Na Turnianskom hrade majú plány na 200 rokov, najbližšie ich čaká obnova brány

Pri prácach však treba prihliadať na historické reálie a postupy. Na všetko dozerajú pamiatkari. V súčasnosti je hrad dostupný len pešo. Takže všetok materiál treba vynášať ručne.

„Zatiaľ sme nemali snahu vybudovať hore cestu, po ktorej by sa dalo ísť autom. Znie to možno zvláštne, ale krása hradu spočíva aj v tom, že nám pomáhajú dobrovoľníci, ktorí nosia hore materiál na obnovu. Alebo si ho ponosíme sami," povedal pre Štandard koordinátor prác na hrade Turňa Imrich Bugár. Ide o projekt Ľudia a hrady.

Pochvaľuje si, že v roku 2024 urobili veľa práce. „Dosť pomohlo, že momentálne máme 12 zamestnancov, desať pracovníkov, koordinátora a majstra. Pomohlo to pri vynášaní materiálu, ktorý potrebujeme dostať na hrad. Zároveň aj pri prácach na hrade, kde sme postupne vytvorili tri murárske partie Rómov a tým pádom sa robilo naraz aj na dvoch, troch miestach," upresnil Bugár.

Našli vstupnú bránu

Uplynulá sezóna začala archeologickými vykopávkami. „Podarilo sa nám odkryť vstupnú bránu, hranolovú vežu, časť pivnice a tiež južnú stranu paláca. Ide o obdobie pätnásteho, šestnásteho storočia," vysvetlil Bugár s tým, že vstupnú bránu museli na pokyn pamiatkarov znovu zahrabať.

Len dočasne, kým ju nezačnú obnovovať. Pri konzervačných prácach totiž nejde len o spomínanú bránu, ale aj okolité murivo, ktoré treba opraviť.

Napriek vžitým predstavám nemusia ruiny hradu ukryté pod zemou skrývať množstvo nálezov či dokonca poklad.

„Na našom hrade najčastejšie nachádzame keramiku. Bude to tým, že tu kedysi boli keramické pece či kachle. Naopak, pri odkrývaní pivnice sme čakali nejaké nálezy a nenašli sme nič. To isté pod južným palácom," zhodnotil koordinátor s tým, že architektonicky zaujímavejším nálezom bola hranolová veža a bašta, kde našli murivá spomínaného pôvodného vchodu do hradu.

Hľadajú vzácny kameň z demolácií

Ako už bolo uvedené, všetok materiál musia vynášať hore na hrad ručne. Podľa Bugára to bolo v minulom roku vyše tri tony vápna, čo je približne 120 vriec. A to všetko na chrbte a nosidlách.

Potrebujú aj tufový kameň, čo je v dnešnej dobe problém. „Predtým boli bane na tuf v blízkych obciach Háj a Hrhov. Preto je v okolí veľa domov, ktoré sa stavali z tufu. Ak ich niekto búra a vie o nás, tak nám kameň z nich ponúkne za odvoz. Budeme ho potrebovať napríklad na plánovanú klenbu pivnice," priblížil koordinátor prác.

Pochvaľoval si veľký pozitívny rozdiel oproti iným sezónam. Teraz môžeme aj vďaka priaznivému počasiu pracovať aj v zime, to sa nám ešte nestalo. Dokážeme tak spraviť viac ako v minulých sezónach. My tých plánov máme tak na 200 rokov," podotkol Bugár.

A čo ich čaká v novom roku 2025? „Chceli by sme začať s prácami na spomínanej bráne. Je to dôležité, lebo je staticky ohrozená," uviedol.

Dodal, že ich ešte čakajú práce na južnej strane paláca, hranolovej veži, niektorých obranných múroch či poslednej časti bastiónu. Čo z toho reálne urobíme, sa ukáže koncom budúceho roka," povedal Bugár.

Teší ho, že Rómovia, ktorých v rámci projektu zamestnali, nesklamali, práve naopak. „Úprimne musím povedať, že som sa toho trochu bál. Ale na desať Rómov, ktorých sme zamestnali, sa nemôžem sťažovať. Už pracujú sami," uzavrel koordinátor s tým, že na hrad chodia dokonca traja ďalší, ktorí pomáhajú zadarmo.

Hrad putoval z rúk do rúk

„Turniansky hrad vznikol zrejme v prvej polovici 13. storočia po mongolských vpádoch do Uhorska. Prvá zmienka o ňom je v listine kráľa Bela IV. z prvej polovice 13. storočia. Koncom 13. storočia prešiel hrad do rúk Turnianskovcov. Tí hrad zrenovovali a zväčšili. Po vymretí spomínaného rodu ho v roku 1406 získal od kráľa Žigmunda Luxemburského Pavol Bešeň. Neskôr ho vlastnili Bebekovci, Ján Jiskra, respektíve bratríci. Istý čas patril aj kráľovi Matejovi Korvínovi, následne ho získal rod Zápoľských, neskôr sa opäť dostal do rúk Bebekovcov," informuje webový portál hrady.sk.

Skazu hradu Turňa započali Turci, ktorí ho viackrát napadli a v roku 1652 dobyli. V roku 1685 hrad obsadil cisársky generál Valentín Schultz, ktorý ho dal čiastočne zbúrať. Odvtedy už nebol obsadený, hoci niektoré časti sa zachovali. Práve v nich v revolučnom roku 1848 ubytovali povstalcov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil strechu aj krovy.

Ako uvádza web PlanetSlovakia.sk, hrad naposledy utrpel veľké škody koncom II. svetovej vojny. Na hradnom kopci sa doslova zabarikádovali nemecké jednotky, ktoré z hradu ostreľovali cestu vedúcu z Rožňavy do Košíc. Dole na nich číhali sovietska a rumunská armáda. Keď sa im podarilo dostať takmer úplne hore na kopec a obsadiť hrad, Nemci v zúfalstve vyhodili do vzduchu časť múra. Vtedy zahynulo pomerne mnoho sovietskych aj rumunských vojakov.