Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Prahe premiérovo rozdali ceny za slobodu prejavu. Uspeli aj partneri Štandardu

Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založili konzervatívny aktivista Vlastimil Veselý a svetoznámy videoherný dizajnér Daniel Vávra.

V Prahe tento týždeň udelili prvé ceny za slobodu prejavu. Cieľom nového projektu je vyzdvihnúť odvážnych jednotlivcov a organizácie, ktoré bojujú proti úpadku slobody prejavu a bránia pluralitnú demokraciu pred cenzúrnymi zákonmi alebo kultúrou rušenia nepohodlných názorov (cancel culture).

Projekt zastrešuje Spoločnosť na obranu slobody prejavu, ktorú založil Vlastimil Veselý spolu so svetoznámym videoherným dizajnérom Danielom Vávrom.

Cieľom podujatia bolo podľa organizátorov medializovať tému slobody slova v širšej verejnosti, vyzdvihnúť príklady odvážnych osobností a kolektívov stavajúcich sa proti obmedzovaniu slobody prejavu alebo cancel culture, a tiež pranierovať negatívne príklady, ktoré v poslednej dobe k obmedzovaniu slobody slova prispeli.

Medzi jednotlivcami Drulák

Laureátmi v kategórii jednotlivec sa stali Petr Drulák, spolupracovník Štandardu, bývalý veľvyslanec v Paríži a niekdajší prvý námestník ministra zahraničných vecí ČR, profesor politológie. Drulák v minulosti pre svoje názory čelil pracovnoprávnym postihom a v súdnom spore uspel.

Cenu si odniesol aj Lukáš Pollert, lekár, anesteziológ v pražskej Fakultnej nemocnici v Motole, olympijský víťaz a strieborný medailista v kanoistike (1992 a 1996). Ako jeden z mála lekárov sa počas covidu podľa organizátorov nebál prezentovať svoje odborné menšinové názory a upozorňovať na riziká spojené s vakcínami aj pandemickými opatreniami.

Cenu si odniesol aj epidemiológ a vakcinológ Jiří Beran, riaditeľ Centra očkovania a cestovnej medicíny v Hradci Králové, ktoré založil v roku 2001. V čase covidu sa podľa organizátorov nebál prezentovať oponentské názory a iné spôsoby liečenia ochorenia COVID-19, pre čo ho v čase tvrdých protiepidemických opatrení vtedajšie české ministerstvo zdravotníctva dokonca označilo za šíriteľa konšpiračných teórií.

Popri nich sa dočkala ocenenia aj nezávislá publicistka Cecílie Jílková. Na svojom internetovom blogu Reportéri online sa dlhodobo zameriava na témy slobody prejavu a digitálneho obsahu. Je dopisovateľkou webu PUBLIC vydávaného americkým novinárom Michaelom Shellenbergerom.

Medzi kolektívmi aj Echo 24

Medzi kolektívnych laureátov patrí český web Echo24, partnerské médium Štandardu. „Mediálny projekt novinárov, ktorí pred desiatimi rokmi opustili MFD a LN [Mladá fronta Dnes a Lidové noviny, pozn. red.] v reakcii na prevzatie média Andrejom Babišom. Odvtedy sa vyprofilovalo ako široko uznávané pravicovo-konzervatívne médium s plateným obsahom,“ napísali o ňom organizátori.

Uspel aj Inštitút Václava Klausa, čo je konzervatívny think tank založený v roku 2012. Zaoberá sa aj aktuálnymi politickými, ekonomickými a spoločenskými problémami u nás a vo svete. Jeho texty ste si v minulosti mohli prečítať aj na Štandarde.

Do tretice ide o SMIS LAB. Je to odborné združenie mikrobiológov, imunológov a štatistikov a špecialistov v odbore laboratórnej diagnostiky a práce s dátami, ktoré založili v roku 2021 Hana Zelená, Zuzana Krátka, Tomáš Fürst, Václav Fejt, Arnošt Komárek a Stanislav Katina. V covidovej dobe vraj mali odvahu diskutovať verejne o zmysluplnosti zavádzaných opatrení, ponúkali komplexný pohľad na dáta aj návrhy konkrétnych riešení. Neskôr sa vraj ukázalo, že ich pohľady boli realite bližšie než tie oficiálne.

Do poroty zasadli zvučné mená

O udeľovaní cien rozhodla porota zložená z uznávaných osobností. Patria medzi ne členovia mediálnych rád Vadim Petrov (predseda poroty), Pavel Matocha a Angelika Bazalová, český ombudsman Stanislav Křeček, moderátorka Martina Kociánová, herec Marek Vašut, publicisti Marek Stoniš, Karolina Stonjeková a Miroslav Korecký, novinár a signatár Charty 77 Zbyněk Petráček a Adam Růžička, riaditeľ Inštitútu H21 a spoluautor ústavnej žaloby na ministerstvo obrany za blokovanie webových stránok vo februári 2022.

Spoločnosť na obranu slobody prejavu dlhodobo poukazuje na pochybné praktiky vlád, korporácií a mimovládnych organizácií v Česku, na Slovensku a v zahraničí, ktoré smerujú k obmedzeniu verejnej diskusie o dôležitých témach. Poukazuje tiež na čoraz jasnejšiu protikonzervatívnu zaujatosť rôznych „protidezinformačných“ iniciatív, ktoré často fungujú aj vďaka nemalým finančným dotáciám zo zahraničných vládnych a súkromných zdrojov.

(red) 

Minúta  |  

Električková trať v Petržalke bude mať plynulé financovanie

Hlavné mesto podpísalo s ministerstvom dopravy zmluvu o sumu viac ako 66 897 914 eur z eurofondov určenú na financovanie druhej fázy dopravného projektu.

Podpísali aj zmluvu týkajúcu sa modernizácie vozovne Krasňany. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru).

"Keď pred komunálnymi voľbami mnohí hovorili, že nám rozdelením projektu petržalskej električky do dvoch programových období prepadnú eurofondy, tak toto je presne ten moment, ktorý túto kapitolu definitívne uzatvoril. Podpis zmluvy potvrdzuje, že žiadne eurofondy neprepadnú a celá električková trať bude dofinancovaná z prostriedkov EÚ," skonštatoval Vallo.

Primátor zároveň avizuje, že sa pomaly blíži dôležitý míľnik na stavbe električkovej trate, pričom dôležitosti dopravnej stavby zodpovedá aj tempo stavebných prác na viacerých úsekoch. Na stavbe už podľa neho vidieť všetky jej kontúry, teda nielen samotnú trať a koľaje, ale aj to, kadiaľ pôjdu chodníky či cyklocesty, alebo ako budú vyzerať križovatky. Aktuálne sa tiež finišuje s prepojením koľajníc pôvodnej električkovej trate s tou novovybudovanou.

Cieľom je, aby do Vianoc prešla touto traťou prvá skúšobná električka. Zhotoviteľ sa pritom v zmluve zaviazal odovzdať trať hlavnému mestu do 15. decembra. Od daného momentu nastane podľa primátora náročný proces skúšok a povoľovania pre užívanie električky, ktorý potrvá niekoľko týždňov až mesiacov.

Za ten čas by sa mali stavebné kapacity presunúť na ďalšie miesta stavby, kde budú dokončovať prístrešky, nástupiská pre cestujúcich, chodníky a cyklochodníky či zábradlia. S plnou prevádzkou električky sa počíta na jar 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Litovský parlament schválil nového premiéra

Plénum vyjadrilo dôveru Gintautasovi Paluckasovi, víťazovi dvoch kôl parlamentných volieb 13. a 27. októbra, prezident Gitanas Nauséda ho vo štvrtok poverí zostavením vlády, na ktoré má podľa ústavy 15 dní, píše agentúra AFP.

Paluckas (45) je podpredsedom Sociálnodemokratickej strany Litvy (LSDP), ktorá sa v dvoch kolách parlamentných volieb stala najsilnejšou politickou silou. LSDP chce vytvoriť trojkoalíciu spolu so Zväzom demokratov – V mene Litvy (DSVL) a novou populistickou stranou Úsvit Nemanu (Nemuno aušra – NA).

Plánovaná koalícia má v 141-člennom parlamente (Seimas) pohodlnú väčšinu 86 kresiel. Predsedníčkou LSDP je Vilija Blinkevičiuté, ktorá sa napriek víťazstvu svojej strany chce venovať poslaneckému mandátu v Európskom parlamente, kde pôsobí od roku 2009. S odvolaním sa na svoj vek (64) a zdravotný stav na post šéfa vlády navrhla práve Paluckasa.

V rozpore s predvolebnými vyhláseniami sociálnych demokratov navrhla do vládnej koalície začleniť aj populistickú stranu Úsvit Nemanu. To vyvolalo veľkú kritiku doma aj zo zahraničia. Predseda NA Remigijus Žemaitaitis je totiž súdený za podnecovanie k nenávisti, keď citoval antisemitský rým o zabíjaní židov a zároveň kritizoval izraelské operácie na Západnom brehu Jordánu.

Paluckas bude mať za úlohu zvýšiť výdavky na obranu a napraviť reputáciu litovskej vlády s účasťou tejto strany. Proces zostavovania vládneho kabinetu by však podľa AFP mohol byť pomerne náročný, keďže prezident avizoval, že na ministerskom poste neodobrí nijakého z členov Úsvitu Nemanu.

Minulý týždeň sa pred parlamentom zišlo niekoľko tisíc ľudí, ktorí protestovali proti účasti Úsvitu Nemanu vo vláde. Obdobný protest je naplánovaný aj na štvrtkový večer.

(tasr)

Minúta  |  

Obvinenému v prípade plánovaného atentátu na Fica predĺžili väzbu o štyri mesiace

Jurajovi Cintulovi predĺžili väzbu o štyri mesiace.

Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré na sociálnej sieti zverejnil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Juraj Cintula premiéra vážne postrelil po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej 15. mája. Obvinili ho najskôr z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu.

Na začiatku júla došlo k zmene právnej kvalifikácie, obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Generálna prokuratúra objasnila, ako prebieha vyšetrovanie atentátu na premiéra Fica

Mohlo by Vás zaujímať Generálna prokuratúra objasnila, ako prebieha vyšetrovanie atentátu na premiéra Fica

(tasr)

Minúta  |  

Kiskovi pozastavia ochranku. Verím, že polícia nás ochráni, reagoval

Andrej Kiska bol 31. októbra Krajským súdom v Prešove uznaný vinným v daňovej kauze týkajúcej sa nákladov na jeho prezidentskú kampaň z roku 2014. Obvinenia odmieta a podal dovolanie na Najvyšší súd SR.

Bývalému prezidentovi pozastavia o polnoci osobnú a dopravnú ochranu, ktorú zabezpečoval Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra (MV) SR.

Hovorca MV Matej Neumann spresnil, že úrad dostal vo štvrtok písomnú informáciu z Krajského súdu v Prešove, datovanú štvrtkom, o právoplatnom rozhodnutí tohto súdu, týkajúceho sa uznania viny exprezidenta z daňového trestného činu.

„V zmysle zákona zaniká právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala," vysvetlil Neumann.

Kiskova strata renty a ochranky. Môže to byť aj natrvalo, o všetkom rozhodne súd

Mohlo by Vás zaujímať Kiskova strata renty a ochranky. Môže to byť aj natrvalo, o všetkom rozhodne súd

Andrej Kiska vyjadril svoje obavy a sklamanie z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR. „Minister vnútra Šutaj Eštok mi oznámil, že ochranka končí, čo právnici považujú za retroaktívny, protizákonný úkon. Ako prezident som čelil výhražným anonymom a situáciám, kde sa ľudia snažili dostať ku mne domov alebo ma zachytiť na ulici, vykrikujúc heslá, ktoré používal proti mne najmä Robert Fico," reagoval exprezident v príspevku na Facebooku.

Bývalý prezident tvrdí, že spoločnosť je čoraz viac polarizovaná a agresivita narastá. Poukázal na to, že polícia nedokáže zabezpečiť bezpečnosť bežných ľudí, na ktorých Fico neútočí, ale verí, že zabezpečí ochranu jeho a jeho rodiny a nedôjde k tragédii. „Ak k niečomu príde, bude neskoro hovoriť o tom, čo mohla polícia urobiť lepšie, a kto je na vine," dodal.

V súvislosti s rozhodnutím súdu už Kancelária prezidenta SR, takisto sa odvolávajúca na zákon, pozastavila od novembra vyplácanie renty exprezidentovi. Kiska avizoval, že sa v tejto veci obráti na súd.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nórska prokuratúra neodporúča predčasné prepustenie masového vraha Breivika

Nedištancoval sa od svojich radikálnych politických názorov a v kombinácii s jeho narcistickými a antisociálnymi osobnostnými črtami stále existuje veľké riziko, že spácha nové teroristické činy.

Počas záverečného dňa súdneho pojednávania vo väznici Ringerike to podľa nórskej agentúry NTB povedala prokurátorka Hulda Olsen Karlsdóttir.

Súd rozhoduje o druhej žiadosti Breivika o podmienečné prepustenie. Prokuratúra podľa Karlsdóttir zastáva jednoznačný názor, že aj jeho druhú žiadosť treba zamietnuť.

"V Nórsku niet iného páchateľa, ktorý by spáchal také závažné činy. Ani keď sa pozrieme do minulosti," konštatovala prokurátorka.

Breivik spáchal 22. júla 2011 najzávažnejší zločin v povojnových dejinách Nórska. Najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v Osle - explózia pripravila o život osem ľudí.

Neskôr sa presunul na ostrov Utöya, ležiaci zhruba 40 kilometrov severozápadne od Osla. Oblečený vo falošnej policajnej uniforme tam zastrelil 69 prevažne mladých ľudí, ktorí boli na letnom tábore mládežníckej organizácie sociálnodemokratickej Strany práce (AP). Masové vraždenie odôvodnil pravicovo-extrémistickými a islamofóbnymi motívmi.

V roku 2012 bol odsúdený na 21 rokov väzenia, v tom čase najprísnejší trest v Nórsku. Súd ho môže predĺžiť, ak bude Breivik považovaný za hrozbu pre spoločnosť. Odvtedy je viac ako 12 rokov držaný oddelene od ostatných väzňov.

Po odpykaní prvých desiatich rokov trestu môže Breivik v pravidelných intervaloch žiadať o predčasné prepustenie. Prvýkrát to urobil začiatkom roka 2022, ale neuspel. Aj tentoraz sú jeho šance mizivé.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.