Po novom tak bude cena najpredávanejšieho cestovného lístka s platnosťou 30 minút predstavovať sumu 1,20 eura, čo je nárast o približne desať percent. Cena ročnej električenky stúpne na 263 eur. Ceny ostatných lístkov budú zvýšené priemerne o 12,6 percenta. Výnimkou budú len žiacke električenky, ktoré zostanú v rovnakej cene.
Rozpočet ráta so zvýšením dlhu
Dlh mesta opäť narastie. Z tohtoročných 46,09 percenta stúpne v roku 2025 na 47,41 percenta, čím sa opäť viac približuje k prvému sankčnému pásmu, keď bude musieť Bratislava spustiť ozdravné mechanizmy svojich financií.
Suma určená na splácanie úrokov sa oproti tomuto roku zníži o takmer dva milióny, z tohtoročných 8,3 milióna eur na 6,3 milióna v roku nasledujúcom. Viacerí poslanci aj túto sumu pokladajú oproti predchádzajúcim volebným obdobiam za privysokú.
„Dlhové zaťaženie na úrovni 47,41 percenta je samo o sebe dosť zlé. Pripomeniem, že INEKO vyhodnotilo finančné zdravie mesta veľmi kriticky. Zo 141 hodnotených miest bolo hlavné mesto Bratislava na 135. mieste. Snáď si spomeniete aj na správu NKÚ, v ktorej kontrolóri skonštatovali, že hlavné mesto nevie platiť z vlastných zdrojov ani spolufinancovanie svojich projektov. Rovnako zistili, že mesto prenáša nové úvery na krytie svojich vlastných projektov na mestské firmy, čím ovplyvňuje svoj vlastný dlh. Ja už ani tomuto číslu dlhu neverím,“ uviedla na mestskom zastupiteľstve pri prerokovaní rozpočtu hlavného mesta starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Kritiku k rozpočtu vyjadril aj nezaradený poslanec Martin Winkler. Ten opäť poukázal na zlé hospodárenie na strane príjmov, no rovnako tak na vysoké výdavky hlavného mesta.
„Bratislavské centrum služieb nás stojí viac ako 2,5 milióna eur len na personálne náklady, IT licencie a nájmy. Táto organizácia iba míňa peniaze z rozpočtu a nič pritom nerobí. Pri výdavkoch na mzdy rastú všetky položky. Rastú náklady na mzdy zamestnancov magistrátu o 2,5 milióna eur, ale aj náklady na výkon funkcie primátora a viceprimátorov o desiatky tisíc eur ročne,“ konštatoval Winkler.
Opäť aj téma prekládky káblov vysokého napätia v Petržalke
Starosta Petržalky okrem kritiky dlhového zaťaženia a zlého hospodárenia hlavného mesta vytiahol tému, ktorou ho v utorok prekvapili petržalskí poslanci za Tím Bratislava a PS. Tí mu na poslednú chvíľu zmenili navrhovaný rozpočet a poprehadzovali jednotlivé výdavkové položky, aby tak našli financie na potrebnú prekládku.
[link url =https://standard.sk/835274/vallovo-parkovanie-aj-kable-nad-drazdiakom-petrzalcania-odmietaju-hrcka-chce-referendum]
Hrčka dnes urobil to isté. „Tam, kde majú poslanci z tímu pána primátora väčšinu, ktorými sú napríklad Petržalka či Karlova Ves, tam chcú na zamestnancoch šetriť, škrtať výdavky úradu. Na magistráte im to nevadí. Na petržalskom zastupiteľstve poslanci Tímu Bratislava rozhodli, že navrhnutý rozpočet pomenia bez akejkoľvek diskusie. Viacerí z nich sedia aj tu na mestskom zastupiteľstve,“ uviedol starosta Petržalky.
Zároveň podal pozmeňujúci návrh, v ktorom sa pokúsil vyčleniť prostriedky z rozpočtu potrebné na prekládku vysokého napätia vedúceho ponad jazero Veľký Draždiak. Na rozdiel od zastupiteľstva mestskej časti Petržalka tento návrh podporu petržalských poslancov z klubu primátora Valla nezískal.
Diskusia k rozpočtu sa opäť niesla v duchu výčitiek od permanentných kritikov magistrátu. Čahojovú dopĺňali Hrčka s Winklerom, ku ktorým sa z času na čas pridal starosta Ružinova Martin Chren, alebo karlovoveský vicestarosta Branislav Záhradník. Poslanci primátora Valla v diskusii mlčali.
„Zaráža ma ohlušujúce mlčanie zo strany kolegov z Vallovho tímu. Kolegovia, vy nemáte názor na rozpočet, na zmenu štatútu, ktorú sme schvaľovali, na správu NKÚ či pani kontrolórky?“ pýtala sa starostka Karlovej Vsi svojich poslaneckých kolegov.
Hrčka označil Vallových poslancov za „kolesíkov“
Schvaľovaniu rozpočtu na decembrovom mestskom zastupiteľstve predchádzala debata poslancov o zmene štatútu hlavného mesta. Ten je reakciou na zmenu zákona ohľadne financovania materských škôl.
Od nového roku totiž peniaze určené na chod škôlok dostanú od štátu priamo mestské časti a prvýkrát tak obídu magistrát, ktorý si z nich dlhé roky približne polovicu nechával pre seba.
[link url =https://standard.sk/827461/na-bratislavskeho-primatora-by-mali-pouzit-test-ficom]
Mestské časti tak museli pravidelne zvyšovať poplatky za škôlky, čo sa nepáčilo najmä rodičom detí.
Magistrát by však prišiel o veľkú časť svojich príjmov, preto sa s mestskými časťami snažil dohodnúť na určitej kompenzácii. Po novom im má ísť menší podiel financií prerozdelených z daní. A hoci majú dostať mestské časti o čosi viac peňazí, v konečnom dôsledku sa de facto nič nezmení. Od štátu dostanú peňazí viac, od mesta menej a rovnako aj magistrát ostane na tom istom.
Práve to však vyrušovalo niektorých starostov, ktorých mestské časti by bez takejto dohody dostali podstatne viac a viaceré by tak poplatky za škôlky mohli dokonca znižovať. Na dohode malo teda záujem predovšetkým hlavné mesto, ktoré viedlo s mestskými celkami dlhé diskusie. Aj to pripomenula starostka Karlovej Vsi Čahojová.
„Ja som sa zúčastňovala na spoločných stretnutiach, pokiaľ som nezistila, že sa tam stále rozpráva len o jednom jedinom uhle pohľadu, a to o pohľade hlavného mesta. Nám bolo jasné, že sa musí zmeniť štatút, aby mesto vôbec vedelo fungovať. Chápem, že pre starostov je toto ťažká téma, lebo potrebujú funkčné vzťahy s magistrátom a pánom primátorom, možno však poškodia svoje vlastné mestské časti, ktoré by bez tejto zmeny mali oveľa viac peňazí,“ odkázala svojim kolegom Čahojová.
Jej slová potvrdil starosta Lamača Igor Polakovič, ktorý uviedol, že sme jedno mesto a jeden ekosystém. „Ak by sme neupravovali štatút, tak by sa to mestským častiam vrátilo na obmedzení osvetlenia či výkonu činnosti mestskej polície. Alebo by sa neinvestovalo do opráv rozbitých mestských ciest, či by sa krátila MHD,“ odvetil Polakovič.
„Nevyhrážajte sa mestským častiam a nevydierajte ich týmto jednoduchým nástrojom, pretože každý starosta si vie spočítať, koľko by získal peňazí, keby dostal normatív na žiaka v tej výške, ako má dostať, a koľko by za to vedel vo svojej mestskej časti potom vykonať. Vzniká tu nová krivda,“ odvetila mu Čahojová.
Podobne vystúpil aj starosta Petržalky Hrčka, ktorý sa vyjadril, že dnes je významný deň, keď mesto prestane parazitovať na rozširovaní kapacít materských škôl v mestských častiach.
[link url =https://standard.sk/833507/rudolf-kusy-magistrat-nam-vsetkym-berie-nadej]
„Štatút sa však mení v čase, keď je počet detí historicky najväčší, čo znamená, že to, čo si mesto zobralo na úkor mestských častí, sa im už nikdy nevráti, práve naopak, mesto na tom bude ďalej zarábať. Tá nespravodlivosť, ktorá sa tu stala v minulosti, sa teraz v štatúte zakonzervuje,“ uviedol vo svojom príspevku Hrčka.
Zároveň dodal, že si z minulosti pamätá, že keď s niečím nevyjadril súhlas, tak mu následne volal riaditeľ magistrátu, ktorý sa ho spýtal, či by predsa len nesúhlasil, keď mesto urobí v jeho mestskej časti to či ono.
„Neviem, koľkým kolegom poslancom a starostom pán Košťál volal teraz, aby za tento štatút zahlasovali, ale ja s tým nemôžem súhlasiť. Petržalka na tom prerobila najviac a bude najviac poškodená,“ skonštatoval Hrčka s tým, že je presvedčený, že v budúcnosti budú starostovia mestských častí vyplakávať, že nebudú mať peniaze.
„Vy ste dnes obyčajní ,kolesíkovia‘, ktorí len stláčajú gombíky. Nič nepoviete a zahlasujete za čokoľvek, čo vám pán primátor povie,“ uzavrel Hrčka, na čo sa niekoľko poslancov z primátorovho klubu naňho osopilo. K predmetnému návrhu však viac nepovedali.
Aj zmena štatútu aj rozpočet hlavného mesta na rok 2025 boli tak, ako Hrčka povedal, schválené. Za zmenu štatútu hlasovalo 37 poslancov, jeden sa zdržal a piati boli proti. Prekvapil Ján Karman z primátorovho klubu, ktorý ako vicestarosta Petržalky hájil záujmy svojej mestskej časti. Zároveň nepodporil ani rozpočet a za jeho návrh nehlasoval.
Za rozpočet tak nakoniec hlasovalo 39 poslancov. Proti boli Hrčka, Čahojová, Záhradník a Winkler.
