Vallo už padá voľným pádom. Hľadá sa vyzývateľ

Nasledujúce dva roky budú pre Matúša Valla náročné, najmä z ekonomickej stránky. Paradoxné na tom je, že rukavicu akoby zatiaľ nikto nechcel zdvihnúť, že do súboja s Vallom sa nateraz nikto príliš nehrnie.

Avšak zrejme je to len otázka času, napokon petržalský starosta Hrčka je s bratislavským primátorom už v otvorenom konflikte. Ide v ňom o peniaze a rozpočet, a teda o všetko.

Podpora primátora Valla je ešte stále dosť vysoká, problémov akoby ešte nebolo dosť. Hospodárenie magistrátu je pritom katastrofálne a každého, kto by prípadne nastúpil po Vallovi, nečaká nič menšie, než čistenie povestných Augiášových chlievov. A to nielen na úrovni magistrátu, ale aj v mestských firmách. Aj so 700 dohodármi ide dohromady o kolos s viac ako tromi tisíckami ľudí.  

Problém však obísť nemožno: Matúš Vallo riadenie mesta jednoducho nezvláda. Zadlženie Bratislavy je už také kritické, že len náklady na úroky za tento rok zhltnú viac peňazí, než náklady na úroky za posledných desať rokov. Reakcia primátora? Nič sa nedeje, alebo možno sa aj deje, ale nič s tým nevieme robiť, aha, pozrite, megaelektrička! So svetielkami na vianočnej električke to Vallo zvláda podobne, ako kedysi Rudolf Schuster so svetielkami na fontáne v centre Košíc.

Kým sa neobjaví silný protikandidát, dovtedy nevznikne ani nové mocenské centrum a podpora médií, ktorá do komunálu vráti politiku.

Zatiaľ prichádzajú len ďalšie a ďalšie kontroverzie, protest a nesúhlas sa kopí na Facebooku a internetoch.

Pomaly však prichádzajú aj informácie z opačnej strany Dunaja. Petržalský starosta Ján Hrčka v tej istej dobe, keď mesto kľaká na kolená, dlh svojej mestskej časti znižuje. A oproti šesť a pol miliónovej fontáne, ktorú si vydupal primátor, Petržalka postavila športovú halu, otvorila verejné klzisko, investovala do opravy bazénov, do rozširovania kapacít škôlok… 

Petržalka tiež začala sanovať investičný dlh v oblasti chodníkov a cyklotrás. Mestská časť to pritom robí vo vlastnej réžii, prostredníctvom zakúpeného asfaltovacieho stroja. Áno, bez sexy prídlažby a drahých stavebných materiálov, ale to je už údel sídliska, kde je funkčnosť viac ako estetika. Pretože keď zvýšia peniaze, urobí sa niečo navyše. Oproti desiatkam kilometrov nanovo vyasfaltovaných chodníkov v Petržalke je miliónový kratučký úsek zrekonštruovanej Trenčianskej ulice, cez ktorý prejdete a za moment na to zabudnete. Nie je to výsmechom do tváre Bratislavčanov? Ako dlho chce Vallo týmto tempom opravovať cesty? 

Alebo križovatky ako Vazovova a Mudroňova? Keď každá stojí pol milióna a robí sa 3 roky. Pritom križovatiek v blízkosti škôl má Bratislava do stovky, ako dlho bude trvať „upokojenie“ všetkých týchto miest? 

Pán primátor Vallo zaviedol do Bratislavy progresívne maniere. Vybudoval aparát, ktorý každú chvíľu kľakne pod svojou vlastnou váhou. Evidentne existuje spôsob, akým sa ten problém vyriešiť dá. Ale ten bude bolieť a dá sa pochopiť, že sa úspešným manažérom nechce veľmi púšťať do upratovania okolo.

Internet už vie, že ak by sa Vallovi nepostavil v najbližších voľbách schopný vyzývateľ, Bratislavu by čakalo viac tulipánov a ešte viac dlhov. Ale aj viac spomalených dopravných úsekov, zrejme aj väčšie intervaly v MHD, viac developerských mayhemov na úkor lužných lesov. A čakanie na kolaps financovania mesta a nútenú správu, kým by sa dlhy mesta nedostali na stôl Úradu vlády a parlamentu.

Rudolf Schuster to síce nakoniec dotiahol až do prezidentského paláca, aj po ňom však nakoniec musel v Košiciach niekto rozhádzané financie poupratovať. Ale to už tak býva, že sa niektoré typy politikov hodia viac na reprezentáciu, než na spravovanie mestských kás.