Zelený zajtrajšok vyrábajú čínske ručičky. Alebo o zmene trendu v USA

Celý svet v napätí čaká na to, akými krokmi začne Donald Trump svoj druhý pobyt v Bielom dome. Najviac špekulácií vzbudzuje jeho zámer dvíhať clá či jeho angažovanie sa v rusko-ukrajinskom konflikte. Tým pozornejším však neušla krátka správa, že Trumpov tím už avizoval odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, ktorá podpísané krajiny zaväzuje znižovať emisie uhlíka v rámci boja proti zmene klímy.

A všimli si aj to, že plánuje zrušiť minimálne časť dotácií z Bidenom zavedeného zákona Inflation Reduction Act, prostredníctvom ktorého sa spotrebitelia kupujúci elektrické autá či spoločnosti rozvíjajúce zelené zdroje energie mohli dostať k štedrým dotáciám. Alebo to, že Trump sa ešte počas volebnej kampane zaviazal zvýšiť domácu ťažbu ropy a zemného plynu.

Trump nebočí od zelených zdrojov len pre osobné presvedčenie

Dôvodov, prečo Trump nechce podporovať obnoviteľné zdroje ani elektrické autá, je viacero. Prostá odpoveď, že je skeptický voči naratívu o klimatických zmenách, tu však nepostačuje.

Novému šéfovi Bieleho domu vyhrala voľby najmä ekonomická situácia v USA. Podobne ako v Európe tam ceny v posledných dvoch rokoch rástli podstatne divokejším tempom než obvykle, pričom jedným z ťahúňov bolo zdražovanie palív a energií. To Trump v kampani obrátil proti Joeovi Bidenovi a jeho pravej ruke a prezidentskej kandidátke Kamale Harrisovej.

Fosílne palivá, najmä ropu a plyn, preto už pred voľbami podporoval. Rytiersky sa zastával tradičných energetických odvetví, ktoré zamestnávajú významnú časť jeho voličov. Súčasné opatrenia na riešenie klimatických zmien prezentuje ako politiku „elít“, ktorá škodí bežným Američanom a zbytočne zaťažuje americkú ekonomiku.

Jeho plán je jasný, hoci jeho účinky sú (eufemicky povedané) mimoriadne otázne. Politika v duchu „vŕtaj, bejby, vŕtaj“ má podnietiť veľké energetické spoločnosti k tomu, aby zvyšovali produkciu ropy a plynu a tým sa znižovali vstupné náklady na palivá a energie pre americký priemysel aj domácnosti. A on sa mohol profilovať ako ten, kto v krajine porazil infláciu a zabránil tradičným priemyselným odvetviam, ktoré dávajú Američanom prácu, v odchode do zahraničia.

Dobrým príkladom týchto pohnútok je aj odpor k predaju oceliarní U. S. Steel do japonských rúk, ktorého umožnenie by sa pravdepodobne stretlo s nevôľou jeho voličskej základne.

Je tu však ešte jeden podstatný činiteľ, pre ktorý nový šéf Bieleho domu jasne bočí od energie zo solárnych panelov a veterných turbín či od elektrických vozidiel.

Zelený zajtrajšok vyrábajú čínske ručičky

Predchádzajúca administratíva Joea Bidena dlhodobo podporovala solárnu energiu. A rýchly rozvoj odvetvia, ktoré prináša pomerne dobre platenú prácu a zelenú budúcnosť, vnímala ako svoj veľký úspech.

Treba si však uvedomiť jeden podstatný fakt. Hoci ide o dlhodobý proces, počas Bidenovej éry sa za strategickú hrozbu číslo jeden pre USA začala širokospektrálne označovať Čína. Tá Čína, ktorá extrémnym spôsobom dominuje v sektore zelenej energetiky.

Krajina draka sa navyše podľa šéfa amerického združenia výrobcov solárnych panelov inšpiruje tým, čo robí kartel OPEC na trhu s ropou. „Opakovane ukázal, že sa k nemu môžete buď pridať, alebo vás prevalcuje. Teraz Čína robí to isté v oblasti solárnej energie, aby utlmila našu výrobnú renesanciu, skôr ako dostane šancu rozbehnúť sa,“ konštatuje Mike Carr.

Vzhľadom na to sa nemožno čudovať, že sa Donald Trump do odvetvia, ktoré kontroluje jeho najväčší strategický súper, príliš nehrnie. Americkí výrobcovia solárnych panelov napríklad varujú, že rozmach obnoviteľných zdrojov energie by mohol Číne dokonca pomôcť, aby sa dostala k celosvetovému monopolu, keďže už teraz vyrába viac ako 80 percent svetových solárnych panelov. A pri podstatne nižších nákladoch.

Podobná situácia pritom nie je len pri solárnych paneloch, ale aj pri veterných turbínach, ktoré rovnako obsahujú veľké množstvá rôznych kovov a nerastných surovín. A batériový priemysel, ktorý je základom pre výrobu elektrických áut, je takisto v čínskych rukách. Tamojšie spoločnosti na jednej strane množstvo vzácnych zemín aj nerastných surovín, ako je kobalt, lítium či nikel, ťažia, no ešte väčší počet ich spracováva.

Ako sa Čína dostala do pozície svetového lídra

Dominantné postavenie Číny v dodávateľských reťazcoch ekologických technológií je výsledkom dlhodobej stimulácie inovácií a finančných injekcií zo strany Pekingu a aj značných úspor z rozsahu. Vtedajšia vláda s cieľom získať komparatívnu výhodu začiatkom milénia označila priemyselné odvetvia „novej energie“ za národnú prioritu, vďaka čomu Čína prestala kopírovať západné technológie a začala byť lídrom vo výskume a vývoji.

Pekingu sa včas podarilo identifikovať strategickú úlohu kritických nerastných surovín. Významný čínsky štátnik Teng Siao-pching v roku 1992 povedal, že „kým Blízky východ má ropu, Čína má vzácne zeminy“.

S cieľom podporiť výrobu miestnych ekologických technológií čínska vláda a spoločnosti expandovali do všetkých relevantných fáz dodávateľských reťazcov – ťažby, rafinácie a aj výroby konečných produktov. A dnes jej to prináša ovocie, keď má v najbližších rokoch podľa Medzinárodnej energetickej agentúry inštalovať viac kapacity zelenej energie než zvyšok sveta dohromady.

Solar farm on the mountaintop of Northern China's Shanxi, stretching 80 kilometers and covering more than 10,590 acres.pic.twitter.com/PWZDSa6UdW

— Massimo (@Rainmaker1973) April 6, 2024