Dlhodobo lukratívny čínsky trh sa zároveň nemeckým automobilkám stráca pred očami. Číňania v elektromobilite predbiehajú zvyšok sveta a domáci trh to oceňuje dokonca aj pri luxusných modeloch.
Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách pre nich takisto neveští nič dobré. Jeho plošné clá na všetok dovoz by nemecké autá, ktorých do USA každoročne smerujú státisíce, na americkom trhu výrazne predražili, čo by ovplyvnilo ich predaje.
Celý nemecký priemysel medzitým zasiahli vysoké ceny energií, ktoré síce prudko klesli oproti najvyšším hodnotám z roku 2022, no stále sú bezmála dvojnásobne vyššie než počas minulej dekády.
Pracovnú silu v Nemecku zase dlhodobo významným spôsobom doplňovali migranti. Tých však prichádza čoraz menej a tí, ktorí už v krajine sú, spôsobujú čoraz väčšie nepokoje. Podniky sa sťažujú, že nemajú kvalifikovanú pracovnú silu. Jej nedostatok tlačí na rast miezd, čo pre firmy znamená vyššie náklady. Nemecko, Francúzsko a krajiny Beneluxu majú najvyššie hodinové mzdové náklady v celej Únii.
K tomu sa pridružujú ďalšie faktory, ako je byrokracia, politická nestabilita či geopolitické napätie. Presúvanie priemyselnej výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou, energiami a nižším daňovým či byrokratickým zaťažením je preto len logickým vyústením.
Ani ďalšie veľké ekonomiky na tom nie sú ružovo
Nemecko zasiahla energetická kríza o to viac, že v porovnaní s inými veľkými európskymi ekonomikami má tamojší priemysel vyšší podiel na tvorbe HDP.
Problémy však neobišli ani ďalšie krajiny starého kontinentu. Gigantická taliansko-francúzska automobilka Stellantis takisto hlási zlé čísla a spolu s politikmi tlačí na európskych úradníkov, aby zmiernili legislatívy nútiace predávať viac elektromobilov, ktorých pomer cena/výkon nie je v porovnaní s čínskymi konkurentmi a „spaľovákmi“ dostatočný.
Francúzsko a Taliansko tiež v posledných rokoch vedú obrovské rozpočtové deficity, pričom ich hospodárstva napriek vysokým vládnym výdavkom rastú len veľmi miernym tempom. A ani vyhliadky do budúcnosti nie sú ktovieako pozitívne.
Pre očakávaný prudký rast dlhu Európska komisia oznámila, že voči obom krajinám začala konanie vo veci nadmerného deficitu, čo znamená, že francúzski aj talianski politici budú musieť začať šetriť.
Bez zníženia výdavkov by deficit Francúzska v budúcom roku atakoval šesť percent a zadlženosť by veselo rástla. Taliansky dlh (v pomere k HDP) by mohol byť podľa májových predikcií do troch rokov najvyšší v Európe a predbehnúť by tak mohol ten grécky.
Nutné škrtanie výdavkov pritom ešte viac utlmí hospodársky rast. Nemecký príklad ukazuje, že obeťou šetrenia sa môžu ľahko stať politiky ako dotácie na elektromobily, ktoré pomáhajú priemyslu stáť na nohách.
„Ekonomické výhody sú minulosťou, zatiaľ čo fiškálne náklady sú budúcnosťou,“ uviedol ekonóm banky HSBC po tom, ako taliansky minister financií tento rok zrušil daňové úľavy na ekologické renovácie domov v hodnote 110 percent ich nákladov, z ktorých ťažili domácnosti i celý stavebný sektor.
Choré Nemecko či celá Európa?
Taliansko a Francúzsko spája s Nemeckom, ale i so zvyškom starého kontinentu aj demografický problém. Ten je v mnohých štátoch jednou z hlavných príčin neustále rastúceho zaťaženia verejných financií, keď čoraz menej pracujúcich odvádza štátu financie na čoraz viac dôchodcov.
Počet ľudí starších ako 65 rokov sa v Únii medzi rokmi 2019 až 2023 zvýšil z 90,5 milióna na takmer 96 miliónov. A do roku 2050 má byť v tomto veku až 130 miliónov Európanov. Naopak, počet pracujúcich sa má podľa odhadov znižovať, do roku 2100 ich má byť oproti vlaňajším necelým dvesto miliónom o 57,4 milióna menej.
Tento problém sa dá riešiť rôznymi spôsobmi. Bývalý guvernér ECB a rešpektovaný ekonóm Mario Draghi vo svojej nedávnej správe venovanej konkurencieschopnosti EÚ načrtol reformu dôchodkového systému, ktorá by bola založená na investovaní. Tento koncept nie je žiadnou novinkou, no Draghi ho prepája s kľúčovým problémom Európy, ktorý by táto zmena čiastočne riešila – nedostatočné verejné aj súkromné investície.
Tie sú kľúčom k inováciám. Novovznikajúce firmy nutne potrebujú cudzí kapitál, ku ktorému sa omnoho ľahšie dostanú v zámorí, najmä ak ide o väčší balík peňazí. Takže aj keď v Európe vzniká množstvo perspektívnych startupov a nápadov, po dosiahnutí istej veľkosti sa mnohé presúvajú za lepšími podmienkami za oceán.
Nedostatočná úroveň investícií je úzko prepojená s rastom produktivity práce, čo je oblasť, v ktorej Európa zaostáva za svojím zámorským partnerom. Zatiaľ čo koncom milénia vyprodukovala jedna hodina práce približne rovnakú hodnotu v eurozóne aj Spojených štátoch, v roku 2023 sú Američania o 20 percent napred.
Medzinárodný menový fond odhaduje, že pre starnutie populácie a nízky rast produktivity sa bude priemerné ročné tempo rastu HDP kontinentu počas tejto dekády pohybovať na úrovni 1,45 percenta. Zatiaľ čo Spojené štáty majú každoročne rásť takmer o 2,3 percenta.
Hoci je Nemecko momentálne najviac viditeľným príkladom akejsi paralýzy Európy, dlhodobá premisa sa týka aj zvyšku kontinentu. Zatiaľ čo v Spojených štátoch rástla životná úroveň (HDP v parite kúpnej sily na obyvateľa) za posledných 30 rokov tempom 1,63 percenta ročne, v Nemecku to bolo 1,13 percenta a vo Francúzsku a Taliansku ešte menej.
Slovami šéfa nemeckej centrálnej banky: „Stále sa hovorí o tom, že Nemecko je choré. Skôr sa obávam, že chorá začína byť Európa.“
