Celý svet v napätí čaká na to, akými krokmi začne Donald Trump svoj druhý pobyt v Bielom dome. Najviac špekulácií vzbudzuje jeho zámer dvíhať clá či jeho angažovanie sa v rusko-ukrajinskom konflikte. Tým pozornejším však neušla krátka správa, že Trumpov tím už avizoval odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, ktorá podpísané krajiny zaväzuje znižovať emisie uhlíka v rámci boja proti zmene klímy.

A všimli si aj to, že plánuje zrušiť minimálne časť dotácií z Bidenom zavedeného zákona Inflation Reduction Act, prostredníctvom ktorého sa spotrebitelia kupujúci elektrické autá či spoločnosti rozvíjajúce zelené zdroje energie mohli dostať k štedrým dotáciám. Alebo to, že Trump sa ešte počas volebnej kampane zaviazal zvýšiť domácu ťažbu ropy a zemného plynu.

Trump nebočí od zelených zdrojov len pre osobné presvedčenie

Dôvodov, prečo Trump nechce podporovať obnoviteľné zdroje ani elektrické autá, je viacero. Prostá odpoveď, že je skeptický voči naratívu o klimatických zmenách, tu však nepostačuje.

Novému šéfovi Bieleho domu vyhrala voľby najmä ekonomická situácia v USA. Podobne ako v Európe tam ceny v posledných dvoch rokoch rástli podstatne divokejším tempom než obvykle, pričom jedným z ťahúňov bolo zdražovanie palív a energií. To Trump v kampani obrátil proti Joeovi Bidenovi a jeho pravej ruke a prezidentskej kandidátke Kamale Harrisovej.