Fico zabezpečil lacnejší plyn. Otázkou podľa analytikov ostáva, za akú cenu

Peter Pellegrini sa prednedávnom netajil tým, že sa bude zaujímať o to, aký objem peňazí spotrebuje vláda na plošnú energopomoc zo štátneho rozpočtu. Upozornil pritom na komplikované časy, ktoré môžu viesť k nepredvídateľným udalostiam. "Preto som uvítal v príprave štátneho rozpočtu relatívne značnú rezervu, ktorú si vláda ponecháva na vykrytie vážnych potrieb," povedala vtedy hlava štátu.

Zhltnutie rezervy pre plošnú pomoc by podľa prezidenta znamenalo, že kabinet zostane istým spôsobom bez nej. "Samozrejme, že by som si vedel predstaviť aj spôsob, keď vláda zacieli pomoc tak, aby sa dotkla naozaj tých, ktorí tú pomoc potrebujú, a aby sa vyhla pomoci tým, ktorí pomoc nepotrebujú a ktorí sú v dobrej kondícii a môžu si dovoliť zaplatiť aj vyššie ceny. Počkám si na detaily," dodal.

Ich náznaky prezentovala ministerka hospodárstva Denisa Saková o pár dní neskôr v relácii TA3 V politike. Prezradila, že celková výška energopomoci na ceny plynu by bola v prípade plošnej pomoci na úrovni približne 280 miliónov eur.

Podotkla však, že ide o predbežné odhady, ktoré budú spresnené po očakávanom pondelkovom zverejnení cien komodity Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Ten vyčíslil, že kým regulované ceny plynu pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria, by mali od začiatku januára vzrásť o 28,63 eura mesačne, domácnosti, ktoré plyn využívajú iba na varenie, by si mali priplatiť len necelé euro mesačne.

Úrad zároveň potvrdil aj Sakovej slová o tom, že ceny silovej elektriny v budúcom roku rásť nebudú. Vláde sa totiž podarilo dosiahnuť dohodu so Slovenskými elektrárňami. Šéfka rezortu hospodárstva pripomenula aj zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na 19 percent a stabilizáciu poplatkov, čo by malo tiež pozitívne vplývať na cenu elektriny pre domácnosti.

Bude vykurovanie bazénov za štátne pokračovať?

O definitívnej schéme energopomoci domácnostiam mala rozhodnúť koaličná rada už začiatkom decembra, pričom pri aktuálnych odhadoch výšky plošnej pomoci malo ministerstvo hospodárstva vychádzať z údajov o spotrebe plynu a tepla za minulý rok.

Plošnú pomoc bez ohľadu na to, či pomoc niekto potrebuje alebo nie, rozpočet významne pocíti. A okrem prezidenta na to poukazujú nielen kritické hlasy, ktoré zaznievali v súvislosti s predtým schválenou pomocou, vďaka ktorej si niektorí vykurovali aj bazény, ale aj inštitúcie združujúce ekonómov.

Saková však informovala, že sú pripravené schémy plošnej aj adresnej energopomoci, no príspevky konkrétnym ohrozeným domácnostiam narážajú na viaceré bariéry.

Už je však jasné, že energopomoc bude a financie na ňu sa použijú z rezervy zo štátneho rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho pritom najprv zhodnotila ako realistický, no len za predpokladu, že sa rezerva nevyčerpá na nové výdavky. No a presne to sa po utorkovom schválení zákona roka udialo.

Analytici poukázali na to, že schválený rozpočet by mohol dosiahnuť stanovený deficit 4,7 percenta HDP, nemôže sa však už opierať o rezervu, ktorú vzhľadom na ďalšie opatrenie možno pokladať prakticky za vyčerpanú, najmä pre pokračujúce energodotácie. Rozpočtovaný deficit by sa tak už v prípade malých odchýlok od aktuálnych predpokladov mohol prekročiť.

"Tretie opakovanie energodotácií bez jasnej vízie riešenia zvýšených cien energií v budúcnosti zároveň navodzuje riziko trvalého výdavku, ktorý bude dlhodobo zvyšovať deficity a zhorší tak udržateľnosť," konštatovala Rada. Teraz už vieme aj to, že opäť nejde o pomoc adresnú.

V roku 2025 sa nezvýšia ceny tepla a plynu pre domácnosti

Na energopomoc nakoniec pôjde približne 235 miliónov eur, teda o niečo menej, než avizovala Saková. Dosah na rozpočet sa z titulu energopomoci podľa slov ministerky hospodárstva však plánoval na 308 miliónov eur, ale z tejto sumy vylúčili kompenzácie voči MH teplárenskému holdingu, ktorý je v rukách štátu.

Okrem toho v budúcom roku čiastočne vylúčili aj kompenzácie v Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorý je takisto stopercentne v rukách štátu. "V roku 2025 nepôjde cena tepla a plynu pre domácnosti hore, zostáva na tej istej úrovni ako v roku 2024," oznámil po piatkovom rokovaní vlády premiér Robert Fico.

Pripomenul, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijal začiatkom decembra cenové rozhodnutia. "Tieto by v praxi viedli k zdražovaniu plynu a tepla v pomerne výraznom rozsahu. My sme sa však rozhodli doručiť to, čo sme sľúbili slovenskej verejnosti, že prijmeme potrebné kompenzačné opatrenia," povedal predseda vlády.

Zároveň informoval, že o dodávkach plynu v budúcom roku sa rokuje na medzinárodnej úrovni. "Tieto rozhodnutia majú obrovské množstvo úskalí, pretože sú tu politické vyhlásenia ukrajinskej strany," dodal Fico s dôvetkom, že existuje tlak na akékoľvek prerušenie dodávok z východu smerom na západ.

Pripustil aj ponuky na dodávky plynu, ktoré sú však podstatne drahšie vrátane tranzitných poplatkov. Podľa neho však takéto riešenie odmietajú, pretože nevidia žiadny dôvod platiť za plyn z geopolitických dôvodov viac ako treba.

"Možno budeme svedkami v najbližších dňoch vrátane vianočných sviatkov mimoriadne intenzívnych rokovaní na rôznych úrovniach a v rôznych krajinách, ktoré sa začínajú už budúci týždeň," poznamenal, pričom verí, že ak by aj došlo ku krátkemu odstaveniu dodávok plynu z východu, sme dostatočne predzásobení. Verí tiež, že nájdeme spoločné riešenie pre viaceré krajiny EÚ a zachováme tranzit plynu cez územie SR a cez územie Ukrajiny.

Minister financií Ladislav Kamenický skonštatoval, že rozpočtovali správne. "Som rád, že nemusíme robiť absolútne žiadne zmeny v rozpočte, tak ako som to aj avizoval už viackrát," doplnil.

V rozpočte nebude priestor na riešenie dodatočných rizík

Kritika opakujúcej sa plošnej pomoci neustáva. Schválené energodotácie zaťažia podľa RRZ deficit verejných financií v roku 2025 v sume 292 milióna eur, čo spolu s ďalšími opatreniami znamená jeho zvýšenie na 4,7 percenta HDP, teda o 0,2 percenta viac oproti predchádzajúcemu odhadu.

Rozpočet pre budúci rok teda už neobsahuje žiadnu rezervu a mohol by tak byť prekročený už v prípade malých výkyvov. "Dnešným schválením plošných energodotácií sa opätovne nevyužila možnosť adresnej pomoci a zároveň zmiernenia dopadu na deficit," konštatovali analytici s dôvetkom, že celkové zhodnotenie dosahu tejto pomoci na makroekonomický vývoj a na schválený rozpočet zverejnia na začiatku januára 2025.

Týmito zmenami sa Slovensko dostáva do bodu, v ktorom existujúce prostriedky v rezerve nemôžu kryť dodatočné riziká z makroekonomického vývoja či iné výdaje.

Dôvod, prečo pomoc opakovane nebude adresná, vysvetlila Saková. Podľa nej je za tým chýbajúce prepojenie systémov. "Áno, o ňom už hovoril Juraj Valachy (vtedy šéf IFP) pred dvomi rokmi. To nás dostáva k prvej otázke, čo robila vláda celý rok, že tieto systémy nedokázala prepojiť?" pýtajú sa analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Upriamujú však pozornosť aj na niečo iné. Musíme mať prepojené systémy, aby mohla byť energopomoc poskytovaná adresne? "Odpoveď je nie. Stačí prehodiť bremeno dôkazu na žiadateľa. Žiadateľ preukáže príjmy a výdavky na bývanie, na základe ich porovnania štát vyráta nárok na dotáciu. Také jednoduché to je," myslia si ekonómovia z INESS.

Dodávajú, že je jasné, že vláda zo strachu pred infláciou kvôli konsolidačnému balíčku nechcela "prilievať olej do zemného plynu". "Ale tak môže to povedať priamo a nevyhovárať sa na nejaké systémy," uzatvárajú ekonómovia.

Rozhodnutie poskytnúť pomoc na úkor rezervy neocenila ani bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá to povedala v diskusii Zelená vízia pre Slovensko. "Z dlhodobého hľadiska je to najhoršie riešenie, ak budeme obmedzené prostriedky dávať do energopomoci. A to nielen z hľadiska konsolidácie verejných financií, ale predovšetkým preto, že neriešime hlavnú príčinu, prečo vynakladáme veľké prostriedky na energopomoc," uviedla exministerka s tým, že dokáže pochopiť potrebu prvej vlny energopomoci, keď bolo nutné pomôcť tým najzraniteľnejším, následne však podľa nej treba prostriedky použiť na niečo iné.