Boj s kalamitou na Horehroní. Okolie Čierneho Balogu sa mení na pustatinu

Zhruba pred rokom ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka informovalo, že na území s rozlohou približne 15-tisíc hektárov treba vyťažiť až milión kubických metrov dreva. Tento krok mal pomôcť v boji s lykožrútovou kalamitou, ktorá postihla túto časť Horehronia.

Súčasná realita vyzerá hrozivo. Keď ľudia prichádzajú do Čierneho Balogu smerom od Brezna, vidia väčšinou iba vyrúbané holé kopce. Na miestach, kde boli husté čierne lesy, zostalo iba pár ihličnanov a aj tie sú vysušené. Majestátne vysoké stromy nahradili holiny a zostali iba obrovské kopy vyťažených kmeňov, ktoré sú doslova na každom kroku. Je ich toľko, že kamióny ich často ani nestíhajú odvážať.   

Štát musí núdzovo vyťažiť také obrovské množstvo dreva, že okolité lesy úplne zanikajú. Masívna ťažba je dôsledkom sucha a kalamity lykožrúta, ktorý napadol smreky. Tie tvoria prevažnú časť horehronských lesov. Jej dôsledky podľa domácich mohli byť miernejšie, keby štátne lesy nepodcenili situáciu a nezanedbávali ju niekoľko rokov.

„Sme v štádiu, aké si ani najstarší pamätníci nepamätajú. To, čo boli pôvodné čísla, keď sme sa bavili okolo milióna kubíkov, tak to je už nereálne. V súčasnosti je tá ťažba zhruba 200-tisíc kubickým metrov mesačne. Je to hrozné. Mám pocit, že sa to nepodarilo eliminovať a šíri sa to ďalej. Bojím sa, že to zasiahne aj Poľanu, respektíve Muránsku planinu,“ povedal pre Štandard starosta Čierneho Balogu Michal Vetrák.

„My tu máme už holiny. To nie je iba Vydrovská dolina. Tam budú musieť ešte ďalej ťažiť, ešte nejakých 60-tisíc kubíkov. Ale my všade po dedine a okolí máme kopy dreva. Aj v dolinách, kde som nič podobné nevidel a ten stav je extrémny. Vznikajú nám holé miesta a zostáva po ťažbe neporiadok, ktorý si za sebou neupratujú,“ doplnil starosta.

Podľa starostu im miznú kompletne celé zalesnené doliny. „Lesy SR nám nasľubovali, že príde k náprave, ale nič. Nefungujú ako lesný hospodár, ale ako obchodník s drevom. Uvediem iba príklad. Na konci januára máme výročie oslobodenia obce. V rámci neho organizujeme aj bojové ukážky. Na mieste, kde sa to organizovalo minulý rok, boli stromy, teraz je to mesačná krajina,“ vysvetlil pre Štandard Vetrák.  

Samosprávu i obyvateľov trápia aj kamióny, ktoré vyťažené drevo odvážajú. Počas vianočných sviatkoch bol podľa nich pokoj, ale inak je to neúnosné. Keď sa vyťaží za mesiac zhruba 200-tisíc kubíkov drevnej hmoty a na jeden kamión sa dá naložiť 25 kubíkov dreva, po obci a okolí prechádzajú tisíce kamiónov jeden za druhým, ktoré ohrozujú ľudí a ničia tiež miestnu infraštruktúru.

Primátor Vetrák to nevidí optimisticky ani do budúcnosti. „Zriadil som komisiu, v ktorej sú zástupcovia všetkých dotknutých orgánov. Mávame pravidelné stretnutia a závery sú také, že kalamita sa jednoducho šíri ďalej. Ja to vidím tak, že do dvoch rokoch to tu vyrúbu, zbalia sa, odídu a na Balog zabudnú. Ja už ich slovám neverím,“ doplnil Vetrák.

„Lesy nám miznú pred očami a o kamiónoch ani nehovorím. My z tej ťažby nemáme nič. Nedajú zarobiť ani miestnym. Na svoje si prídu vybrané firmy, na ktoré je výberové konanie „ušité“. V minulosti som videla dokument, ako miznú pralesy v Brazílii. Z mesiaca na mesiac zostávala holá krajina. Hovorila som si, to je nemožné a teraz to máme tu. U nás v Čiernom Balogu. Dokázali vyničiť les a nechať po sebe spúšť. To je dôsledok toho, že situáciu s lykožrútmi roky podceňovali a odkladali,“ povedala pre Štandard Lena.

Ťažba dreva na Horehroní negatívne ovplyvňuje aj cestovný ruch a tlačí ho na kolená. Na jar minulého roku uzatvorili kvôli ťažbe dreva obľúbenú Vydrovskú dolinu, kde sa nachádza lesnícky skanzen. Do doliny takisto premával vláčik Čiernohronskej železnice (ČHZ). Cestujúci v nej mohli vystúpiť, urobiť si výlet či pokochať sa krásami prírody.

To však teraz kvôli ťažbe a následnej uzávere Vydrovskej doliny nie je možné. Vláčik tam síce premáva, ale cestujúci sa tam nemôžu poprechádzať. Železnička tak prichádza o návštevníkov. Tých bolo oproti minulým sezónam o polovicu menej. Z toho dôvodu hrozí jej krach a zánik.

„Do 30. apríla má byť celá dolina uzavretá. Platí zákaz využívania lesov. Pred Vianocami som bol na rokovaní s vedením Lesov SR a začína sa hovoriť, že to zrejme neotvoria celý rok. Takže ani v roku 2025 tak nebude dolina otvorená z dôvodu kalamity,“ povedal pre Štandard riaditeľ ČHZ Aleš Bílek.

V druhej polovici januára by sa malo podľa neho uskutočniť ďalšie stretnutie spomínanej komisie v Čiernom Balogu, ktorú zriadil starosta obce Michal Vetrák. Tam by chceli všetci apelovať na štátne lesy, aby aspoň na letnú sezónu, teda na tri či štyri mesiace ťažbu prerušili a umožnili otvoriť skanzen.

„Pevne verím, že sa to podarí na sezónu vyrokovať. Ono to tam nie je až také „strašné“, len tam treba urobiť poriadok. Oni to tam doslova ťažia ako lúpežní rytieri, ktorí po sebe nechávajú spúšť,“ ozrejmil Bílek s tým, že v posledným mesiacoch sa boria s tromi vážnymi problémami, ktoré ohrozujú ich existenciu a môžu spôsobiť zánik. Jedným z nich je aj ťažba spojená s lykožrútovou kalamitou.

Kvôli uzatvorenej Vydrovskej doline prišla ČHZ o polovicu cestujúcich. Práve návštevníci sú jediným zdrojov ich príjmov. Nedostávajú žiadne štátne dotácie a všetky náklady si musia platiť sami. Problémom sa stala navyše aj jazda smerom na Hronec.

„Začali s ťažbou aj v Hrončianskej doline a zasypali nám trať drevom. Bez upozornenia. Keď sme sa na to pýtali, argumentovali kalamitou bez náhrady škody. Takže sme vôbec nemohli jazdiť ani týmto smerom,“ povedal Bílek.

Práve jazda smerom na Hronsek je pre železničku kľúčová aj v predvianočnom období. Tento smer totiž využívajú firmy na skupinové, vianočné výlety. V súčasnosti je už drevo z trate odstránené a vyčistené. Zatiaľ by sa tam ďalej ťažiť nemalo. Doprava do Hronca je teda obnovená, ale predvianočné akcie pre firmy nemohli organizovať a stratené financie im už nikto nenahradí.

Aj z týchto dôvodov musela ČHZ vyhlásiť verejnú zbierku, aby „prežili“ zimné obdobie. Zbierka sa našťastie ujala. „Sme vďační ľuďom, ktorí prispeli a zachraňujú železničku. Tí, ktorí by sa mali o nás starať – štát i samosprávy, nám nepomáhajú. Zachraňujú nás bežní občania. Ako vždy,“ doplnil Bílek.

Železnička bola postavená v roku 1908 a mala byť v minulosti odsúdená na zánik. Tisícky dobrovoľníkov ju pred 40 rokmi zachránili pred zabudnutím. Dnes ako jedna z posledných lesných úzkorozchodných železníc na Slovensku predstavuje technický klenot svetového významu a teší sa veľkej obľube u turistov.

Štandard oslovil k ťažbe na Horehroní aj Lesy SR. Podľa odborných odhadov bude spracovanie kalamity trvať minimálne do roku 2027, tvdí odbor komunikácie a marketingu tohto štátneho podniku.

Ako pokračuje boj s lykožrútovou kalamitou v lokalite a okolí Čierneho Balogu? Koľko sa plánovalo vyťažiť kúbikov dreva a koľko sa už vyťažilo? 

Lesy SR pokračujú v intenzívnom spracovaní napadnutého dreva, pričom v roku 2024 bolo spracovaných 1 265 000 kubíkov, čo výrazne prispelo k zníženiu objemu kalamity na 378 502 kubických metrov. Cieľom na rok 2025 je udržať rovnakú efektivitu a zamerať sa na prevenciu nových ohnísk lykožrúta. Okrem samotného spracovania napadnutého dreva sú kľúčovými opatreniami nasadenie moderných technológií, ako sú harvesterové hlavice, ktoré umožňujú rýchlu a šetrnú prácu, a zvýšenie ťažbových kapacít. Predpoklad spracovania kalamity v  roku 2025 je podmienený mnohými faktormi, spracovanie však bude minimálne v  rovnakom rozsahu ako v  roku 2024.  

Dokedy sa bude ešte v lokalite ťažiť drevo? 

Podľa odborných odhadov bude spracovanie kalamity potrebné minimálne do roku 2027. Tento časový rámec však závisí od klimatických podmienok, rozsahu šírenia kalamity a dostupnosti ťažbových kapacít. Lesy SR plánujú udržať intenzívne spracovanie, aby zabezpečili pokles objemu kalamity, čo sa úspešne podarilo dosiahnuť v roku 2024. 

Kde končí vyťažené drevo?  

Jednou z priorít štátneho podniku je podpora domáceho drevospracujúceho a celulózo-papierenského priemyslu. Našim dlhodobým cieľom je podpora ekonomiky, zamestnanosti a udržateľného rozvoja v regiónoch, vytváranie nových pracovných miest a budovanie stabilných obchodných vzťahov so spracovateľmi surového dreva. Finalizáciou produktov drevospracujúcich firiem sa zvyšuje pridaná hodnota dreva. Časť kalamitného dreva sa tiež využije ako palivové drevo, čo podporuje dôležitý zdroj energie pre domácnosti, kde nie je plynofikácia. Lesy kladú dôraz na zhodnotenie a efektívne využitie každého kubíka vyťaženého dreva. 

Rozširuje sa kalamita aj na ďalšie susedné územia? Napríklad na Poľanu? 

Mimoriadna situácia spojená s lykožrútovou kalamitou bola vyhlásená nielen na Horehroní, ale aj na území Poľany a Revúcej. Lesy SR na týchto územiach nasadzujú rovnaké intenzívne opatrenia, aby minimalizovali šírenie kalamity a ochránili zvyšné zdravé porasty. 

Nehrozia po vyťažení dreva v tejto oblasti záplavy? 

Lesy SR si uvedomujú, že spracovanie kalamity môže na niektorých územiach viesť k vzniku holín, ktoré znižujú retenčnú schopnosť krajiny. Na minimalizáciu rizika záplav podnikajú konkrétne kroky vrátane projektov zameraných na zadržiavanie vody, zvyšovanie retenčnej kapacity a budovanie protipovodňových opatrení. Tieto projekty, medzi ktoré patrí aj výstavba tajchu Šaling a prehrádzok, sú aktuálne v schvaľovacom procese. Po získaní potrebných povolení je ich realizácia plánovaná na roky 2025 až 2026.

Plánuje sa aj s obnovou lesa?

V roku 2025 bude na obnovu lesa preinvestovaných 1,9 milióna eur, čo zahŕňa zalesnenie plochy 415 hektárov a  ďalšie finančné prostriedky boli vyčlenené na podporu prirodzeného zmladenia. Súčasťou stratégie je výsadba zmiešaných porastov, ktoré nahrádzajú nevhodné smrekové monokultúry. Lesy SR týmto spôsobom nielenže obnovujú krajinu, ale tiež zabezpečujú kroky na ochranu obyvateľov pred extrémnymi prírodnými udalosťami.