Kľúčovým opatrením, ktoré odborári navrhujú, je priame financovanie zo štátneho rozpočtu. Presun financovania zamestnancov školstva z originálnych pod prenesené kompetencie samospráv by tak výrazne odbremenil mestá a obce.
Finančný kolaps samospráv
Problémom zostávajú finančné možnosti miest a obcí, ktoré už teraz hlásia vážne problémy so zabezpečením miezd pre zamestnancov školstva v rámci originálnych kompetencií. Podľa ZMOS si samosprávy nemôžu dovoliť ďalšie výdavky spojené so zvýšením platov či jednorazovými odmenami. Ich zdroje sú vyčerpané a pokiaľ nedôjde k systémovej zmene financovania školstva, situácia sa bude len zhoršovať.
„Systém, akým sa rozhoduje o zvýšení platov v školstve bez zapojenia samospráv, považujeme za nešťastný a neefektívny,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová. Podľa nej Trenčín nemá finančné prostriedky na pokrytie plánovaného sedempercentného zvýšenia miezd od septembra 2025.
„Zlepšovanie podmienok zamestnancov v školstve plne podporujeme, všetci si to zaslúžia. Avšak mestá sa už teraz nachádzajú v náročnej situácii. Od novembra 2024 nadobudnú účinnosť sankčné opatrenia dlhovej brzdy, ktoré ešte viac obmedzia naše výdavky. Rozpočty na rok 2026 musia byť vyrovnané, a akékoľvek rozhodnutia bez finančného krytia od štátu sú pre mestá ohrozujúce, ak nie likvidačné,“ zdôraznila.
Samosprávy budú mať problém aj s vyplácaním 800-eurových odmien pre zamestnancov verejnej a štátnej správy. „V Trenčíne ide o dodatočné výdavky vo výške takmer jeden milión eur. Podľa predbežných informácií štát poskytne financie len na odmeny zamestnancom financovaným cez prenesené kompetencie, zatiaľ čo na zvyšných zamestnancov máme nájsť vlastné zdroje,“ vysvetlila Ságová.
Trenčín preto žiada kompenzáciu od štátu na pokrytie odmien pre všetkých zamestnancov v roku 2025 a zároveň upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy. „Mestá najlepšie vedia, ako a kedy môžu zvýšiť platy svojim zamestnancom. Súčasná situácia, keď nám chýba finančné krytie a zároveň sme viazaní prísnymi rozpočtovými pravidlami, je neudržateľná,“ doplnila Erika Ságová.
Napätie v Košiciach aj v Bratislave
Aj vedúca oddelenia školstva magistrátu mesta Košice Beáta Lopušniaková upozornila na finančné dôsledky plánovaného zvýšenia platov zamestnancov školstva od 1. septembra 2025. Avizované zvýšenie platov zaťaží rozpočet mesta Košice sumou približne 500-tisíc eur, ktorú budú musieť vykryť z vlastných zdrojov.
„Táto suma predstavuje pokrytie nákladov na tri výplaty v závere roka 2025. Ak by zvýšenie platilo pre celý rok, rozpočet by to zaťažilo až štvornásobne, teda sumou dva milióny eur. Navyše, k tejto sume treba pripočítať ďalšie finančné zaťaženie v dôsledku plánovaného ďalšieho zvyšovania platov,” povedala pre redakciu.
Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), zdôraznila význam primeraného finančného ohodnotenia zamestnancov stredných škôl. Adekvátne ohodnotenie ich zamestnancov v Bratislavskom kraji je podľa nej nevyhnutné na udržanie motivácie, zlepšenie kvality vzdelávania a stabilizáciu kvalifikovaných pedagógov v regióne.
„Naša župa dlhodobo upozorňuje na problém nízkeho finančného ohodnotenia pedagogických i nepedagogických zamestnancov v školstve, a preto vítame akúkoľvek iniciatívu smerujúcu k systémovému riešeniu, najmä v Bratislavskom kraji, kde sú platy všeobecne vyššie ako v iných regiónoch.“
Zároveň však upozornila na nedostatky v postupe pri návrhoch na úpravu platov. Ako uviedla, nie je totiž správne ani korektné, ak takéto návrhy prichádzajú bez konzultácie so samosprávnymi krajmi a bez predchádzajúcej analýzy dopadov.
„Rozpočet na rok 2025 je už schválený, a ak štát prijme rozhodnutia o zvyšovaní platov bez poskytnutia primeranej kompenzácie, spôsobí to značnú záťaž pre rozpočet každého samosprávneho kraja. Potrebná suma bude závisieť od výsledkov rokovaní, najmä od výšky navrhovaného zvýšenia platov a termínu jeho zavedenia,” doplnila Forman.
Drucker očakáva, že rokovania s odborármi by mali byť uzavreté do konca januára 2025.
