NIŽNÁ MYŠĽA – Niektoré obce a lokality sú priam posiate pamiatkami, ktoré pripomínajú časy viac či menej minulé. Príkladom môže byť aj Nižná Myšľa. Neďaleko Košíc môžeme nájsť stopy doby bronzovej či stredoveku.
Práve spomínaná doba bronzová tu zanechala výrazné stopy. A to v lokalite Várheď. Ide o kopec týčiaci sa hneď vedľa obce, kde je významná lokalita s nálezmi z doby bronzovej.
Je známa už od konca 19. storočia. Väčší výskum sa tu začal v roku 1948, no systematicky sa tu skúma od roku 1977. Vtedy sa tu začal výskum Ladislava Olexu z Archeologického ústavu SAV v Košiciach a Dáriusa Gašaja z Východoslovenského múzea v Košiciach.
Spolu so stovkami študentov a nadšencov preskúmali zhruba 3,5-hektárovú časť osady.
Vďaka nálezom získala Nižná Myšľa právom miesto medzi najvýznamnejšími európskymi lokalitami zo staršej doby bronzovej. Dá sa povedať, že tu bola opevnená osada, ktorá patrila medzi najdôležitejšie v okolí. Prešla prirodzeným vývojom. Spočiatku, v období otomansko-fuzesabonskej kultúry (približne 1700 – 1400 pred naším letopočtom), mala rozmery 50 × 60 metrov.
Opevnenie tvorili hlinený val a priekopa s hĺbkou 6 metrov. Našli sa tu nálezy z bronzu, kameňa či parožia a nechýbala ani keramika. Napríklad malé sošky žien, plastiky zvierat či džbánky.
Keďže obyvateľstvo sa rozrastalo a pôvodná osada nestačila, došlo k jej rozšíreniu. Vznikla nová, s rozlohou zhruba sedem hektárov. Obyvatelia budovali domy zrubového typu a zdokonalili aj opevnenie.
Priekopu zväčšili a na opevnenie použili aj kamene. Navyše už k práci vedeli využiť aj kone. Usadlíci dokázali spracovať bronz a zlato. Pre súčasného človeka môžu pôsobiť desivo obetná jama a nálezy, ktoré skrývala.
Našli sa v nej kostry mladého muža, troch žien a neúplná lebka dieťaťa. Nešlo o hroby, keďže kostry boli nájdené v neprirodzených polohách. Mrazivo pôsobí fakt, že spomínaný mladý muž bol do jamy hodený zviazaný a živý. Podobne to mohlo byť aj s ostatnými obeťami.
Ktovie, obyvatelia tak možno hroznými rituálmi chceli odvrátiť koniec ich civilizácie. Väčšinou sa tu totiž obetovali zvieratá, prípadne symbolicky aj hlinené sošky. Možno v zúfalstve sa obyvatelia osady uchýlili k spomínaným ľudským obetiam. Napriek tomu, približne okolo roku 1400 pred naším letopočtom, otomanská kultúra zanikla.
Neďaleko je pohrebisko, vo vzdialenosti približne 200 metrov od osady sa nachádza zhruba 800 hrobov. V každom z nich bolo viacero milodarov. Zaujímavosťou je, že zosnulých pochovávali v skrčenej polohe, tvárou na východ. Ženy ležali na ľavom, muži na pravom boku. Oproti obetnej jame je to podstatný rozdiel v polohách tiel.
Napriek niektorým, pre nás súčasníkov hrozným skutočnostiam išlo vo svojej dobe o vyspelé a prosperujúce sídlo. Spomínaná opevnená osada bola niekoľko storočí hospodárskym a mocenským centrom, ktoré malo v okolí viaceré „pobočky“. V prípade nebezpečenstva tu našli útočisko obyvatelia z okolia.
Lokalita bola bohatá na nálezy. Za dlhé roky výskumu tu našli zhruba 2 300 nádob a približne 5-tisíc bronzových, kamenných a kostených predmetov. Mnohé z nich majú celosvetový význam. Navyše potvrdzujú vysokú životnú úroveň a technologickú zručnosť.
Počas niekoľkých rokov tu pribudli informačné centrum aj archeologický skanzen. Vďaka replikám zrubových príbytkov či opevnenia tu návštevník získa aspoň približnú predstavu o tom, ako mohlo vyzerať tunajšie osídlenie pred tisíckami rokov.
Pri troche fantázie ide o výlet do doby bronzovej.