Na samite COP29 schválili zvýšenie pomoci pre najchudobnejšie štáty v boji proti zmene klímy
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytovať do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cieľ bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnosť sa skončí v budúcom roku.
Rokovania COP29 sa predĺžili, keďže delegáti takmer 200 krajín hľadali konsenzus. Kolaps hrozil po odchode zástupcov najmenej rozvinutých krajín a ostrovných štátov, ktorí žiadali spravodlivejší návrh.
Agentúra Reuters si všíma, že v dohode nie sú stanovené podrobné kroky, ako budú krajiny postupovať v súlade s minuloročným záväzkom zo summitu COP28, že do konca tohto desaťročia upustia od fosílnych palív a strojnásobia kapacitu obnoviteľných zdrojov energie. Rozhodnutie v tejto veci odložili na ďalšie rokovania v roku 2025.
Prijatý dokument COP29 plánuje do roku 2035 každoročne získavať 1,3 bilióna dolárov na podporu chudobnejších krajín v boji proti zmene klímy. India namietala, že suma je nedostatočná, pričom kritiku vyjadril aj generálny tajomník OSN.
Účastníci sa dohodli aj na pravidlách globálneho trhu s uhlíkovými kreditmi, ktorý má mobilizovať miliardy dolárov do klimatických projektov. Uhlíkové kredity vznikajú projektmi, ako je výsadba stromov alebo veterné elektrárne, pričom jeden kredit zodpovedá zníženiu jednej tony emisií. Krajiny a firmy ich môžu nakupovať na dosiahnutie klimatických cieľov.
Na konferencii v Baku sa dohodlo spustenie centralizovaného obchodného systému OSN budúci rok, pričom vyjednávači ladili detaily bilaterálneho systému a sledovania kreditov.
(tasr)