Videoherný dizajnér Vávra: Kým som sa nevyjadroval k politike, bol som miláčikom médií

Minulý týždeň som sa v Prahe zúčastnil na odovzdávaní cien za slobodu prejavu, ktoré organizovala Společnost pro obranu svobody projevu. Jej spoluzakladateľom a najviditeľnejšou tvárou je Daniel Vávra, videoherný dizajnér a autor svetoznámych titulov ako Mafia či Kingdom Come: Deliverance. Ako prvého som však na podujatí stretol Roda Drehera, spisovateľa bestsellerov a osobného priateľa novozvoleného amerického prezidenta JD Vancea. Dreher, s ktorým sme sa v Štandarde nedávno rozprávali, ma požiadal, aby som ho Vávrovi predstavil. Páni si podľa očakávaní rozumeli, pričom diskusia sa čoskoro zamerala na vyhliadky Donalda Trumpa dosiahnuť v Spojených štátoch zmysluplnú a trvalú zmenu. Vávra vyslovil domnienku, že Trump má šancu byť strojcom americkej podoby Nežnej revolúcie. Dreherovi sa Vávrova myšlienka páčila a požiadal ho, aby ju vyslovil na video. Odkaz vzápätí poslal JD Vanceovi, ktorý si hneď našiel čas na reakciu. "To je od neho veľmi milé. Boh mu žehnaj a tebe tiež!" odpísal budúci americký viceprezident. Následne vznikol tento rozhovor.

Ako sa z herného dizajnéra stane aktivista za slobodu slova?

Na jednej strane som homo politicus, lebo politika ma zaujíma odjakživa. Na druhej strane patrím medzi ľudí, ktorí nedokážu len tak pokojne stáť, ak vidia diať sa bezprávie. Mám nutkanie niečo s tým robiť. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí to tak nemajú, tejto pohnútke nikdy neveria.

Vidia za tým materiálne alebo iné skryté motivácie?

Áno, ale v mojom prípade za tým nič iné nie je. Nemám z toho nič iné okrem problémov, práce a utrácania peňazí, ktoré by som mohol minúť na niečo príjemnejšie. Jedinou skutočnou motiváciou je, že mi niečo prekáža.

Mám osobné skúsenosti s kultúrou rušenia v súvislosti s mojou prácou. Potom sa začali diať veci, ktoré som považoval za nebezpečné – keď sociálne siete začali zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu jedným smerom.

Akým? 

Ľavicovo-„liberálnym“. Dlhodobo sa to môže zneužiť napríklad vo voľbách. Ak ľuďom znemožníte prijímať informácie z ich hlavného zdroja, môže to ovplyvniť výsledok volieb. Urobili sme proti tomu petíciu a chceli sme na ten problém upozorniť.

Kedy sa to stalo? Čo bolo bodom zlomu?

Keď Facebook začať mazať ľudí, zrušili účet napríklad aj Donaldovi Trumpovi. Niektoré kontroverzné osobnosti úplne vymazali z online sveta a okrem toho im zrušili aj aplikácie ako Uber. Keď chcel niekto založiť alternatívnu sieť, ktorá by toto nerobila, všetky korporácie sa proti nemu sprisahali, nedali im servery a platobné brány. Takouto formou ich úplne zničili.

Považovali sme to za totalitné správanie zo strany súkromných firiem. Založiť si vlastnú sociálnu sieť trvá istý čas, ak je to vôbec možné. Medzitým môžu nastať voľby, ktoré ak dopadnú zle, nič sa s tým nebude dať robiť. Počas našej existencie sa všetky tieto hrozby naplnili najhorším spôsobom. Ukázalo sa, že nešlo o slobodné rozhodnutie korporácií, ale že ich do toho tlačili tajné služby a vlády, ktoré sa to naučili využívať na cenzúru. Vo Veľkej Británii a Nemecku ľudí bežne zatvárajú za príspevky na sociálnych sieťach a robia im razie v domoch. Do toho prišlo covidové obdobie s masívnou cenzúrou a Facebook mazal príspevky ľuďom, ktorí mali disidentský názor.

Povedali ste, že váš aktivizmus vám len spôsobuje problémy. V roku 2018 ste sa stali stredobodom svetovej kontroverzie pre vašu hru Kingdom Come: Deliverance. Na Twitteri ste čelili kritike, že v hre, ktorá sa odohráva začiatkom 15. storočia v stredovekých Čechách, nie sú černosi. Vy ste namietali, že to je preto, lebo černosi vtedy v Čechách neboli.

Bola to obrovská kauza. Všade sa o tom písalo – vrátane popredných svetových novín ako New York Times, El País, Der Standard. Označili nás za najväčších rasistov, ale najdesivejšie bolo, že nás sa na to nikto nespýtal. Len niekoľko herných webov bolo ochotných baviť sa s nami. V tej dobe panoval status quo, že s takýmito ľuďmi sa nediskutuje a neposkytuje sa im priestor.

Ociachovali vás teda ako rasistov a bolo vymaľované.

Všetko podľa vzoru: my sme povedali, že oni sú tí zlí a nenecháme ich ani pokúsiť sa obhájiť, aby nám náhodou nerozbili náš naratív. Zažil som teda neobjektívnosť a neprofesionalitu médií. Proti väčšine z nich sa to zrazu obrátilo a napísali, že možno hovoríme pravdu. Čitatelia im potom hovorili, že sme to tvrdili od začiatku, ale neposkytli nám ani priestor, takže by sa mali hanbiť. Bola to veľmi nepríjemná osobná skúsenosť, lebo som zažil tú bezmocnosť, hoci obvinenia médií stáli na vode. Postupne som videl, že sa to deje vo väčšom meradle a dôsledky môžu byť veľmi zlé. Bohužiaľ, väčšina našich obáv sa naplnila.

Čo to znamenalo pre váš biznis? Vo februári plánujete vydať pokračovanie vašej úspešnej hry. Dávate si teraz väčší pozor?

Znamená to pre mňa obrovskú neistotu. Keby som sa nevyjadroval k politike a nemal takéto názory, bol by som miláčikom médií – čo som vlastne aj bol, pravidelne ma pozývali do televízie, robili so mnou rozhovory, prednášal som na medzinárodných konferenciách. Toto sa obmedzilo a ani sám sa do toho nehrniem.

Daniel Vávra v relácii Show Jana Krause 7. októbra 2020. Foto: Adam Kraus — @kraus745 / Česká editoriální fotografie / Profimedia

Čakáte odmietnutie?

Je iné vystupovať len na svojom profile a iné v televízii, kde priťahujete na svoj biznis aj pozornosť ľudí, ktorej by sa vám inak nedostalo.

Profesijne je to tiež nepríjemné, lebo niektorí ľudia s vami nechcú pracovať, niekde vás zase nepozvú, aby ste nevzbudili kontroverziu. Najhorším variantom sú kampane, pri ktorých nás začnú spájať s tou kontroverziou a bojkotovať. Stalo sa, že nám niektoré zahraničné magazíny dali zámerne najhoršie hodnotenie nie preto, že by hra bola zlá, ale preto, že nás chceli potrestať.

Ako to viete?

Otvorene to povedali. Vo svete, kde recenzie boli – a schválne hovorím v minulom čase – veľmi dôležité, nám zrazu kleslo priemerné hodnotenie z 89 pod 80, lebo z dvadsiatich hlavných webov nám dva dali naschvál nízke hodnotenie. Problémy môžu nastať aj pri cenách. Cítite nepríjemný tlak a začnete sa autocenzurovať.

Zmenilo sa od roku 2018 niečo?

Udalosti z roku 2018 boli jednou z najhorších foriem kultúry rušenia. Teraz je to podľa mňa o trochu lepšie, lebo médiá stratili vplyv.

V dôsledku alternatívnych médií a sociálnych sietí?

Áno. Ja sám som ich prestal sledovať a zameriavam sa len na nezávislých tvorcov v zábavnom priemysle.

Videli sme to aj počas amerických prezidentských volieb, keď sledovanosť niektorých YT kanálov bola vyššia ako sledovanosť CNN či NBC News.

To isté sa týka zábavného priemyslu a hier. Predtým nám išlo o to, aby sme dostali dobrú recenziu od veľkého herného webu a teraz sa sústredíme skôr na to, aby sa to páčilo veľkému youtuberovi, ktorý má násobne väčší dosah ako 90 percent veľkých médií. Je to vidieť aj na reakciách na sociálnych sieťach. Ak nás zazdieľa nejaká nezávislá osobnosť, má to tisícnásobne viac reakcií. Užívatelia sa presunuli na platformy ako Metacritic či herný obchod Steam, podľa ktorých sa orientuje väčšina užívateľov. Už si nečítajú názor jedného človeka, aby vedeli, čo si myslieť, ale pozrú sa na priemerný názor ľudí, ktorí majú podobné záľuby a podľa toho sa riadia.

Spoluzakladali ste Společnost pro obranu svobody projevu. O nej sa už české ministerstvo vnútra vyjadrilo, že šíri konšpirácie a dezinformácie.

Je to vtipné. Aké je meradlo? Ak sa pozriem na ľubovoľné médium a budem chcieť povedať, že šíri dezinformácie, triviálnym spôsobom to dokážem. Pravdepodobne nájdem denne niekoľko nepravých informácií, ktoré publikovali. Ak to budeme brať optimisticky, ide o chyby a nie úmysel, hoci si to pri väčšine z nich nemyslím. Ale dobre, môže sa stať.

Pri nás však platí úplne iné meradlo. Ak vydáme sto správ a jedna je nejednoznačná, lebo naša interpretácia ja iná od ich interpretácie a ani jedna z nich sa nedá úplne vylúčiť, sme hneď označení za dezinformátorov, lebo niekto povedal, že to nie je takto, ale inak.

Vlani ste si dali spraviť prieskum verejnej mienky o slobode slova a cenzúre v Česku. S akým výsledkom?

Nikto ho pre nás najskôr nechcel urobiť. Oslovili sme všetky vierohodné agentúry, no vždy nás odmietli, niekedy sa vyhovorili na nedostatok času, ale inokedy nás explicitne odmietli s tým, že s nami spolupracovať nebudú. Nakoniec nám ho spravila jedna agentúra, ktorá nie je v asociácii agentúr. Výsledok bol, že ľudia cenzúru a obmedzovanie slobody slova vnímajú ako veľký problém, pričom väčšina z nich sa obáva verejne vyjadriť svoje názory.

Okamžite sa na nás spustil koordinovaný útok, ktorého jediným výstupom bolo, že ide o zmanipulovaný prieskum a nedôveryhodnú agentúru a spravili sme to účelovo. My sme sa to pritom intenzívne snažili zadať dôveryhodnej agentúre a proste to nešlo!

Potom sa stala ďalšia zaujímavá vec. Ipsos umožňuje zadať zákazku na prieskum anonymne cez internet, takže som to využil a poslal im rovnaké otázky. Po mesiaci mi vrátili peniaze s tým, že to akože „odhalili“ a odmietli to urobiť. Takže ani toto sa nepodarilo!

Výsledok je, že teraz po roku si dalo Centrum pro výzkum veřejného mínění spraviť podobný prieskum a vyšlo im to isté. To je dôkaz, že náš výskum nebol zmanipulovaný. Cieľom týchto falošných obvinení od začiatku bolo diskreditovať nás, lebo naša práca im prekáža.

Daniel Vávra. Foto: Nguyen Phuong Thao / CNC / Profimedia

V Česku sa - pri postihovaní tých, ktorí sú označení za dezinformátorov - ide ešte ďalej než na Slovensku. Vyzýva sa napríklad k tomu, aby im banky neposkytovali svoje služby.

Áno, napríklad ľuďom z organizácie Svědomí národa, ktorí sa venovali veciam okolo covidu, odmietla banka otvoriť podnikateľský účet, lebo sú vraj dezinformátori.

Ale účet pritom zo zákona musia mať.

Áno, dostávame sa do situácie, keď sa veľké transakcie musia robiť online a zároveň vám banka odmietne založiť účet, hoci podľa zákona na to nemá právo. Môžete sa ocitnúť v podivnom stave, keď nemôžete splniť požiadavky štátu a ten vás za to môže penalizovať. To sú bizarné situácie ako z románu 1984.

Súčasná česká vláda bola jednou z najaktívnejších pri vypínaní údajne škodlivých webov. Čo vnímate v Česku ako najväčší problém?

Najhoršie sú podľa mňa zákony z Európskej únie, ktoré česká vláda prijala bez akéhokoľvek odporu. Vidím problém v tom, že eurokomisári sa otvorene vyhrážajú Elonovi Muskovi, že mu zakážu Twitter, ak nebude spĺňať Akt o digitálnych službách, hoci pri jeho zavádzaní tvrdili, že nespustí žiadnu cenzúru.

Musk tvrdí, že EÚ mu ponúkla tajnú dohodu o cenzurovaní obsahu, ktorú on, na rozdiel od iných sociálnych sietí, odmietol podpísať.  

JD Vance tiež povedal, že ak EÚ bude cenzurovať Twitter, oni prestanú podporovať NATO. Česká vláda začala mať autoritárske maniere, hoci zatiaľ sa zdá, že našťastie dosť amatérskym spôsobom. Vytvorili koordinátora pre dezinformácie, potom pre strategickú komunikáciu, ale títo ľudia zatiaľ toho veľa nepredviedli, len urážajú časť verejnosti a rozdeľujú ju.

Čím len ďalej štvú ľudí proti sebe.

Áno. Dnes sme s kolegom diskutovali o tom, že nemusia urážať ľudí, ktorí si myslia niečo iné než oni, ale stačí, ak budú vyvracať dezinformácie. Ľudia ako Otakar Foltýn však nepristúpia na debatu v takomto duchu. Česká vláda tak trochu hovorí, že kto nejde s nami, ide proti nám a mali by sme ho zavrieť, ale zatiaľ to nerobí. Vidíme však prípady, keď ľudí za ich online príspevky predvolávajú na políciu. V Nemecku to je ďalej, tam rovno voči dotknutým vykonajú razie a zhabú im elektroniku. Britskú novinárku Allison Pearsonovú zase navštívila polícia s tým, že ju vyšetrujú za nenávistný prejav v rok starom twitterovom statuse.

Pozitívnou udalosťou je, že Trump vyhral voľby, lebo z veľkej časti toto celé podľa mňa vychádzalo z administratívy Joea Bidena, alebo to minimálne inšpirovala. Česká vláda je veľkým spojencom USA, som zvedavý čo sa bude diať, ak za veľkou mlákou nastane obrat. 

Daniel Vávra (49) je český videoherný dizajnér, scenárista, režisér a spoluzakladateľ a kreatívny riaditeľ spoločnosti Warhorse Studios. Medzi jeho najznámejšie diela patria videohry Mafia: The City of Lost Heaven a Kingdom Come: Deliverance. V roku 2021 spolu s Vlastimilom Veselým založili Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP). Žije v Prahe.

Dan Vávra. Foto: Jakub Stadler / MAFRA / Profimedia', Model Release: no, Credit line: Jakub Stadler / MFDNES + LN / Profimedia