Výlet do doby bronzovej? V Nižnej Myšli žiadny problém

NIŽNÁ MYŠĽA – Niektoré obce a lokality sú priam posiate pamiatkami, ktoré pripomínajú časy viac či menej minulé. Príkladom môže byť aj Nižná Myšľa. Neďaleko Košíc môžeme nájsť stopy doby bronzovej či stredoveku.

Várheď6 V lokalite Várheď je archeologický skanzen. Možno tu nájsť repliky obydlí, či opevnenia. Foto: Boris Macko

Práve spomínaná doba bronzová tu zanechala výrazné stopy. A to v lokalite Várheď. Ide o kopec týčiaci sa hneď vedľa obce, kde je významná lokalita s nálezmi z doby bronzovej.

Je známa už od konca 19. storočia. Väčší výskum sa tu začal v roku 1948, no systematicky sa tu skúma od roku 1977. Vtedy sa tu začal výskum Ladislava Olexu z Archeologického ústavu SAV v Košiciach a Dáriusa Gašaja z Východoslovenského múzea v Košiciach.

Spolu so stovkami študentov a nadšencov preskúmali zhruba 3,5-hektárovú časť osady.

Miesto s dominantným postavením

Vďaka nálezom získala Nižná Myšľa právom miesto medzi najvýznamnejšími európskymi lokalitami zo staršej doby bronzovej. Dá sa povedať, že tu bola opevnená osada, ktorá patrila medzi najdôležitejšie v okolí. Prešla prirodzeným vývojom. Spočiatku, v období otomansko-fuzesabonskej kultúry (približne 1700 – 1400 pred naším letopočtom), mala rozmery 50 × 60 metrov.

Opevnenie tvorili hlinený val a priekopa s hĺbkou 6 metrov. Našli sa tu nálezy z bronzu, kameňa či parožia a nechýbala ani keramika. Napríklad malé sošky žien, plastiky zvierat či džbánky.

Keďže obyvateľstvo sa rozrastalo a pôvodná osada nestačila, došlo k jej rozšíreniu. Vznikla nová, s rozlohou zhruba sedem hektárov. Obyvatelia budovali domy zrubového typu a zdokonalili aj opevnenie.

Priekopu zväčšili a na opevnenie použili aj kamene. Navyše už k práci vedeli využiť aj kone. Usadlíci dokázali spracovať bronz a zlato. Pre súčasného človeka môžu pôsobiť desivo obetná jama a nálezy, ktoré skrývala.

Obetovali aj ľudí

Našli sa v nej kostry mladého muža, troch žien a neúplná lebka dieťaťa. Nešlo o hroby, keďže kostry boli nájdené v neprirodzených polohách. Mrazivo pôsobí fakt, že spomínaný mladý muž bol do jamy hodený zviazaný a živý. Podobne to mohlo byť aj s ostatnými obeťami.

Ktovie, obyvatelia tak možno hroznými rituálmi chceli odvrátiť koniec ich civilizácie. Väčšinou sa tu totiž obetovali zvieratá, prípadne symbolicky aj hlinené sošky. Možno v zúfalstve sa obyvatelia osady uchýlili k spomínaným ľudským obetiam. Napriek tomu, približne okolo roku 1400 pred naším letopočtom, otomanská kultúra zanikla.

Neďaleko je pohrebisko, vo vzdialenosti približne 200 metrov od osady sa nachádza zhruba 800 hrobov. V každom z nich bolo viacero milodarov. Zaujímavosťou je, že zosnulých pochovávali v skrčenej polohe, tvárou na východ. Ženy ležali na ľavom, muži na pravom boku. Oproti obetnej jame je to podstatný rozdiel v polohách tiel.

Šikovní a zruční remeselníci

Napriek niektorým, pre nás súčasníkov hrozným skutočnostiam išlo vo svojej dobe o vyspelé a prosperujúce sídlo. Spomínaná opevnená osada bola niekoľko storočí hospodárskym a mocenským centrom, ktoré malo v okolí viaceré „pobočky“. V prípade nebezpečenstva tu našli útočisko obyvatelia z okolia.

Lokalita bola bohatá na nálezy. Za dlhé roky výskumu tu našli zhruba 2 300 nádob a približne 5-tisíc bronzových, kamenných a kostených predmetov. Mnohé z nich majú celosvetový význam. Navyše potvrdzujú vysokú životnú úroveň a technologickú zručnosť.

Počas niekoľkých rokov tu pribudli informačné centrum aj archeologický skanzen. Vďaka replikám zrubových príbytkov či opevnenia tu návštevník získa aspoň približnú predstavu o tom, ako mohlo vyzerať tunajšie osídlenie pred tisíckami rokov.

Pri troche fantázie ide o výlet do doby bronzovej.


Atentát na premiéra Róberta Fica bol spočiatku klasifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu. Prekvalifikovanie atentátu na teroristický útok zo strany prokuratúry bolo pomerne prekvapivé pre chýbajúci motív, na čo nedávno upozornil aj Najvyšší súd SR.…
Prejsť na článok