Európske štáty by sa nemali ponáhľať s repatriáciou Sýrčanov, vyhlásil vyslanec OSN

Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná. Tri dni po páde prezidenta Bašára Asada sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.

Izrael toto svoje konanie vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil „chemické zbrane“, aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov. Ich prítomnosť sa však doteraz nepotvrdila.

V súvislosti s konaním Tel Avivu Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.

Opatrenia v prechodnom období v Sýrii by podľa Pedersena mali byť čo „najinkluzívnejšie“ a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.

Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať „realisticky“.

Pedersen totiž upozornil, že HTS – bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa oficiálne rozišla v roku 2016, – za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú „prešla vývojom“ a po páde Asadovej vlády „vyslala signály“ o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.

Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS Abú Muhammad Džawlání sa v rozhovore pre televíziu CNN zmienil, že sa „diskutuje o možnosti rozpustenia HTS“.

Podľa Pedersena bude najdôležitejším testom spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.

„Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu“ s podporou medzinárodného spoločenstva, a „potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií,“ tvrdí Pedersen.

(tasr)