Lesy SR sa nazdávajú, že pre zvyšujúcu sa početnosť populácie medveďa hnedého a nárast turistiky bude k podobným stretom dochádzať čoraz častejšie.

Rovnaký postoj ako Lesy SR má k téme aj Slovenská poľovnícka komora (SPK). I tá chce, aby došlo k povoleniu regulovaného lovu medveďov.

Podľa SPK rezort životného prostredia manažment týchto šeliem v prírode nezvláda. Poľovníci preto odmietajú tvrdenia ministra o tom, že za smrť muža na Liptove sú zodpovední práve poľovníci, ktorí podľa Budaja spustili kampaň za povolenie lovu medveďov. SPK tieto tvrdenia považuje za snahu prekryť tragédiu.

Štandard vo veci oslovil viacerých zainteresovaných. Lesníkom aj poľovníkom položil denník otázky, ako by mal podľa nich regulačný lov medveďa na Slovensku vyzerať a o koľko by sa podľa nich mala populácia tohto zvieraťa na Slovensku znížiť.

Ročný nárast a návrhy na reguláciu

„Pokiaľ by bol regulačný lov povoľovaný a pristúpilo by sa k zníženiu početnosti medvedej populácie na Slovensku, určite by bolo potrebné loviť ročne taký počet, ktorý by bol vyšší ako je počet medveďov narodených v danom roku. Pokiaľ by sa takýto regulačný lov vykonal, na 100 percent by sme zabezpečili, že by populácia nenarastala,“ uviedla pre Štandard šéfka odboru komunikácie Lesov SR Marína Debnárová.

Podľa oficiálnej štatistiky vedenej Národným lesníckym centrom vo Zvolene bol jarný kmeňový stav medveďa hnedého v roku 2020 (teda pred narodením mláďat) – 2 760 kusov. Lesy SR uvádzajú, že napríklad len v takom poľovnom revíri Prašivá, kde k tragickej udalosti došlo, to bolo v roku 2020 až 18 kusov, čo predstavuje jedného medveďa na každých 288 hektárov (necelé 3 kilometre štvorcové).

Počet medveďov žijúcich na Slovensku odhadujú podobne aj poľovníci. Podľa nich narastá počet medveďov na Slovensku o 30 percent ročne z vypočítanej populácie z genetického výskumu.

„Vôbec sa nebojíme povedať, že vzhľadom na to, že sa medvede vyskytujú už pomaly vo všetkých častiach Slovenska (naposledy Senec, Galanta, Majcichov, Senica, Pezinok a pod.), môže ich byť pokojne viac ako 2 500 kusov. Na našom území so 42-percentnou lesnatosťou by malo žiť maximálne 700 medveďov. Iba na Poľane ich však evidujú už okolo 250,“ uviedol hovorca poľovníckej komory Alojz Kaššák pre Štandard.

Sporadické stretnutia

Správu o smrti muža, ktorý podľahol zraneniam utŕženým pri útoku medveďa, prijalo ministerstvo životného prostredia s poľutovaním. Uviedlo však, že útoky medveďa na človeka sú ojedinelé.

Ministerstvo argumentuje, že takýchto kolízií bolo vlani iba päť. Treba však dodať, že počas pandemického roka 2020 sa na Slovensku nedalo niekoľko mesiacov presúvať ani medzi okresmi a turisti tak mali niektoré mesiace obmedzené možnosti.

Povoliť regulačný lov medveďov Budajov rezort odmieta. „Okolnosti aktuálneho prípadu, kedy došlo k napadnutiu človeka, budú predmetom vyšetrovania. Experti ŠOP [Štátnej ochrany prírody] odoberú vzorky DNA z trusu zvieraťa, aby sa zistil druh a pohlavie, pričom výsledkom by mohlo byť aj konkrétne identifikovanie zodpovedného jedinca,“ informovalo ministerstvo životného prostredia po zverejnení výsledkov pitvy.

Rezort životného prostredia pripomína, že tragické stretnutie muža s medveďom na Liptove sa udialo mimo vyznačených turistických chodníkov, v lese, mimo obce, čiže v prirodzenom prostredí zvieraťa.

Ochranár: Lov nič nerieši, poľovníkom ide o peniaze

Náčelník lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč konštatuje, že „regulačný lov medveďa sa na Slovensku realizoval desiatky rokov bez akýchkoľvek výsledkov“. Konflikty s medveďmi boli podľa neho každoročne približne rovnako početné. Problém vidí Lukáč úplne inde ako v údajnom premnožení medveďov, ktorým argumentujú poľovníci a Lesy SR.

„Konflikty sa nedajú riešiť plošným odstrelom časti populácie. Hlavným problémom vzniku týchto konfliktov je extrémne prikrmovanie a vnadenie kombinované s necieleným odstrelom. Práve týmto sa narúša štruktúra medvedej populácie a deformuje jej prirodzené správanie. Hlavnou príčinou tohto, ale aj iných konfliktov je práve absolútne nevhodné obhospodarovanie medveďa poľovníkmi,“ myslí si Lukáč.

Šéf lesoochranárskeho združenia VLK tvrdí, že poľovníkom ide o peniaze. Odvoláva sa pritom na cenník Lesov SR pre lov. V ňom je poplatok 3 500 eur za ulovenie medveďa s hmotnosťou do 100 kilogramov, 4 800 eur s hmotnosťou do 120 kilogramov, za ďalšie kilo navyše sa dopláca podľa cenníka.

Regulačný lov preto podľa Lukáča znamená návrat k trofejovému lovu medveďov, ktoré nikdy nemuseli spôsobiť žiadne škody, ani ohroziť svojím správaním ľudí. Dodáva, že lovecká turistika na Slovensku bola praktikovaná a poľovníci vynakladajú veľké úsilie, aby ju bolo možné obnoviť.

„Regulačný lov je, ako keby sme odstrelili niekoľko percent ľudskej populácie len preto, že jeden človek vraždil. Je predsa potrebné vytvoriť podmienky v spoločnosti, aby k takýmto prípadom nedochádzalo, a ak dôjde, vraha eliminovať. Konflikty nesúvisia s počtom medveďov, ale s výskytom jedincov s nevhodným správaním. Počet vrážd v Košiciach nie je závislý na počte obyvateľov Košíc, ale na sociálnej atmosfére spoločnosti a výskyte nevhodne správajúcich sa ľudí, ktorých tiež treba v nevyhnutných prípadoch eliminovať. Presne takto je potrebné riešiť aj problém s medveďmi,“ uviedol Lukáč pre Štandard.

Usmrcovanie náhodne vyberaných medveďov je podľa Lukáča protizákonné a riziko možných útokov ani škôd neznižuje, ale práve naopak, regulačný lov riziká zvyšuje. V minulosti bol takýto lov často spojený s dlhodobým vnadením, aby si medvede na vnadisko zvykli, pohybovali sa v jeho okolí a bolo isté, že tam budú aj v čase prítomnosti strelca, ktorý si lov kúpil.

Nadbytok potravy, navyše spojenej s ľudskými pachmi, spôsobuje zmeny v prirodzenom správaní medveďov, priťahuje medveďov zo širokého okolia a ak je umiestnené blízko dediny, turistickej lokality či zastávky autobusu, problém je podľa Lukáča na svete. Rovnaký vplyv majú navyše aj vnadiská, na ktorých lovia diviakov. Medvede nerozlišujú, komu poľovníci potravu na vnadisko dali.

Lov ako jediné riešenie?

Podľa poľovníkov a Lesov SR je však regulačný lov jedinou možnosťou, ako postupne znižovať výskyt medveďov na Slovensku. Ani v prípade, že by bol takýto lov povoľovaný, by podľa Lesov neohrozil populáciu medveďa hnedého.

Poľovníci argumentujú, že lov je tu odpradávna a vždy pomáhal človeku zabezpečiť si potravu, alebo ochranu svojho života a majetku.

„Legálny lov je tou najjednoduchšou a predovšetkým najlacnejšou prevenciou proti takýmto stretom. Keď bol medveď na pokraji vyhynutia (rok 1923), poľovníci boli tí, ktorí ho začali prví chrániť. Rovnako, keď začali problémy, poľovníci boli jediní, ktorí ho na vlastné náklady mohli loviť. Samosprávy, daňových poplatníkov a zároveň obyvateľov táto služba nestála vtedy jedinú korunu. Dnes vynaložila ŠOP SR už viac ako 8 miliónov eur na ‚ochranu šeliem‘ a ďalšie genetické výskumy, z ktorých ani po dvoch rokoch od skončenia nepoznáme výsledky,“ uviedol hovorca SPK pre Štandard.

Práve lov je podľa poľovníckej komory v tomto prípade najlacnejším a najúčinnejším variantom, ktorý doposiaľ vždy fungoval, aj preto sa až doposiaľ nestal žiaden smrteľný prípad. Ministerstvo životného prostredia situáciu podľa poľovníkov vyhrotilo.

„MŽP už viac ako 2 roky nevydáva na lov žiadne rozhodnutia o usmrtení chráneného živočícha, hoci o to žiadali samosprávy. Upozorňovali sme na to a tento moment prišiel vo veľmi krátkom čase. Lov je prísne kontrolovaný a pokiaľ budú samosprávy chcieť, aby im turizmus priniesol financie do regiónu, tak to dovolia, ak nie, tak jednoducho nie,“ dodal Kaššák.

Na otázku, koľko žiadostí na odstrel medveďa bolo poľovníkom zamietnutých od roku 2019 až doposiaľ, hovorca SPK uviedol, že poľovníci komoru neoboznamujú s tým, keď podávajú žiadosti na MŽP. „Dozvieme sa len vtedy, keď rozhodnutie napadne Lesoochranárske zoskupenie VLK a vysúdi na neschopnosti ministerstva ďalšie státisíce eur. Odlov v posledných rokoch žiadali hlavne samosprávy pre ochranu zdravia a života občanov a nie poľovníci,“ dodal Kaššák.

Dá sa to aj inak

Podľa Lukáča však nie je na Slovensku medveďov priveľa, ale presne toľko, koľko sa v krajine uživí. To, že medvede sa pohybujú v blízkosti obcí, že ich je viac vidieť, nie je vraj znakom ich premnoženia, ale toho, že sa im menia potravné návyky a priestorové využívanie územia.

„Tieto zmeny spôsobujeme my ľudia. Je to dôsledok nadbytku potravy, ktorú medveďom ako ľudia poskytujeme, naše stupňujúce sa nároky na využívanie prírodného prostredia vrátane nadmernej ťažby dreva v horských lesoch, rozmachu turistických zariadení, lanoviek, budovanie nových lesných ciest do málo prístupných oblastí. K ľudským obydliam ich láka ľahko dostupná potrava,“ pripomenul náčelník lesoochranárskeho združenia VLK.

Lukáč tvrdí, že volaním po regulácii medveďov chcú poľovníci docieliť obnovenie trofejového lovu. To nepovažuje za žiadne riešenie, ktoré by malo pomôcť znížiť škody a eliminovať možné ohrozenie ľudí.

Znížiť riziko tragických stretov, aký sa odohral na Liptove, dokážu podľa Lukáča iba dobre cielené preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj usmrtenie konkrétnych problémových medveďov so zmeneným správaním, a to v čase vzniku problémov.

„Usmrteniu však vždy musí predchádzať aplikácia preventívnych opatrení v snahe nasmerovať medveďa späť do prírody a k prirodzeným zdrojom potravy. Len samotné usmrtenie nie je riešením, pretože ak by sme nič iné neurobili, časom by prišiel iný medveď, po ňom ďalší a ďalší,“ upozorňuje ochranár.

Zásahový tím

Riešenie týchto problémov je v kompetencii Zásahového tímu pre medveďa hnedého zriadeného Štátnou ochranou prírody, ktorá spadá pod ministerstvo životného prostredia. O problémových (alebo kontajnerových) medveďoch v lokalite, kde došlo k smrteľnému útoku na človeka, nemal tím podľa MŽP žiadne hlásenie.

„Ministerstvo v súčasnosti rozhoduje o posilnení Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorý dokáže reálne riešiť ochranu bezpečia a zdravia obyvateľov, ale aj životného prostredia,“ uviedol Budajov rezort v stanovisku.

Aj Zásahový tím je však terčom kritiky zo strany poľovníkov. Poľovnícka komora obvinila päťčlenný Zásahový tím z neprofesionálneho prístupu začiatkom mája, keď došlo k usmrteniu medvedice s medvieďaťom a ďalšie tri medvieďatá zostali osirelé. „Po rovnako spackanom prípade s medvedicou Ingrid ide o ďalší, žiaľ amatérsky a neodborný čin zásahového tímu,“ uviedli v tom čase poľovníci.