Mierové plány pre Ukrajinu ako absurdný vtip

Možno poznáte ten vtip. Príde chlapík do baru a pýta si kávu a šišky. Šišky nemáme, znie odpoveď. No tak mi dajte čaj a šišky. Hovorím, že šišky nemáme. Chlapík smutne povie, no tak mi dajte iba tie šišky.

Pointa spočíva v neschopnosti alebo neochote počúvať, čo kto hovorí. Vždy si naň spomeniem, keď počujem o nových a staronových mierových plánoch pre Ukrajinu.

Všetky totiž ignorujú, v čom príčina vojny spočíva.

Zopakujme si, aké plány sú teraz na stole.

Čo najnovšie navrhuje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý doteraz hovoril iba o možnosti úplnej porážky Ruska a vytlačení jeho armády z ukrajinských území, v posledných dňoch zmenil názor. Hovorí o tom, že Ukrajina by sa mohla, samozrejme iba dočasne, vzdať území, ktoré dobyla ruská armáda.

Ale, ako hovorí Zelenskyj, Ukrajina, teda tá Ruskom neokupovaná väčšina územia, by sa okamžite stala členom NATO.

Tento Zelenského plán vlastne ani nie je jeho. Zelenskyj si len osvojuje už starší plán, ktorý dostal názov „Land for NATO“ (Územie za NATO).

Jens Stoltenberg pripomína plán „Územie za NATO“

Plán „Územie za NATO“ znamená zamrazenie ukrajinsko-ruskej vojny na aktuálnej frontovej línii, (dočasné) ponechanie okupovaných území Rusku a prijatie zvyšného územia Ukrajiny do NATO. Išlo by asi o 80 percent z jej niekdajšieho územia.

„Územie za NATO“ je teda plán totožný s tým, čo teraz hovorí Zelenskyj, ale je starší.

Myšlienka „Územie za NATO“ sa objavila začiatkom leta 2024. Podporoval ju vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, hovoril o nej český prezident Petr Pavel, podporujú ju britské politické kruhy (Boris Johnson) a mediálne kruhy (Financial Times).

V posledných dňoch plán opäť pripomenul Jens Stoltenberg. Stoltenberg zdôraznil, že takéto rozhodnutie o územných ústupkoch voči Rusku by malo byť sprevádzané jasnými bezpečnostnými zárukami, napríklad členstvom v NATO.

Plán „Územie za NATO“ teda nevznikol na pôde americkej vlády. Názor americkej vlády, tej nastupujúcej Trumpovej, bude predsa len najdôležitejší.

A tá sa už vyjadruje.

Trumpov osobitný emisár pre Ukrajinu Keith Kellogg

Prezident Donald Trump počas kampane ohlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí veľmi rýchlo. Pred pár dňami ohlásil, že jeho osobitným emisárom pre problém vojny na Ukrajine bude osemdesiatročný generál Keith Kellogg.

Keď som si zbežne zisťoval informácie o Kelloggovi, najprv som mal ten istý nepríjemný pocit ako pri výbere ďalších Trumpových ľudí na kľúčové miesta v bezpečnostnej oblasti.

Počas takmer troch uplynulých rokov vojny Kellogg komentoval v mainstreamových televíziách priebeh vojny tak ako všetci ostatní komentátori. Putin vraj vojnu prehráva a ak Ukrajine dodáme všetky možné zbrane, tak Ukrajina zvíťazí.

Nuž celkom to netrafil. Pôsobil ako len ďalší neokonzervatívec, ktorý má Trumpovi pomôcť odstrániť katastrofálne dôsledky neokonzervatívnej ideológie, čo nedáva zmysel.

Ale predsa len v Kelloggovej osobe možno nájsť štipku nádeje. A možno i viac ako štipku.

Kelloggove názory na jar 2024

K určitému optimizmu nás vedie práca “America first, Russia and Ukraine“, ktorú Kellogg publikoval so spoluautorom Fredom Fleitzom v apríli 2024, keď nikto nepovažoval Trumpovo víťazstvo za isté.

Kelloggov pohľad na vojnu sa líši zásadne od typického naratívu, ktorý nám bol západnými elitami podávaný dlhé roky.

Predovšetkým, Kellogg jasne poukazuje na to, že príčinou ruskej invázie bol strach Ruska z rozšírenia NATO na Ukrajinu.

Spochybnil obvinenia voči Rusku, podľa ktorých vraj Rusko chce obnoviť Sovietsky zväz.

Kritizoval démonizáciu Putina zo strany Joe Bidena.

Za veľké Bidenovo zlyhanie považuje to, že v decembri 2021, keď Rusko adresovalo USA a NATO ultimátum, aby sa vzdali zámeru prijať Ukrajinu do NATO, Biden nezačal s Ruskom rokovania, ktoré mohli inváziu odvrátiť. Biden mal vtedy podľa Kellogga ponúknuť Rusku odloženie členstva Ukrajiny v NATO o desať rokov.

Kellogg realisticky popisuje, že USA a NATO nemajú dostatočnú produkčnú kapacitu na výrobu munície, ktorú Ukrajina vo vojne potrebovala, a že vyzbrojovaním Ukrajiny Amerika prichádza o zbrane, ktoré sama potrebuje.

Píše, že vyhliadky ukrajinskej armády nie sú sľubné, lebo stráca pôdu pod nohami.

V závere článku Kellogg navrhuje, aby sa USA angažovali v presadení mieru na Ukrajine a iniciovaním rokovaní. Nepíše priamo, že Bidenovu pomoc, „dokedy to bude potrebné“, treba už odpískať, ale de facto to navrhuje.

Naznačuje mierový plán. Ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine treba podmieniť súhlasom Ukrajiny s mierovými rokovaniami. Ukrajina by sa mala (dočasne) vzdať snahy dobyť späť Ruskom obsadené územia. Hovorí o demilitarizovanej zóne pozdĺž frontovej línie. A ponúka Rusku odloženie členstva Ukrajiny v NATO.

Skrátka Kelloggov názor je z iného súdka ako to, čo nám ponúkajú naše médiá.

Čo Kellogg hovorí teraz

V súčasnosti je už Kellogg na ceste stať sa Trumpovým emisárom. A upresňuje niektoré detaily svojho a Fleitzovho článku z apríla, napríklad v rozhovore pre CNN.

Podľa Kellogga by bolo členstvo Ukrajiny v NATO odložené vo vzdialenej perspektíve na neurčito. A že je to vlastne len symbolické gesto voči Ukrajine.

Upresňuje, k čomu sa má Ukrajina zaviazať ohľadom stratených území. Nemusí sa zaviazať k tomu, že sa ich vzdá, iba k tomu, že o ich opätovné získanie sa bude snažiť iba diplomatickou cestou.

O demilitarizovanej zóne, ktorá by oddeľovala bojujúce strany, Kellogg hovorí, že by v nej mali byť rozmiestnení vojaci NATO alebo z iných nezúčastnených krajín.  K tomuto sa ešte vrátime.

Tak toľko Kelloggov plán, ktorý by sa o pár týždňov mal stať Trumpovým plánom.

Sumarizujme. Teraz sú tu už len dve vízie mieru. Prvá vznikla tým, že Zelenskyj si osvojil „Územie za NATO“, druhú nazvime Kellogg/Trump.

K porovnaniu plánov Zelenskyj/Územie za NATO a Kellogg/Trump mám šesť poznámok.

Eufemizmus o dočasnej strate území

V politike niet nad dobrý eufemizmus. Staršie ročníky majú v dobrej pamäti eufemizmus o „dočasnom“ pobyte vojsk Varšavskej zmluvy v Československu po roku 1968. Trval 23 rokov a to sme ešte mali šťastie. „Dočasná“ strata ukrajinských území bude zrejme naveky. Neviem si predstaviť ukrajinskú diplomaciu, ktorá by urobila na Rusko taký dojem, že by územia vrátilo.

Tento eufemizmus o „dočasnej“ strate území používajú oba plány. Niet tam rozdielu.

Plány stoja nezmieriteľne proti sebe

Bude Ukrajina v NATO okamžite alebo to členstvo bude nedohľadné? V tomto sú oba plány nezmieriteľne proti sebe.

Túto nezmieriteľnosť potvrdili aj výroky nového ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu spred pár dní. Sybiha povedal, že Ukrajina stojí iba o členstvo v NATO a „nebude akceptovať žiadne alternatívy, náhradné formy alebo náhrady plného členstva Ukrajiny v NATO“.

Sybihove slová mohli byť priamou reakciou na Kelloggov plán.

Médium Politico to označilo za ukrajinské ultimátum voči NATO.

Ako dopadne zrážka medzi plánmi? Nuž, o výsledku nepochybujte.

Americký hardball voči Ukrajine

V súboji plánov radšej stavím na Kellogg/Trump. Američania to zahrajú na Ukrajinu tvrdo. Hardball, ako to zvyknú nazývať. Veď už to tak hrajú.

Kelloggov plán predsa znamená toto. Budete s Rusmi rokovať alebo už nedostanete od nás ani dolár. Tak sa veci majú.

Samozrejme, rovnako tvrdo to budú chcieť hrať na Rusov. Ak Rusi nebudú chcieť rokovať, Kelloggov plán hrozí Rusku zvýšením podpory pre Ukrajinu. Lenže tento kyjak nie je taký silný. USA môže dať Ukrajine ešte veľa peňazí. Ale už nie tak veľa zbraní, lebo ich až tak veľa nemajú. O tom písal Kellogg už v aprílovom článku. A najmä USA nemôžu dať Ukrajine vojakov. A tí jej chýbajú najviac. Pomreli.

Bude nám z toho trochu nevoľno

Pri tom tlaku USA na Ukrajinu vám bude možno trochu nevoľno. Spomeniete si na donekonečna opakované prísľuby o podpore, „dokedy to len bude potrebné“. Spomeniete si na to, že Ukrajinu do tejto tragédie dostala práve americká politika rozširovania NATO na Ukrajinu. Spomeniete si na potlesk Zelenskému v americkom Kongrese.

Teraz Ukrajina príde o územie. A USA ju do toho tlačia.

Ale veľmoci nevoľno nebude. Veľmoci v týchto súvislostiach nerozmýšľajú.

Záhada uprednostňovania členstva v NATO pred zachovaním územia

Jedna vec, ktorá je spoločná obom plánom, ma neprestáva udivovať. Pripomína mi onen absurdný vtip, ktorým som začal. Oba plány stále ponúkajú Rusku to dobyté ukrajinské územie. Prečo? Veď Rusko žiadalo neutralitu Ukrajiny.

Je to absurdné divadlo. Rusko opakuje požiadavku ukrajinskej neutrality, mierové plány mu opakovane ponúkajú územie. Jediný rozdiel medzi vtipom o šiškách a týmito mierovými plánmi je v tom, že neschopnosť načúvať vo vtipe bola na strane dopytu a pri mierových plánoch je tá neschopnosť na strane ponuky.

A táto neschopnosť má svoje dôsledky. Čím viac trvá Západ na členstve Ukrajiny v NATO, tým viac Ukrajina prichádza o územie. Vráťme sa k začiatku vojny. Rusko na rokovaniach v Istanbule chcelo rokovať o Donbase a iné územie nechcela vôbec. Západ posolstvom Borisa Johnsona naliehal na pokračovanie vojny a Zelenskyj uveril vo víťazstvo. Výsledok je ten, že teraz Ukrajina príde aj o Záporožskú a Chersonskú oblasť. A vlastne každý deň prichádza o ešte ďalšie územie.

Prečo Západ za posledný rok stále ponúka Rusku územie, ale nikdy neponúkne svoj súhlas s Ruskom požadovanou ukrajinskou neutralitou?

Ale ono to má vysvetlenie. Západným elitám nehrozí, že by kvôli strate časti ukrajinského územia nemohli dobre spávať. A Ukrajina v NATO, i keď o čosi zmenšená, znamená víťazstvo Západu a politickú porážku Ruska. A, naopak, neutralita Ukrajiny znamená porážku Západu. Preto volia Ukrajinu v NATO a stratené ukrajinské územie ľahko oželejú.

Najhoršie z toho vychádza Volodymyr Zelenskyj. Ak by niekomu malo najviac záležať na tom, aby Ukrajina stratila čo najmenej územia, tak by to mal byť prezident Ukrajiny.

Ale Zelenskyj si počína dlhodobo tak, že tiež uprednostňuje víziu členstva v NATO pred snahou zachovať čo najväčšie územie. Tým stále viac motivuje Rusko pokračovať vo vojne. A tým viac Zelenskyj stráca územie a nedosahuje nič.

Bohužiaľ, i jeho konanie má vysvetlenie. Prinajmenšom od odmietnutia dohôd z Istanbulu spojil svoj politický osud s víziou porážky Ruska a víťazstva Západu korunovaného rozšírením NATO až na územie, kde bývajú milióny Rusov.

Z tejto cesty sa už Zelenskyj nevie vrátiť.

Jeden plán je neskutočný, druhý je protirečivý

Napokon sa ešte venujme reálnosti či nereálnosti oboch plánov.

Plán Zelenskyj/Územie za NATO možno vybaviť rýchlo. Je fantaskný, niet v ňom žiadneho spojenia s realitou. Okamžité prijatie Ukrajiny do NATO znamená hrozbu tretej svetovej vojny a americký prezident Joe Biden to odmietol a odmietli to i mnohé európske krajiny NATO.

Opakovanie tejto požiadavky zo Zelenského strany nikto neberie vážne.

Kelloggov plán predsa len v niečom vníma realitu. Je však vnútorne protirečivý. Aj tento plán stále pripomína onen vtip so šiškami. Ponúka Rusom územie, ale oni chcú neutralitu Ukrajiny. A Kelloggov plán stále chce Ukrajinu v NATO, i keď až vo vzdialenejšej budúcnosti.

A tým odhaľuje protirečivosť. Totiž, ako sme uviedli, Keith Kellogg vo svojom článku z apríla dáva jasne najavo, že rozumie, prečo vojna vznikla. Uznáva, že Rusi podnikli inváziu zo strachu pred rozšírením NATO na Ukrajinu.

Tak ako Kellogg chce dosiahnuť trvalý mier, keď zotrvávaním na myšlienke Ukrajiny v NATO ponecháva Rusom dôvod na to, aby ich strach nepominul?

No veď vieme prečo. Súhlasiť definitívne s neutralitou Ukrajiny znamená politickú porážku USA. Nech sa americký prezident volá Biden či Trump.

Rusko stále opakuje, že členstvo krajiny v NATO je neprijateľné, že to znamená pre Rusko hrozbu. Naposledy to povedalo pred dvomi dňami. Po koľkýkrát od roku 2008? Stýkrát?  

Protirečivosť plánu spočíva i v predstave akýchsi vojenských zahraničných síl, ktoré budú rozmiestnené v demilitarizovanej zóne oddeľujúcej Rusov od Ukrajincov. Kellogg spomína, že by to mohli byť i vojaci z krajín NATO.

To je absurdná predstava. Kellogg vie v čomsi načúvať, ale nie dostatočne. Neutralita Ukrajiny znamená čosi viac ako to, že Ukrajina formálne nie je členom NATO. Znamená to presne to, že na ukrajinskom území nebudú žiadne vojská z krajín NATO.

Ukrajina plná vojakov z krajín NATO totiž znamená, že Ukrajina je v NATO síce nie de iure, ale de facto. Ako si môže niekto myslieť, že Rusko, ktoré bojuje na Ukrajine za to, aby tam v budúcnosti nebol žiaden vojak NATO, a tiež už má tak zo stotisíc svojich mŕtvych, teraz bude súhlasiť s tým, že tam tisíce takých vojakov prídu? 

Pripomeňme, že karibská raketová kríza v roku 1962 nevznikla preto, že by Sovietsky zväz hodlal prijať Kubu do Varšavskej zmluvy. Vznikla preto, lebo Sovietsky zväz chcel mať na Kube svojich vojakov a svoje rakety.

Bude to tvrdý politický boj

O mier na Ukrajine sa ešte zvedie tvrdý politický boj. A happyend, teda mier, je stále len nádejou, nie istotou.