Pripomeňme na úvod, že austrálsky parlament 28. novembra definitívne schválil jedno z najtvrdších obmedzení pre platformy ako Facebook, Instagram alebo X na svete. Sociálne siete budú pre mladších ako 16 rokov neprístupné. Štandard sa preto pýtal komisára pre deti Jozefa Mikloška, či si myslí, že Slovensko by malo podobne pristúpiť k rovnakému zákonnému zákazu sociálnych sietí.
„Ide o veľmi komplexnú otázku,“ uvádza detský ombudsman. Pripomína, že väčšina sociálnych sietí má oficiálnu vekovú hranicu prístupu stanovenú na 13 rokov, no v praxi sa tento limit často nedodržiava.
„Je to otázka na rodičov – čo všetko dieťaťu dovolia, či sa zaujímajú o to, aké stránky navštevuje, koľko času trávi na mobile a na aké účely svoj telefón vlastne využíva,“ zdôrazňuje Mikloško. Podporuje názor mnohých odborníkov, vrátane českého profesora Martina Jana Stránského, ktorý označuje sociálne siete za „digitálny heroín“.
„Predstavil som ho nášmu ministrovi školstva pri diskusii o plošnom zákaze mobilných telefónov v školách,“ vysvetľuje profesor Mikloško. Dodáva, že sociálne siete fungujú na báze algoritmov, ktorých hlavným cieľom je identifikovať preferovaný obsah používateľa a následne mu ho v maximálnej možnej miere ponúkať.
Nová generácia už dávno nepoužíva iba sociálne siete
Podľa detského komisára je dôležité uvedomiť si, že nová generácia už dávno nevyužíva iba sociálne siete. „Pre mladých sú atraktívne najmä komunikačné platformy, kde si vytvárajú skupiny. Okrem Instagramu a TikToku ich nájdeme aj na Snapchate, Discorde, Twitchi, BeReale, YouTube, Reddite či Pintereste,“ hovorí Mikloško. Upozorňuje, že každá veková skupina preferuje iné platformy, čo výrazne sťažuje ich kontrolu.
„Na jednej strane by zákaz mohol deti ochrániť pred nevhodným obsahom, ale ťažko si viem predstaviť reálne obmedzenie v slovenských podmienkach,“ zamýšľa sa komisár. Zdôrazňuje, že namiesto toho by sme sa mali sústrediť na edukáciu detí a rodičov o bezpečnom používaní internetu, závislostiach, kyberšikane a rizikách sociálnych sietí, čím zároveň považuje za kľúčové posilňovať mechanizmy na ochranu detí v online prostredí.
„A v neposlednom rade, koľko rodičov samo bojuje so závislosťou od sociálnych sietí?“ kladie otázku detský ombudsman.
Čo robia sociálne siete s deťmi na Slovensku?
Výskumy na Slovensku odhaľujú, koľko ľudí a v akých vekových skupinách používa jednotlivé sociálne siete. Podľa prieskumu Úradu komisára pre deti trávi viac ako 58 percent detí online vyše 5 hodín denne.
„Francúzske výskumy ukazujú, že až 90 percent detí trávi na mobiloch viac ako 7 hodín denne,“ uvádza Mikloško. Dodáva, že podľa prieskumu agentúry Go4insight z augusta 2024 používa sociálne siete na dennej báze 70 percent Slovákov vo veku 15 až 79 rokov, pričom takmer 60 percent z nich ich využíva viackrát denne.
Celková penetrácia sociálnych sietí na Slovensku dosahuje 86 percent. Podľa profesora Mikloška tvoria najväčšiu skupinu užívateľov mládež a mladí dospelí do 26 rokov, pričom až 94 percent z nich využíva rôzne platformy sociálnych sietí denne.
„Nadmerné používanie sociálnych sietí môže viesť k psychickým problémom. Deti prestávajú vnímať reálny život a vidia len prezentované ‚čerešničky na torte‘, pričom veria, že toto pozlátko je skutočnosť,“ zdôrazňuje detský ombudsman. Upozorňuje tiež na rastúci problém kyberšikany a jej čoraz väčší dopad na mladých ľudí.
„Keď sa pýtame detí na našich prednáškach v rámci Akadémie prevencie šikany, koľkým z nich už napísal cudzí človek na sociálnych sieťach, toto číslo sa šplhá až k 80 percentám, čo je mrazivé,“ apeluje Mikloško na vážnosť situácie. Podľa jeho slov hrozí deťom pri nadmernom používaní sociálnych sietí závislosť, znížená produkcia melatonínu, a tým aj zhoršená kvalita spánku, koncentrácie a celkové zhoršenie psychického zdravia.
„Mám pokračovať?“ pýta sa komisár.
Odovzdanie mobilu učiteľovi považujem zo všetkých možností regulácie za najlepšiu
Od 1. januára 2025 nadobúda opatrenie plošného zákazu používania mobilných telefónov v školách na Slovensku konkrétne kontúry v praxi. Tému otvoril u nás najskôr detský ombudsman a vo februári 2024 sa pridal aj rezort školstva.
Ministerstvo zároveň vydalo oficiálny dokument s piatimi možnosťami regulácie používania mobilov počas vyučovania. Štandard sa detského ombudsmana pýtal aj na to, ktorú z týchto možností považuje za najvhodnejšiu.
„To, aby žiaci odovzdávali svoje mobilné telefóny učiteľovi pred prvou vyučovacou hodinou považujem za efektívny prístup, pretože minimalizuje rozptýlenie počas vyučovania a podporuje sústredenie žiakov,“ tvrdí profesor. Podľa jeho slov učiteľ vie, že žiak nemá telefón v dosahu ani v taške, preto školáka nebude lákať tajne doňho nahliadať.
„Zároveň je dôležité, aby školy tieto pravidlá komunikovali s rodičmi a žiakmi a zahrnuli ich do školského poriadku,“ zdôrazňuje detský ombudsman.
Regulácia mobilných telefónov počas vyučovania, ako tvrdí Mikloško, je len jedným z krokov na ochranu detí pred negatívnymi vplyvmi digitálnych technológií.
„Je nevyhnutné doplniť ju o systematickú edukáciu o digitálnej gramotnosti, bezpečnom správaní na internete a podpore duševného zdravia,“ hovorí Mikloško. Podľa jeho slov by mali byť rodičia, učitelia a samotní žiaci aktívne zapojení do tvorby a implementácie týchto pravidiel, aby sa zabezpečila ich účinnosť a akceptácia.
Pozorovanie z "online diaľky" je pohodlný anonymný svet
Na otázku, či sa závislosť detí na sociálnych sieťach zhoršila príchodom pandémie, alebo či za tento nárast môže niečo iné, profesor odpovedá, že pandémia viedla k výraznému nárastu času stráveného online, čo mohlo ešte viac prehĺbiť negatívne vplyvy sociálnych sietí na deti.
„Najskôr si však povedzme, že sociálne siete nie sú iba zlé,“ zdôrazňuje Mikloško. Podľa neho ponúkajú priestor na socializáciu, rýchle nájdenie riešení problémov v rôznych skupinách či na vzdelávanie.
„Obmedzené sociálne kontakty a prechod na dištančné vzdelávanie spôsobili, že deti začali tráviť viac času na internete, a zrazu to bolo považované za normálne až žiadané,“ hovorí Mikloško. Podľa jeho slov sa izolácia a pozorovanie sveta z „online diaľky“ stali pohodlným a anonymným svetom pre mnohých.
„A teraz od nich chceme, aby s tým skončili. Aby vymenili obrazovky za reálne tváre, izby za prírodu a smajlíky za rozhovory,“ hovorí detský ombudsman.
„Nuž, bude to náročné,“ dodáva Mikloško, podľa ktorého máme ešte nevyriešený jeden problém, a už sa nám za dverami črtá ďalší.
„Umelá inteligencia,“ uzatvára komisár.
