Problémom školstva nie sú len financie. Žiakom chýba aktívne učenie, tvrdí inšpektorka

Jedným z najväčších problémov v tejto oblasti je nízka úroveň aktívneho učenia na školách. Koncom roka 2024 to potvrdili minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Pasivita žiakov

Podľa Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) je najslabším článkom slovenského školstva samotný proces učenia sa žiakov počas vyučovacích hodín. Alžbeta Štofková Dianovská upozornila, že aktívne učenie, pri ktorom žiaci niečo skúmajú a analyzujú, možno pozorovať len na každej druhej monitorovanej základnej škole. „Žiaci sú často pasívnymi prijímateľmi informácií, ktoré učiteľ na hodine prezentuje,“ uviedla.

Okrem nedostatkov v samotnom vyučovaní správa poukazuje aj na problémy v riadení škôl. Riaditelia sú preťažení administratívnymi povinnosťami, čo im bráni venovať dostatok času pedagogickému riadeniu. Táto situácia podľa ŠŠI brzdí efektívne vedenie škôl.

Kritická je aj situácia v školách s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít. V školách, kde je takýchto žiakov viac ako 60 percent, celková úroveň učenia dosahuje iba 36 percent. V ostatných školách je priemer na úrovni 60 percent.

Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že výsledky správy potvrdzujú nevyhnutnosť kurikulárnej reformy, ktorá sa zameriava na rozvoj zručností namiesto pasívneho memorovania. 

Nový pohľad na vzdelávanie

Podľa Lucie Košťálovej, predsedníčky Asociácie školskej psychológie, kurikulárna reforma priniesla do slovenského školstva nový pohľad na vzdelávanie, zameraný na prispôsobenie sa individuálnym potrebám žiaka. 

„Do škôl nám prichádzajú žiaci, ktorí majú rozdielnu štartovaciu čiaru. V tejto reforme sa myslí aj na nich a umožňuje im začať cestu v rámci ich možností a dáva im dôveru, že ju svojím tempom a spôsobom za intenzívnej podpory zvládnu prejsť,” uviedla pre Štandard. 

Reforma otvára dvere aj učiteľom. Poskytuje im možnosť využívať mentorov, zapájať sa do tandemového vyučovania či prizvať odborníkov na konkrétne témy. Učitelia majú väčšiu slobodu vyberať si metódy a prístupy, ktoré najlepšie vyhovujú ich žiakom, a zároveň experimentovať a vytvárať vlastné inovácie v praxi.

„Nenúti všetkých kráčať v rovnakom tempe. Celkovo výsledným benefitom reformy by malo byť spokojné dieťa, ale aj učiteľ a rodič,” doplnila Košťálová.

Vízia na papieri

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov však upozorňuje, že kurikulárna reforma zatiaľ reálne neexistuje. Podľa neho zostáva prevažne len na papieri a prejavuje sa iba v niektorých prvých ročníkoch, ktoré už dlhšie dokážu fungovať reformným spôsobom. Skutočné výsledky reformy budú viditeľné najskôr o desať rokov.

„Dosť na to, že predošlá, podobne ambiciózna reforma zlyhala na tom, že nebola dobre implementovaná, školy nemali kvalitné učebnice a vzdelávanie. Dnes vidíme, že týmito rizikami sa len veľmi málo zaoberajú kompetentní. Takže zatiaľ budúcnosť tejto reformy nejde veľmi ružovo,” povedal redakcii.

Existujú ale praktické kroky na zlepšenie kvality výučby, ktoré by mohli fungovať aj pri obmedzených zdrojoch, ktorým mnohé školy čelia? Totižto, zamerať sa výhradne na financie a očakávať, že všetko ostatné sa zlepší automaticky je pravdepodobne omyl. Ako ozrejmil Križo, priestor na reformy nefinančného charakteru stále je a je pomerne veľký.

„Napríklad redukcia byrokracie, elektronizácia nielen škôl, ale aj poradenských centier. Výzva je aj lepšie prerozdelenie financií, len z eurofondov ide vyše miliardy na školstvo, ale nevidieť to, lebo sa zle investujú, nevieme reformy implementovať a nemáme odborné kapacity, respektíve sú často skôr v neziskovom sektore, ktorý ministerstvo nie je schopné roky zapojiť do zmien,” uviedol.

Ďalšími zmenami by podľa Križa mohla byť demokratizácia škôl, funkčnosť rád škôl, úpravy v hodnotení žiakov smerom k väčšej transparentnosti či úpravy kompetencií riaditeľov v prospech participácie a kultúry školy.