Vysoký dlh Bratislavy spomína už aj NKÚ. Kontrola odhaľuje machinácie s dlhovým zaťažením

Kontrolóri taktiež preskúmali napĺňanie cieľov hlavného mesta v oblasti dopravnej infraštruktúry a ich súlad so strategickými dokumentmi na európskej, národnej a miestnej úrovni a rovnako tak zhodnotili, aký prínos pre občana predstavovali výstupy realizovaných projektov. 

V tejto oblasti nemal NKÚ výčitky žiadne. Mesto sa podľa správy snaží o bezpečnú, bezbariérovú, ekologicky prijateľnú a dostupnú prepravu, zvyšuje podiel hromadnej dopravy voči individuálnej automobilovej a zlepšuje stav vozového parku a dopravnej infraštruktúry. 

Naopak, problémy konštatujú kontrolóri pri vybraných projektoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, kde v dôsledku nedostatočného projektového riadenia konalo hlavné mesto nehospodárne. 

Národný kontrolný úrad spomína problémy v miliónoch

V dôsledku administratívnych chýb a nedostatočnej podpornej dokumentácie k projektom sa totiž hlavné mesto pripravilo o oprávnené výdavky z Integrovaného regionálneho operačného programu vo výške takmer 4,5 milióna eur. No a zároveň bolo nútené na realizáciu zámerov uhradiť viac ako 730-tisíc eur z vlastných zdrojov. 

Dokonca viac ako 115-tisíc eur vynaložilo mesto z vlastného rozpočtu na projektovú dokumentáciu pri pláne, ktorý sa vôbec nerealizoval. 

NKÚ ďalej hovorí aj o ďalšom zaťažení rozpočtu o ďalších takmer 1,5 milióna eur a spomína aj možné kumulatívne zaťaženie rozpočtu v budúcnosti o ďalších viac ako 16 miliónov eur. V súvislosti so skúmanými štyrmi projektami spomína totiž viaceré nezrovnalosti a neoprávnené výdavky, ktorých výška dosahuje túto sumu. 

Správa uvádza aj viaceré možné korekcie, ktoré môžu nastať v prípade neukončenia fyzickej realizácie projektov načas. Mesto by tak muselo finančné prostriedky vracať.

Hlavné mesto so zvyšujúcim sa dlhom

Azda najväčším problémom, ktorý vyplýva z kontroly, sú podozrenia z machinácie pri dlhovom zaťažení. V septembri minulého roka totiž magistrát ponížil v rozpočte kapitálové výdavky Dopravného podniku Bratislava a. s. o osem miliónov eur. 

No a následne o pár dní neskôr hlavné mesto ako jediný akcionár DPB, a. s. schválilo zmluvy o úvere s bankou Slovenská Sporiteľňa vo výške 12 miliónov eur, ktoré spoločnosť DPB, a. s. uzavrela z dôvodu nedostatku kapitálových výdavkov. 

Povedané ľudskou rečou, samospráva mala na realizáciu viacerých projektov dať Dopravnému podniku Bratislava financie, ktoré mu prináležali z rozpočtu. Tie mu škrtla a mesto si ich nechalo na iné položky rozpočtu. Následne súhlasilo, že tieto projekty budú hradené úverom, ktorý bol navyše o štyri milióny vyšší ako pôvodný plán v rozpočte. 

Takáto machinácia postavila kontrolórov do pozoru. Tí totiž skonštatovali, že: „Krátenie rozpočtu DPB, a. s. ku koncu účtovného roku 2023 bolo za účelom prenosu ďalšieho úverového zaťaženia hlavného mesta na svoju obchodnú spoločnosť, čím by mohol kontrolovaný subjekt prekročiť prvé sankčné pásmo dlhovej služby nad 50 percent z bežných príjmov,“ uvádza sa v správe NKÚ.

A tu by nastal pre vedenie hlavného mesta problém. Pri prekročení 50-percentného dlhového zaťaženia by totiž primátor musel v zmysle zákona do 15 dní od zistenia tejto skutočnosti vypracovať a predložiť zastupiteľstvu informáciu, v ktorej zdôvodní celkovú sumu dlhu mesta a predloží na schválenie návrh opatrení na jeho zníženie. Rovnako je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Vedenie magistrátu sa však bráni a podľa ich vyjadrenia dodržiavajú všetky zákony a predpisy súvisiace s rozpočtovými pravidlami.

„Uzatvorené úverové zmluvy a z nich vyplývajúce úverové rámce nezakladajú povinnosť, ale možnosť mesta čerpať úver a financovať potreby obyvateľov. Vedenie samosprávy niekoľkokrát verejne zdôraznilo, že neprekročí 50-percentnú hranicu zadlženosti, naopak, podniká všetky kroky na to, aby percento zadlženia klesalo,“ ozrejmil primátor Matúš Vallo vo svojej námietke.

Najvyšší kontrolný úrad však námietku neprijal. Naopak, konštatuje, že dlhová služba rastie. V roku 2024 oproti roku 2023 narastie dokonca až o 415,3 percenta. Rovnako pripomína riziko, že pokiaľ bude magistrát v budúcnosti realizovať akýkoľvek investičný projekt, je odkázaný na čerpanie úveru na pokrytie spolufinancovania, pretože nie je schopný predmetné spolufinancovanie hradiť z vlastných zdrojov. 

To môže byť pre hlavné mesto ešte väčší problém. Tým, že na každý ďalší investičný projekt bude vedenie metropoly čerpať úver, kontrolná skupina identifikovala riziko, že každým ďalším úverom sa zvyšujú záväzky hlavného mesta voči bankám, čo má vplyv aj na zadlženosť. 

„V prípade prekročenia dlhu nad 50 percent, respektíve 60 percent, sa hlavné mesto dostáva do insolventnosti, tým pádom sa v rámci projektov z Programu Slovensko stáva neoprávneným žiadateľom,“ konštatuje správa NKÚ. Hlavné mesto by tak nemohlo využívať eurofondy. 

Ekonóm Mlýnek spomína žonglovanie so záväzkami

Na nezrovnalosti opísané v správe NKÚ zareagoval pre Štandard aj ekonóm a bývalý Vallov súper v komunálnych voľbách Martin Mlýnek. Ako upozorňuje, na magistráte sa dostali do situácie, v ktorej je zrejmé, že únosnosť dlhového bremena mesta je vyčerpaná. 

Podľa neho samospráva systematicky zvyšovala bežné príjmy a daňové výnosy, čo v niektorých prípadoch, ako upozornil prokurátor generálnej prokuratúry, bolo dokonca protizákonné. To sa týkalo miestnej dane z nehnuteľností. Takéto konanie však roky umožňovalo ďalšie zadlžovanie Bratislavy, pričom vedenie magistrátu podľa Mlýneka naplno využíva možnosti mesto zadlžiť.

„Zákon o rozpočtových pravidlách miestnej samosprávy hodnotí dlh obce len pomerom nominálneho dlhu k bežným príjmom obce. Zvýšenie bežných príjmov tak umožnilo ďalšie nabaľovanie dlhov. V správe NKÚ sa takéto správanie, hlavne presun záväzkov na dcérsky podnik, označuje ako obchádzanie rozpočtových pravidiel, pričom zákon ignoruje dlh dcérskych podnikov magistrátu,“ uvádza Mlýnek. 

Zároveň priznáva, že vedenie samosprávy si dlhodobo stráži limit 50 percent dlhu na bežné príjmy a koná tak, aby ho mesto neprekročilo.

„Cenu za to však platíme my občania prostredníctvom zvýšených daní a odkladaním realizácie mnohých projektov. Namiesto zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi a hospodárneho spravovania mestských výdavkov sa magistrát nachádza v stave, keď mu neostáva nič iné, len žonglovať s narastajúcimi záväzkami,“ uzatvára.