Keď útoky na súdy zrazu neprekážajú

Súdy a ich rozhodnutia sú už dlhodobo vystavované verejnému rozboru či kritike v prípadoch, keď sa to nepáči verejne činným osobám. Na tom by nebolo nič znepokojivé, ak by išlo o kritiku vecnú a založenú na faktoch.

Prípad vydania neodkladného opatrenia sudkyňou Hadrbulcovou voči Denníku N ukazuje, ako je zo strany rôznych obhajcov právneho štátu zrazu prijateľné útočiť na súdy pre ich rozhodnutia, hoci ich odporcovia týmto rozhodnutiam ani nerozumejú.

V minulosti sa rôznymi vyhláseniami proti sudcom zviditeľňovali najmä dnešní koaliční politici. Predseda vlády Robert Fico spolu so svojimi spolustraníkmi pravidelne zvolával tlačové konferencie, na ktorých kritizoval sudcu Juraja Klimenta, sudkyňu Pamelu Záleskú či predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana.

Tieto vystúpenia niektoré médiá a iné verejne činné osoby označovali za neprípustné útoky na nezávislosť súdnej moci, hoci kritika politikov sa opierala o rozhodnutia, ktoré boli zrušené súdmi vyššej inštancie pre porušovanie práv obvinených.

Sčasti mali politici skutočne neprípustné vyjadrenia voči sudcom, napríklad o vyzliekaní z talárov, no sčasti mali aj pravdu v tom, že rozhodnutia súdov jednoducho neboli zákonné, a preto boli zrušené.

V minulosti hlasní obhajcovia sudcov dnes kritizujú sudkyňu Hadrbulcovú s nepodloženými argumentmi, že vydaním neodkladného opatrenia zasiahla do slobody prejavu novinárov alebo že chráni fašistu.

Mediálna kritika bez právnych argumentov

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný nazval rozhodnutie sudkyne Hadrbulcovej dokonca hrozbou a ochranou násilníka. V rozhovore pre Denník SME označil politológ Radoslav Štefančík dané rozhodnutie za škandál a zlý príklad, ktorý nazval judikatívou, o ktorej sa budú učiť študenti práva. Podľa novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej sudkyňa Hadrbulcová vydaním opatrenia vlastne povedala, že Bombic požíva vyššiu ochranu ako jeho obete.

Všetky tieto vyjadrenia spája to, že ich autori nemajú právne vzdelanie a nerozumejú podstate neodkladného opatrenia, ktoré má zabrániť zmareniu trestného stíhania Daniela Bombica. Namiesto právnych argumentov podsúvajú zdôvodnenia, ktoré vydané opatrenie ani neobsahuje.

Súdna rada kritizovala nepodložené útoky novinárov

Na ochranu sudkyne Hadrbulcovej sa postavila (12. bod) Súdna rada SR, ktorá na svojom 12. zasadnutí odmietla mediálne útoky voči jej osobe pre jej rozhodovaciu činnosť. Súdna rada vo svojom stanovisku označila každý útok na konkrétneho sudcu za útok na celú justíciu a veľmi nebezpečný jav, ktorý je spôsobilý vážne ohroziť nezávislosť justície a môže byť priamym ohrozením života sudcov a ich rodín.

Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová na zasadnutí upriamila pozornosť na spomínaný článok Matúša Kostolného, v ktorom osočoval sudkyňu Vieru Hadrbulcovú, a na nenávistné komentáre voči sudkyni pod článkom ako priamy dôsledok publikovaného textu.

Podľa Marcely Kosovej sa jej po tomto článku začali ozývať nahnevaní sudcovia a advokáti, aby sa nenávistné burcovanie voči konkrétnemu sudcovi zaradilo ako bod rokovania na zasadnutí súdnej rady. Kosová následne upozornila na ďalšie články Denníka N, ktoré vyšli po útokoch na sudkyňu Hadrbulcovú a autori v nich nabádali na nerešpektovanie jej rozhodnutia.

Predsedníčka Kosová v tomto kontexte pripomenula, že súdne rozhodnutia je potrebné rešpektovať a ak s nimi dotknutá strana, v tomto prípade Denník N, nesúhlasí, môže využiť riadne právne mechanizmy na vyjadrenie svojho nesúhlasu. Denník N pritom avizoval, že voči neodkladnému opatreniu podá odvolanie.

Po sudkyni médiá útočili aj na súdnu radu

Mediálne útoky smerovali aj voči stanovisku súdnej rady, ktoré odsúdilo osočovanie sudkyne Hadrbulcovej za jej rozhodovaciu činnosť. Novinár Martin Mojžiš v nadväznosti na stanovisko Súdnej rady SR napísal článok, v ktorom označil Marcelu Kosovú za osobu, ktorá „nevie čítať s porozumením“ a ktorá v pozícii predsedníčky súdnej rady „píše nezmysly“.

Aj v tomto prípade Marcela Kosová poukázala na skutočnosť, že novinár Mojžiš nepodložil svoje tvrdenia ničím iným než svojimi pocitmi. Podľa predsedníčky Kosovej ani Denník N, ani novinár Mojžiš neprodukovali články s vecnou kritikou, ale svojimi vyjadreniami podnecovali verejnú nenávisť voči sudcom, čím porušili etický kódex novinára.

Podpredsedníčka súdnej rady Ayše Pružinec Eren označila články Denníka N voči sudkyni Hadrbulcovej za prekročenie červenej čiary. Pripomenula podobne nenávistné články Matúša Kostolného voči jej osobe, keď ako sudkyňa vyhrala spor na ochranu osobnosti voči poslancovi Alojzovi Baránikovi s vysokým odškodným.

Poslanec totiž bez jediného dôkazu obvinil sudkyňu Pružinec Eren, že je „najväčšia korupčníčka medzi sudcami“. Po vyhratom spore na súde sa Kostolný vo svojich textoch postavil na stranu Baránika a kritizoval sudkyňu Pružinec Eren za to, že si dovolila žalovať poslanca a brániť tým svoje dobré meno.

Týmto príkladom podpredsedníčka demonštrovala opakované spochybňovanie súdnych rozhodnutí zo strany Kostolného a Denníka N, hoci na to nemali žiadne relevantné podklady. Rovnako upozornila na prípad sudkyne Záleskej, ktorá svojich kolegov sudcov označila za „svine“ alebo „psov“, no voči týmto výrokom novinári nijako neprotestovali.

Člen Súdnej rady SR Bezák chce prísnejšie tresty pre médiá

Člen Súdnej rady SR Martin Bezák označil články šéfredaktora Kostolného za manipulatívnu techniku, ktorá má za cieľ spochybniť integritu sudkyne Hadrbulcovej. Manipulatívne mali pôsobiť aj ďalšie články Denníka N o jej rozhodnutiach, ktoré mali vyvolať v čitateľoch dojem o jej zlom morálnom kompase.

Kostolného vyjadrenia o „znásilňovaní spravodlivosti“ zo strany sudkyne označil Bezák za „rozprávky“ a kritizoval svojvoľné rozhodovanie novinára o tom, čo má byť správne a čo už nie, pričom iný názor nemá byť prípustný.

Bezák v kontexte týchto vyjadrení na pôde Súdnej rady SR navrhol, aby Stála legislatívna komisia Súdnej rady SR spracovala návrh na zriadenie samosprávnej organizácie novinárov, ktorá bude sledovať a sankcionovať dodržiavanie základných zásad novinárskej práce po vzore advokátov či notárov. Podľa jeho názoru je totiž potrebné riešiť toxické mediálne prostredie systémovo.

Návrh má rovnako obsahovať novelizáciu Občianskeho zákonníka vo veci ochrany osobnostných práv právnických a fyzických osôb. Podľa Bezáka by sa mali doplniť ustanovenia, podľa ktorých, ak médium závažným spôsobom zasiahne do dobrého mena osoby, bude musieť zaplatiť odškodné v minimálnej miere stanovenej tak, aby bolo vyjadrením určitého percenta jeho ročného obratu. Bezák rovnako navrhuje právnu úpravu, ktorá zabezpečí včasné rozhodovanie o zásahu do dobrého mena.

Ide o podobné legislatívne riešenia, ktoré navrhla v nedávnej minulosti vláda na čele s Andrejom Dankom. Aj on navrhuje založenie národného mediálneho úradu alebo založenie stavovských organizácií pre novinárov.

Uvedené zmeny ale môžu zásadným spôsobom naraziť na Európsky akt o slobode médií.

Advokát Kubina vulgarizmami zrejme porušil pravidlá

Súdna rada prezentovala aj výhrady advokátov, ktorí oslovili predsedníčku súdnej rady a ktoré nesmerovali iba voči mediálnym útokom. Advokáti totiž upozornili na svojho kolegu Petra Kubinu, ktorý po vydanom neodkladnom rozhodnutí zverejnil status plný vulgarizmov, ktorými dával najavo svoju nespokojnosť s opatrením voči Denníku N.

Verejné prejavy vulgarizmov zo strany advokáta sú pritom minimálne v rozpore s pravidlami etiky advokáta a advokátskym poriadkom vydaným Slovenskou advokátskou komorou. Advokátsky poriadok, ako aj zákon o advokácii, stanovujú povinnosť advokáta dbať pri výkone povolania, ale aj v čase mimo výkonu povolania na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu.

Advokát rovnako smie používať iba také prostriedky, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými predpismi, dobrými mravmi a zásadami slušného správania, a musí dodržiavať pravidlá profesijnej etiky či iné pravidlá advokátskej komory.

Vulgarizmy na sociálnej sieti ako prejav nesúhlasu so súdnymi rozhodnutiami sú rozhodne v rozpore s uvedenými pravidlami a môžu napĺňať znaky disciplinárneho previnenia. O takomto previnení rozhoduje disciplinárny senát Advokátskej komory v disciplinárnom konaní, pričom sankcie v prípade uznania viny môžu zahŕňať napomenutie až po vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.

Súdna rada má povinnosť chrániť sudcov pred útokmi

Podpredsedníčka Súdnej rady Pružinec Eren zarámcovala kritiku rady voči médiám aj do právneho rámca. Podľa Stanoviska č. 7 poradnej rady európskych sudcov, ak je sudca terčom mediálnej kritiky pre svoju rozhodovaciu činnosť, s ohľadom na sudcovskú zdržanlivosť by mal využívať iné sudcovské orgány na svoju obranu pred mediálnymi útokmi. Súdna rada sa považuje za takýto orgán ochrany sudcov.

V tomto prípade treba opäť pripomenúť, že vecná kritika súdnych rozhodnutí je absolútne na mieste.

Na pôde súdnej rady to demonštroval sudca Peter Šamko, keď vyzdvihol kritický článok Jána Mazáka, ktorý rozobral neodkladné opatrenie z vecnej a právnej roviny.

Čo je však za neprípustnou hranicou, sú texty plné nenávistných emócií voči sudkyni, ktorej rozhodnutie ich autori z právnej stránky ani nedokážu pochopiť. Vlna urážok a mediálneho lynču potom skutočne pôsobí ako nátlaková technika zo strany tých, ktorí sa sami korunovali do role strážcov správnosti sveta.

Autori nenávistných textov sa snažia verejnosť presvedčiť, že neodkladné opatrenie chráni Bombica a jeho extrémistické prejavy, no v skutočnosti chráni čistotu jeho trestného stíhania.

Dané opatrenie toto zdôvodnenie obsahuje priamo v rozhodnutí. O samotnej povahe Bombicových vyjadrení a jeho prípadnej vine bude rozhodovať trestný sudca v úplne inom konaní.

V právnom štáte je neprípustné krivenie právneho povedomia verejnosti selektívnymi útokmi zo strany médií, založenými na nízkej úrovni vedomostí a vysokých emóciách.

Ideologické rozdeľovanie na dobrých a zlých sudcov sa potom premieta do nedôvery verejnosti v súdnictvo ako také a skutočne na to stačí pár neodborne napísaných článkov podtrhnutých správnou negatívnou emóciou.

Naopak, je správne, ak sa veci vysvetľujú verejne a odborne prostredníctvom orgánov, ktoré sú na to určené. Neprichádza potom k účelovému skresľovaniu faktov a vytrhávaniu vecí z kontextu tak, aby to skôr zaujalo čitateľa nejakou emóciou, no na úkor samej podstaty veci.

Aj tento prípad však skôr ukazuje, že vybraná časť spoločnosti v skutočnosti neodsudzuje nenávistné prejavy, ale len prejavy, ktoré sama nenávidí. Hoci aj z pera sudcu.