Hrádok Obišovce ponúka výlet do stredoveku. A príjemnú prechádzku
Ako sa k nemu dostať? Je to jednoduché. Ak prídete autom, stačí prejsť cez jediné železničné priecestie v obci, potom zabočiť hneď doľava, pokračovať po úzkej ceste stále rovno, nikam neodbočovať, až kým sa cesta nekončí rozvetvením na dve časti. Treba odbočiť doprava a prejsť zhruba 20 metrov po posledný dom na ľavej strane. Ďalej je už lúka. To je štartovací bod na ceste k hradu. Na lúke ukazovala cestu k hradu aj šípka. Takmer rovnako je to, ak niekto príde vlakom, keďže železničná zastávka je hneď pri spomínanom priecestí. Po lúke stačí ísť jedinou poľnou cestou, ktorá cez ňu vedie, a pokračovať po nej stále rovno.
Po zhruba kilometri sa ocitnete pri hrade, ktorý je na kopci s príznačným názvom Zámčisko. Na hrade prebehli práce na jeho záchranu a konzerváciu. Archeologický výskum priniesol ovocie, keď tam v roku 2018 našli vzácnu striebornú mincu. No stopy osídlenia a opevnenia siahajú až do doby bronzovej.
Hrádok vystavala v 13. storočí na zvyškoch slovanského hradiska drienovská vetva Abovcov. Podľa archeologických nálezov jeho existencia nepresiahla polovicu 15. storočia. Rozmery 25 × 30 metrov a chýbajúce hospodárske zázemie svedčia o tom, že bol len prechodne obývateľný. Možno slúžil len ako záloha – útočisko v prípade nebezpečenstva. Napokon, svedčia o tom rozmery obytného paláca aj nádvoria, kde sú okrem cisterny ešte veža a zvyšky malého domčeka pre stráž. Do hradu sa vchádzalo po padacom moste; dnes je na jeho mieste pevný drevený. Ešte jedna zaujímavosť – z hradného nádvoria vidno v dobrom počasí Kapušiansky hrad.
Obišovský hrad je trochu iný ako ostatné. Prečo? V 60. rokoch minulého storočia tam prebiehal archeologický prieskum. No odkryté murivá už nikto nezakryl, čím došlo k ich deštrukcii. Preto sa súčasťou projektu, ktorý odštartoval pred zhruba desiatimi rokmi, stala aj záchrana fragmentov stien a múrov, ktoré archeológovia vykopali pred vyše päťdesiatimi rokmi. Problémom bolo veľmi málo dokumentácie z archeologických výskumov zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Nikto nevie, kde skončili vtedajšie nálezy, pravidlá zrejme neboli také prísne ako dnes. Napriek tomu sa tam oplatí prísť. Vďaka predstavivosti sa dá vytušiť približná podoba hrádku.
