Taiwan zažil vďaka obchodu zlaté časy. Schyľujú sa ku koncu?

O malých ostrovných krajinách mimo Európy nie je v slovenských končinách často počuť. Pri Taiwane je to trochu inak. Sú za tým hlavne dva dôvody. Jedným je jeho geopolitická dôležitosť a potenciál stať sa novým ohniskom sporu medzi globálnymi veľmocami. Druhým je zase firma TSMC, svetový líder vo výrobe polovodičov, ktorý do sveta dostáva najpokročilejšie čipy. Z technologického odvetvia sa ozýva, že ak na Taiwane nastane vojenský konflikt, pre dodávateľský reťazec čipov to bude „súdny deň“.

Každé čínske narušenie taiwanského vzdušného či námorného priestoru je pre globálnu dôležitosť ostrova pozorne sledované. Napriek tomu je však táto krajina ako celok pre mnohých veľkou neznámou. Hoci je rozlohou menšia ako Slovensko, jej populácia je zhruba štvornásobná a hospodársky ho prevyšuje takmer šesťnásobne.

Ázijský zázrak

Aj keď má mnoho nedostatkov, najbežnejším ukazovateľom výkonnosti každej ekonomiky je jej hrubý domáci produkt. Ten taiwanský dosahuje takmer 800 miliárd dolárov, čo je porovnateľné napríklad s Poľskom. Na tvorbe globálneho HDP sa Taiwan podieľa necelým jedným percentom.

Samotný údaj o veľkosti hospodárstva však nemusí vypovedať o životnej úrovni. Aj po prepočte na obyvateľa je však Taiwan výrazne pred Slovenskom. A ak sa produkcia preráta na základe parity kúpnej sily, teda sa vezmú do úvahy rôzne cenové hladiny v krajinách, Taiwanci sú na tom v priemere dvakrát lepšie.

Samozrejme, treba dodať, že obidve metodiky majú svoje limity. To, že sa v Taiwane žije na globálne pomery veľmi dobre, však ukazujú aj ďalšie mäkšie štatistiky. Podľa ukazovateľa šťastia sa v rebríčku v roku 2024 len tesne nevošiel do prvej tridsiatky a je na úrovni krajín ako Francúzsko, Estónsko či Poľsko. Podobne je to aj pri ukazovateli kvality života, kde Taiwan takisto dosahuje vyššie skóre ako Slovensko či Poľsko.

Vyspelá ostrovná ekonomika však má svoje slabiny.

Ešte pred niekoľkými dekádami stála na viacerých pilieroch, ako bol textilný, oceliarsky či petrochemický priemysel. Rastúci hospodársky vplyv Číny však odrádzal obchodných partnerov Taiwanu od podpísania dohôd o voľnom obchode. Výrobné spoločnosti v tradičných odvetviach preto postupne premiestňovali svoju činnosť mimo ostrova.

Tento trend viedol ku koncentrácii podnikov v oblasti informačno-komunikačných technológií, ktoré profitovali z bezcolných zmlúv v rámci dohody o informačných technológiách z dielne Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Zatiaľ čo v roku 2000 len tri z desiatich najväčších taiwanských spoločností pôsobili v technologickej oblasti a šesť v tradičných odvetviach, v roku 2024 sedem z desiatich najväčších spoločností patrí do informačno-telekomunikačného odvetvia a zvyšné tri do finančných služieb.

Vo svete, ktorý sa globalizoval, priniesla špecializácia Taiwanu zlaté časy, keď tam hospodársky rast za posledné polstoročie niekoľkokrát prekonal dvojcifernú métu a ostrov bol zaradený medzi takzvané ázijské zázraky, čo boli ekonomiky ako Singapur, Japonsko či Južná Kórea, ktorým sa v regióne mimoriadne darilo.

Hoci bol rast najrýchlejší koncom predchádzajúceho tisícročia, napriek vyspelosti sa ekonomika Taiwanu zväčšuje slušným tempom dodnes, k čomu v posledných dvoch rokoch výrazným spôsobom prispieva rozmach umelej inteligencie, ktorá je mimoriadne náročná na vyspelý hardvér.

Taiwanský ekonomický model je príliš zraniteľný

Vzhľadom na úzku špecializáciu na jedno z najnapredujúcejších odvetví ťaží Taiwan dlhodobo z exportu tovarov – najmä čipov – do zahraničia.

Keď sa analyzuje hrubý domáci produkt krajiny, jeho hlavnými zložkami sú spotreba, vládne výdavky, investície a čistý export. V každej krajine je pomer medzi nimi mierne odlišný. Čistý export, teda rozdiel medzi hodnotou tovarov, ktoré sa z krajiny vyvezú, a tými, ktoré sa dovezú, je zväčša najmenšou položkou, niekedy dokonca zápornou (ak krajina viac dováža ako vyváža). Pri Taiwane to neplatí, keďže k tvorbe HDP prispieva zhruba 15 percentami.

Na lepšiu predstavu, celkový obchod (dovoz plus vývoz) Spojených štátov sa rovná približne štvrtine ich HDP. V Nemecku je to 90 percent a v prípade Taiwanu až 114 percent. Na Slovensku je tento ukazovateľ dokonca na úrovni takmer dvojnásobku hrubého domáceho produktu.

Pre ostrovnú ekonomiku je takáto závislosť od obchodu a de facto jedného odvetvia, ktoré je motorom exportu, veľkou hrozbou. A to nielen pre vyhliadku vojenského obsadenia ostrova Čínou a potenciálnych obrovských škôd.

Problémy by mohli spustiť už len samotné pokusy o námornú blokádu ostrova, čo je podľa expertov jeden z najpravdepodobnejších krokov, ktoré by mohol Peking v blízkej budúcnosti podniknúť, aby Taiwanci opustili myšlienku oficiálnej nezávislosti od Číny.

Pre ostrov by to neznamenalo len odrezanie od odbytísk ich tovarov, narušilo by to aj samotný výrobný proces. Taiwan totiž produkuje 80 percent elektriny z fosílnych zdrojov, najmä plynu a uhlia, ktoré na ostrov dováža. Jadrová energia tvorí len desatinu elektriny na ostrove a obnoviteľné zdroje ešte menej. Výroba polovodičov si pritom vyžaduje stabilné dodávky elektriny a každý menší výpadok znamená pre spoločnosť ako TSMC miliónové straty.

Taiwan tak rieši podobnú otázku ako proexportne založené Nemecko. To je pre nákladovú nekonkurencieschopnosť, ktorú podčiarklo narušenie energetických tokov, postupne vytláčané z jeho zahraničných trhov a tamojší priemysel chradne a opúšťa krajinu. Ak chce Taiwan zmenšiť riziko tvrdého pádu, musí sa zamýšľať nad transformáciou súčasného zraniteľného ekonomického modelu.

Na obzore je totiž ďalšia hrozba v podobe Donalda Trumpa, ktorý chce zavádzať plošné clá na dovoz tovarov do Spojených štátov. Voči Pekingu je jeho obchodná politika ešte ostrejšia, keď sa očakáva, že bude tlačiť aj na amerických spojencov, aby na dovoz z Číny aj oni uvalili vlastné clá.

Jednou z prvých lastovičiek, ktorá Taiwanu zvestovala nárast obchodných bariér, je správa z novembra – TSMC už nebude dodávať Číne pokročilé čipy, ktoré sa dajú použiť na trénovanie, vývoj a fungovanie umelej inteligencie.

Hoci sa Taiwanu zatiaľ darí, keďže má v roku 2024 rásť o necelé štyri percentá, pre malú otvorenú ekonomiku postavenú na exporte je každé podobné obmedzovanie obchodu veľkou hrozbou do budúcnosti. Pripravení by sme na to mali byť v konečnom dôsledku aj na Slovensku.