Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že výsledky správy potvrdzujú nevyhnutnosť kurikulárnej reformy, ktorá sa zameriava na rozvoj zručností namiesto pasívneho memorovania.
Nový pohľad na vzdelávanie
Podľa Lucie Košťálovej, predsedníčky Asociácie školskej psychológie, kurikulárna reforma priniesla do slovenského školstva nový pohľad na vzdelávanie, zameraný na prispôsobenie sa individuálnym potrebám žiaka.
„Do škôl nám prichádzajú žiaci, ktorí majú rozdielnu štartovaciu čiaru. V tejto reforme sa myslí aj na nich a umožňuje im začať cestu v rámci ich možností a dáva im dôveru, že ju svojím tempom a spôsobom za intenzívnej podpory zvládnu prejsť,” uviedla pre Štandard.
Reforma otvára dvere aj učiteľom. Poskytuje im možnosť využívať mentorov, zapájať sa do tandemového vyučovania či prizvať odborníkov na konkrétne témy. Učitelia majú väčšiu slobodu vyberať si metódy a prístupy, ktoré najlepšie vyhovujú ich žiakom, a zároveň experimentovať a vytvárať vlastné inovácie v praxi.
„Nenúti všetkých kráčať v rovnakom tempe. Celkovo výsledným benefitom reformy by malo byť spokojné dieťa, ale aj učiteľ a rodič,” doplnila Košťálová.
Vízia na papieri
Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov však upozorňuje, že kurikulárna reforma zatiaľ reálne neexistuje. Podľa neho zostáva prevažne len na papieri a prejavuje sa iba v niektorých prvých ročníkoch, ktoré už dlhšie dokážu fungovať reformným spôsobom. Skutočné výsledky reformy budú viditeľné najskôr o desať rokov.
„Dosť na to, že predošlá, podobne ambiciózna reforma zlyhala na tom, že nebola dobre implementovaná, školy nemali kvalitné učebnice a vzdelávanie. Dnes vidíme, že týmito rizikami sa len veľmi málo zaoberajú kompetentní. Takže zatiaľ budúcnosť tejto reformy nejde veľmi ružovo,” povedal redakcii.
Existujú ale praktické kroky na zlepšenie kvality výučby, ktoré by mohli fungovať aj pri obmedzených zdrojoch, ktorým mnohé školy čelia? Totižto, zamerať sa výhradne na financie a očakávať, že všetko ostatné sa zlepší automaticky je pravdepodobne omyl. Ako ozrejmil Križo, priestor na reformy nefinančného charakteru stále je a je pomerne veľký.
„Napríklad redukcia byrokracie, elektronizácia nielen škôl, ale aj poradenských centier. Výzva je aj lepšie prerozdelenie financií, len z eurofondov ide vyše miliardy na školstvo, ale nevidieť to, lebo sa zle investujú, nevieme reformy implementovať a nemáme odborné kapacity, respektíve sú často skôr v neziskovom sektore, ktorý ministerstvo nie je schopné roky zapojiť do zmien,” uviedol.
Ďalšími zmenami by podľa Križa mohla byť demokratizácia škôl, funkčnosť rád škôl, úpravy v hodnotení žiakov smerom k väčšej transparentnosti či úpravy kompetencií riaditeľov v prospech participácie a kultúry školy.
