranami ICC, dodal TOI. V prípade odsúdenia im hrozí trest odňatia slobody do 30 rokov, prípadne doživotie.
Galanta odvolal Netanjahu 5. novembra tohto roka z postu ministra obrany, pričom ho nahradil provojnovým jastrabom Israelom Katzom, ktorý dovtedy pôsobil ako minister zahraničia.
ICC okrem toho zacielil aj na bývalé vedenie Hamasu. Reč je o Muhammadovi Dajfovi, veliteľovi Brigád Izz-ad-Dína al-Kassáma, ktorý zomrel pri izraelskom nálete na mesto Chán Júnis na juhu Pásma Gazy 13. júla 2024. Správu v novembri potvrdil aj Hamas.
Okrem Dajfa vydal ICC zatykače aj na zabitého vodcu Hamasu v Gaze Jahju Sinwára, ako aj na jeho predchodcu Ismáíla Haníju, ktorý zomrel po výbuchu bomby v rezidencii Revolučných gárd v iránskej metropole Teherán.
Kancelária predsedu vlády židovského štátu označila rozsudok za „absurdné a falošné lži“ a uviedla, že rozhodnutie je „antisemitské“. Izraelský expremiér Naftalí Bennett označil vydanie zatykača na Netanjahua za „hanebný“ krok. Izraelský opozičný líder Jair Lapid zatykač označil za „odmenu za terorizmus“.
Hamas vo vyhlásení uviedol, že rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu víta. „Vyzývame Medzinárodný trestný súd, aby rozšíril rozsah zodpovednosti na všetkých vodcov zločineckej okupácie,“ skonštatovalo palestínske hnutie.
Obvinenia voči Izraelu z možného páchania genocídy v Gaze sú pomerne intenzívne. Na prešetrenie jeho konania pred niekoľkými dňami vyzval aj pápež František a pred ním viacerí poprední západní politici, novinári, aktivisti a experti.
Vojna v Gaze sa začala po teroristickom útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023, pričom jeho bojovníci zabili asi 1 200 ľudí a 250 uniesli ako rukojemníkov do Gazy.
Následné vojenské operácie Izraela zabili vyše 43-tisíc ľudí podľa zdravotníckych predstaviteľov v Gaze (ktorí nerozlišujú medzi civilistami a bojovníkmi Hamasu), vyhnali z domovov státisíce obyvateľov a zdevastovali obrovské množstvo civilnej infraštruktúry v tejto enkláve.
(sab, tasr)