Drucker: Školy musia byť bezpečným miestom, prijali sme niekoľko opatrení

Drucker zdôraznil, že po incidente okamžite nasadili krízové tímy a odborníkov z rôznych inštitúcií, ako sú poradenské centrá, Liga za duševné zdravie či Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktoré poskytli akútnu pomoc na mieste a zároveň nastavili dlhodobú podporu pre zasiahnuté deti a dospelých.

„Chceme vás uistiť, že slovenské školstvo má ucelený systém podpory a prevencie, ktorý je pripravený zvládnuť aj takéto krízové situácie,“ uviedol šéf rezortu.

Posilnenie prevencie a systémové zmeny

Minister predstavil viacero opatrení, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a zlepšenie bezpečnosti v školách.

Od septembra 2024 výrazne zvýšili počet úväzkov pre školských psychológov, špeciálnych pedagógov a ďalších odborníkov, pričom pribudlo až 1 500 nových pracovných miest. Súčasne posilnili aj financovanie centier poradenstva a prevencie, čo umožnilo rozšíriť ich služby a lepšie ich prispôsobiť potrebám školských komunít.

Ministerstvo školstva venovalo pozornosť aj vzdelávaniu pedagógov a odborníkov. Viac ako tisícka z nich absolvovala školenia zamerané na prevenciu, vytváranie bezpečného prostredia a riešenie krízových situácií.

V rámci podpory škôl spustili aj databázu osvedčených preventívnych programov, ktorá školám umožňuje jednoduchší prístup k efektívnym stratégiám na riešenie rôznych problémov.

Od februára 2025 vstúpi do platnosti nová smernica proti šikanovaniu, ktorá zahŕňa fyzické aj kybernetické šikanovanie. Táto smernica obsahuje jasné postupy na riešenie prípadov šikany a kladie dôraz na preventívne opatrenia.

Okrem toho v rámci kurikulárnej reformy zavádzajú aktivity na podporu duševného zdravia, ako sú ranné kruhy a špeciálne príručky pre pedagógov, ktoré pomáhajú budovať pozitívne vzťahy v triedach.

Výzva na spoluprácu

Drucker apeloval na školy a rodičov, aby venovali zvýšenú pozornosť dostupným informáciám o možnostiach pomoci. Zároveň zdôraznil dôležitosť citlivého informovania o prípadoch násilia v médiách, aby sa predišlo ich potenciálnemu napodobňovaniu a neprimeranej panike.

„Deti a mladí ľudia môžu kontaktovať linku Detskej istoty či Ligu za duševné zdravie. Učitelia a rodičia sa môžu obrátiť na Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,“ uviedol.

Ministerstvo školstva považuje budovanie bezpečného prostredia v školách za jednu zo svojich hlavných priorít. „Školy musia byť miestom vzdelávania. Nie miestom, kde sa tvoria konflikty či agresia a nesmú byť ani priestorom na akúkoľvek politickú propagandu,“ uzavrel Drucker.

Nové služby pre ľudí v núdzi

Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský poukázal na dôležitosť spolupráce pri riešení krízových situácií v oblasti duševného zdravia.

„V každej príručke na krízovú situáciu, ktorá je vo svete štandardom, je uvedené, že krízovú situáciu nemôže vyriešiť jedna organizácia, ani samotný štát. Som rád, že si to ministerstvo školstva uvedomilo a v tejto situácii pristúpilo k spolupráci,“ vyjadril sa Vršanský.

Tento prístup si však vyžaduje koordináciu rôznych subjektov. Duševné zdravie však presahuje rámec ministerstva školstva a zatiaľ sa Slovensku nepodarilo zadefinovať komplexné systémové riešenie v tejto oblasti.

„Dospel čas na zmenu. Máme Radu vlády pre duševné zdravie, schválený Národný program duševného zdravia a Výbor pre psychosociálnu podporu. Predložili sme vláde návrh na zriadenie Fondu na podporu duševného zdravia, ktorý by mal priniesť nové typy služieb, ktoré na Slovensku chýbajú,“ doplnil Vršanský.

Fond by mal financovať služby komunitného charakteru a zaviesť tzv. balík minimálnych služieb, ktorý bude definovať základnú podporu v prípade krízy. Kľúčovou je myšlienka, že funkčný systém musí existovať už pred krízou, aby mohol byť v prípade potreby aktivovaný. Takýto systém by mal byť podporovaný fondom a koordinácia na lokálnej úrovni by mala zabezpečiť jeho efektívne fungovanie.

Podpora mladých ľudí 

Zakladateľ projektu internetovej poradne pre mladých IPčko, Marek Madro, zdôraznil dôležitosť otvorenej komunikácie a podpory pre mladých ľudí, ktorí môžu mať pocit, že ich problémy nie sú vypočuté.

„Je pre mňa dôležité, aby sme sa nebáli hovoriť o tom, že sa niečo deje. Chceme, aby mladí ľudia vedeli, že sme pripravení ich počúvať a brať vážne všetko, čo hovoria,“ povedal.

Apeloval tiež na potrebu vytvoriť prostredie, v ktorom sa mladí ľudia nebudú báť zdieľať svoje obavy a nájdu skutočnú podporu. 

IPčko však aktuálne čelí vážnym finančným problémom. Na pokrytie nákladov na rok 2024 im chýbala približne polovica z odhadovaných 2,5 milióna eur. Podľa Madra je situácia spôsobená oneskorením dotačných výziev a znížením podpory zo strany firiem aj ministerstiev.

Od začiatku roka 2024 poskytli 82-tisíc intervencií, pričom najčastejším problémom bola osamelosť a myšlienky na samovraždu. Z dôvodu šetrenia museli prepustiť 12 psychológov, zamestnanci tiež niekoľko mesiacov nedostali výplaty.

Zlá finančná situácia prinútila združenie zredukovať regionálne psychologické poradne „Káčko“. Madro uviedol, že komunikácia s ministerstvami je dobrá, no vzhľadom na rozpočtové obmedzenia zatiaľ nedokážu združeniu výrazne pomôcť. Napriek výzvam organizácia dúfa, že sa jej podarí preklenúť toto náročné obdobie vďaka podpore darcov a ďalším zdrojom financovania.

Bránik: Každý zachránený život má zmysel

Radovan Bránik, odborník na krízové situácie, uviedol, že nedávna tragická udalosť poukázala na potrebu lepšej koordinácie medzi štátom a neštátnymi subjektmi. Dodal, že štát má nezastupiteľnú rolu v legislatívnom a organizačnom rámci, no existujú situácie, keď zákonné možnosti štátu nestačia a sú nevyhnutné zásahy neštátnych organizácií.

Ocenil, že napriek nedostatkom sa podarilo aplikovať model spolupráce medzi štátom a tretím sektorom, o ktorom odborníci dlhodobo hovoria. Zároveň upozornil, že neštátne organizácie by nemali byť preceňované, pretože primárnu zodpovednosť má štát a jeho inštitúcie.

Bránik poukázal aj na alarmujúce štatistiky, podľa ktorých mnohé maloleté osoby na Slovensku umierajú v dôsledku agresivity obrátenej voči sebe. „Hoci sa verejnosť často zameriava na ojedinelé násilné incidenty, väčšina obetí zomiera vlastnou rukou,“ vyhlásil.

Zaručiť úplné predchádzanie týmto situáciám podľa neho nie je možné, no každý zachránený život má zmysel. „Dôležité je pokračovať v procese zlepšovania systému a prijímať opatrenia, ktoré môžu pomôcť znížiť počet týchto tragédií,“ uzavrel Bránik.

Potreba systémových zmien

Na urgentné systémové zmeny v oblasti duševného zdravia detí a mládeže vyzýva aj Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov (SÚŠIP). Po tragédii v Spišskej Starej Vsi upozorňuje na dlhodobé zanedbávanie tejto problematiky. Predsedníčka SÚŠIP Svetlana Síthová pre TASR uviedla, že už nie je čas na diskusie, ale na konkrétne opatrenia.

SÚŠIP navrhuje psychologickú podporu v centrách voľného času pre deti, pedagógov a rodičov, povinnú spoluprácu medzi poradenským systémom a školami, aby školy mohli účinne reagovať na potreby detí, aj keď rodičia nespolupracujú a vytvorenie nových pozícií asistentov pre špeciálnych pedagógov, psychológov a sociálnych pedagógov, ktoré by obsadzovali študenti vysokých škôl počas praxe.

Na Slovensku totiž pôsobí len 50 pedopsychiatrov, ktorí musia zabezpečiť starostlivosť o takmer milión detí. SÚŠIP preto odporúča zriadiť inštitút na koordináciu pomoci deťom v spolupráci s centrami poradenstva a prevencie.

Únia sa tiež pridala k otvorenému listu psychiatrov a psychológov adresovanému premiérovi Slovenska, v ktorom apelujú na zlepšenie starostlivosti o duševné zdravie.