Na Nový rok nadobudol účinnosť zákon o kritickej infraštruktúre
Nový zákon nahradil pôvodné znenie legislatívy, ktorá sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR, konštatoval rezort.
„Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo takisto zdôraznilo, že Slovenská republika musí v súčasnosti zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Súčasný geopolitický kontext sa totiž vyznačuje rastúcou nestabilitou najmä v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúcej zložitosti bezpečnostných hrozieb, ako aj následkami zmeny klímy, ako je nárast nezvyčajných klimatických udalostí alebo nedostatok vody.
Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa rezortu vnútra nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.
Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.
Prevádzkovatelia čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov, do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.
Rezort vnútra upozorňuje, že vzhľadom na význam základných služieb pre vnútorný trh a potrebu zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby musí SR prijať opatrenia na posilnenie odolnosti a „zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní takýchto základných služieb“.
Nová legislatíva by mala priniesť aj uľahčenie prístupu zahraničných investorov z členských štátov EÚ na slovenský trh v oblasti energetiky a priemyslu.
(tasr)