Napríklad z odvodov, ktoré smerujú do Sociálnej poisťovne a tých zdravotných, ju vo výške 0,4 percenta zo sumy nezaplatíte. Za hotovostný výber vám bude účtovaný dvojnásobok, teda 0,8 percenta. Miernou výhodou bezhotovostného styku oproti výberom teda je, že bol stanovený strop za transakciu, a to je 40 eur, čo znamená, že za platby od sumy 10-tisíc eur bude poplatok rovnaký a práve v spomínanej výške.
Ak by ste si teda mysleli, že pri jednom väčšom výbere ušetríte, nie je to tak. Zaplatíte vyššiu sadzbu a z celej vyberanej sumy.
Okrem toho by ste mali vedieť, že veľkou výhodou je platobná karta k podnikateľskému účtu, z ktorej sa bude platiť ročne daň len dve eurá. Takéto konto si však podľa zákona bude musieť otvoriť každý, kto ním ešte nedisponuje. Mali by ste to stihnúť do začiatku apríla budúceho roka.
Dôležitá pri dani z finančných transakcií bude vo väčšine prípadov rozdielna osoba daňovníka, ktorý je daňou zaťažený, a osoba platiteľa dane, ktorý túto daň odvádza štátu. Budú to totiž predovšetkým banky a zrazenú daň odvedú finančnej správe.
Slovenská banková asociácia a jej členovia v súčasnosti podľa hovorkyne Daniely Gilányi analyzujú znenie zákona týkajúceho sa dane z finančných transakcií a najmä jeho schválenú novelu, ktorá prináša podstatné zmeny procesov a výnimiek pre dotknuté subjekty.
Najväčšou prekážkou pri uskutočňovaní zákonných povinností bánk je podľa Asociácie nejednoznačnosť právnej úpravy a pripustenie väčšieho množstva výkladov. "To pri množstve dotknutých bánk s rozdielnymi možnosťami ich IT systémov a odlišným prístupom k vyhodnocovaniu vyvolaných rizík predpokladá uplatňovanie rozličných individuálnych riešení bánk," vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa.
Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa novely:
- fyzická osoba – podnikateľ
- právnická osoba, avšak s istými výnimkami, alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.
Za fyzickú osobu – podnikateľa sa podľa Obchodného zákonníka považuje osoba zapísaná v obchodnom registri, ďalej taká, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a sú tu aj samostatne hospodáriaci roľníci.
Zjednodušene povedané, ide o osoby, ktoré daňový úrad eviduje ako platiteľov dane z príjmu. Takýchto subjektov sa zároveň týka elektronická komunikácia. Finančná správa uvádza, v akých prípadoch sa vás takáto povinnosť netýka. Ak totiž vykonávate činnosť, ktorá nie je podnikaním, nie ste viazaní komunikovať elektronicky.
„Napríklad fyzická osoba, ktorá vykonáva iba činnosť podľa autorského zákona – umelec. Takisto činnosť znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch alebo iba činnosť osobného asistenta, športovca alebo športového odborníka, ktorý nemá vydané oprávnenie na podnikanie, nemá povinnosť komunikovať s finančnou správou elektronicky, keďže táto osoba nie je podnikateľom,“ uvádza sa v informácii Finančného riaditeľstva SR z roku 2023.
Analogicky teda možno tieto prípady aplikovať aj v prípade posúdenia, či fyzická osoba je alebo nie je daňovníkom dane z finančných transakcií. Takže okrem živnostníkov budú mať povinnosť platiť daň aj takzvané slobodné povolania, daňoví poradcovia, finanční sprostredkovatelia, ale aj notári či advokáti a podobne.
Plateniu sa nevyhnú politické strany a hnutia, stavovské organizácie, profesijné komory, pozemkové spoločenstvá či verejnoprávne inštitúcie.
Kto nie je daňovníkom dane z finančných transakcií?
Ak vám istý príjem plynie, avšak nie na základe oprávnenia (najčastejšie pri prenájme nehnuteľnosti), za podnikateľa sa nepovažujete, a teda túto daň platiť nebudete musieť. Zo zákona tak jednoznačne vyplýva, že transakčná daň sa netýka platieb tých, ktorí nepodnikajú, čiže bežného obyvateľstva.
V novembri novelizované ustanovenie o tom, kto daňovníkom tejto dane nebude, prinieslo výnimiek viac.
Vyňali sa predovšetkým právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejno-prospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienku právnej formy a účelu, ktorý je ustanovený v zákone o dani z príjmov.
Okruh oslobodených subjektov sa rozšíril o právnické osoby, ktorých výdavky sú súčasťou limitu verejných výdavkov, a ktoré nie sú zriadené primárne za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ale ako verejné ustanovizne pre určitú oblasť (vedeckú, kultúrnu).
Daňovníkmi tejto dane nie sú ani Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky, občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskovky poskytujúce všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženské spoločnosti či viaceré záujmové združenia právnických osôb.
Zaťažené nebudú ani krajské či oblastné organizácie cestovného ruchu, turistické informačné centrá či Slovenský červený kríž. Pri neziskových účtovných jednotkách je teda potrebné posúdiť ich právnu formu a vykonávanie verejno-prospešného účelu, a zistiť tak, či uvedený subjekt spadá do výnimiek alebo nie.
Po novembrovej novelizácii zákon o dani z finančných transakcií upravuje až 33 výnimiek z platenia transakčnej dane.
Transakčnú daň niektorí pravdepodobne obídu
Kým veľké firmy, ktorých obraty na podnikateľských účtoch sa pohybujú v desiatkach či stovkách mesačne, po schválení transakčnej dane určite rozmýšľajú, ako platobné aktivity optimalizovať s cieľom zaplatiť čo možno najnižšiu daň, malí podnikatelia vyhrali.
Konkrétne ide o živnostníkov, ktorí využívajú paušálne výdavky a využívať ich budú aj naďalej. Podľa Jozefa Mihála, daňového experta a exministra práce ju práve oni platiť nebudú vôbec. "Filozofia transakčnej dane je taká, že keď podnikateľ živnostník robí nejakú platbu za tovar alebo službu prevodom z účtu na účet, banka automaticky strhne ešte 0,4 percenta z výšky transakcie," vysvetľuje pre Denník Postoj.
Dodáva, že pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je povinnosť robiť si účtovníctvo. To znamená, že nie je dôvod robiť platby z podnikateľského účtu, keď to aj tak nebude evidovať a nebude to mať ani v daňovom priznaní. "Nikoho nezaujíma, či si kúpi nový počítač, kancelársky papier a tak ďalej," konštatuje.
Platby tak bude podľa neho každý robiť zo súkromného účtu. V banke bude mať síce dva účty, jeden podnikateľský, z neho by mal platiť aj transakčnú daň, a v tej istej banke aj súkromný účet, ktorý používa na súkromné účely. "Na transakčný účet bude iba inkasovať, čiže mu to môže vyjsť tak, že na transakčnej dani nezaplatí ročne ani jedno euro," myslí si Mihál.
Radí, že ak by sa z podnikateľského účtu niečo platilo, oplatí sa to urobiť vždy kartou, pretože tam vznikne iba ročný paušálny poplatok dve eurá a inak tá platba zaťažená nebude. Inak je to však v prípade väčších spoločností, kde len zasielanie výplat bude znamenať daň z každého prevodu na účet zamestnanca vo výške 0,4 percenta.
To znamená, že predovšetkým tie budú pravdepodobne hľadať aj iné cesty, ako doručovať výplaty a podobne. A i keď je na Slovensku dobrou praxou, že mzdu už v hotovosti nevidí takmer nikto, pravdou je, že legislatíva striktne neprikazuje peniaze zasielať na účty. Je tak viac ako pravdepodobné, že sa hotovosti bude dariť viac.
Optimalizovať sa dá viacerými spôsobmi
V rámci dane už bolo avizované, že ju nebude subjekt platiť, ak pôjde o presun medzi jeho účtami v rámci jednej banky. Z definície teda vyplýva, že ak si platbu pošlete na súkromný účet, ktorý je vedený v inej inštitúcii, respektíve chcete poslať financie niekomu z blízkych, daň zaplatíte.
Je zrejmé, že nikto, koho sa daň z finančných transakcií týka, sa jej pravdepodobne úplne nevyhne. V prípade väčších hráčov sa však očakáva, že pri platbe faktúr budú už náklady na daň sledovať viac. Veď prečo by ste tomu istému dodávateľovi platili 40 eur za každú z viacerých faktúr vo výške nad 10-tisíc eur, keď ich môžete zaplatiť naraz s rovnakým "poplatkom".
Špekulovalo sa aj nad tým, že po presune bankových aktivít do zahraničnej banky sa dani bude dať vyhnúť. Odborníci sa však zhodujú na tom, že v takom prípade bude musieť živnostník novú taxu pre štát vypočítať a odviesť samostatne, čo môže spôsobiť ďalšie náklady.
V takom prípade by podnikateľovi pribudlo aj viac administratívy. Naše bankové domy totiž budú tento odvod platiť pravidelne každý mesiac, čo znamená, že rovnaký interval platí aj pre používateľov finančných služieb v cudzine.
Ako riešenie vyhnúť sa dani úplne sa teda ukazuje iba možnosť presunu firmy do zahraničia, čo je, samozrejme, spojené s inou legislatívou, potrebou naštudovať si prostredie a pravdepodobne s dodatočnými nákladmi.
Je však zrejmé, že slovenské banky aj napriek nedostatku času daného do účinnosti zákona na zrealizovanie ich povinností, dokážu uviesť do praxe veľké množstvo procesov do stanoveného termínu. "Vyžadujú si však značné časové investície do zmien ich IT systémov a rovnako aj značné finančné náklady," uzatvára Gilányi.
Štandard oslovil so žiadosťou o stanovisko Ministerstvo financií SR a Finančnú správu. Článok budeme po doručení ich odpovedí aktualizovať.
