Tranzit plynu z Azerbajdžanu bol na stole celý minulý rok, reaguje SPP na Zelenského

Spoločnosť SPP dokonca minulý rok s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR uzavrela aj krátkodobý kontrakt na nákup zemného plynu.

„SPP dlhodobo podporuje zachovanie prepravy plynu cez územie Ukrajiny. Každá príležitosť mať k dispozícii diverzifikované portfólio dodávky plynu z rôznych zdrojov je pre dodávateľov z krajín strednej Európy vrátane SPP vítaná. V takomto kontexte treba vnímať aj možnosť prípadnej dostupnosti plynu z Azerbajdžanu,“ vysvetlil riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP Ondrej Šebesta.

Čo sa týka prepravných trás a plynu v zásobníkoch, SPP má podľa jeho slov v súčasnosti k dispozícii doteraz najväčšie množstvo plynu za posledné roky. Ako však v rozhovore pre Štandard uviedol výkonný riaditeľ SPNZ (Slovenský plynárenský a naftový zväz) Richard Kvasňovský, čo sa týka ceny, ide o úplne inú pesničku.

Začiatok roka sa v Európe nesie v znamení rastúcich cien plynu

Na holandskej burze TTF sa minulý piatok predával plyn za 49,7 eura za megawatt hodinu (MWh), pričom predchádzajúci piatok 17. januára dosiahol sumu zhruba 47 eur za MWh.

Pohyb ceny tejto komodity „len“ o tri eurá smerom nahor pritom pri veľkosti ročného odberu európskeho trhu znamená zvýšenie nákladov o 12 miliárd eur, ako pre Štandard vysvetlil Kvasňovský.

Za rastúcu cenu plynu má bezpochyby veľkú zásluhu ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Svedčí o tom aj prudký vzostup cien, medzi 16. decembrom a 1. januárom, obdobím silných politických vyjadrení ukrajinského prezidenta o zastavení tranzitu. Cena plynu vtedy len za dva týždne vyrástla z 38 eur za MWh na tohtoročné maximum a v ročnom porovnaní dosiahla rekordne vysokú úroveň 50,53 eura za MWh.

Slovenských domácností sa tieto zmeny nijako nedotknú, keďže majú ceny plynu zastropované. No cenové rozdiely zaplatí štát a v tomto roku ho to bude stáť približne 300 až 400 miliónov eur.

Reakcia na kroky USA?

Zmena postoja ukrajinského prezidenta k tranzitu plynu z Azerbajdžanu je zrejme odpoveďou na kroky novej administratívy USA, ktorá koncom minulého týždňa oznámila zámer zastaviť Ukrajine takmer všetku zahraničnú pomoc.

Krok Kyjeva zastaviť východný tranzit do Európy sa dá totiž čítať aj ako snahu Zelenského dostať sa do priazne staronového prezidenta Donalda Trumpa, keďže rast cien hrá do kariet americkým predajcom skvapalneného zemného plynu (LNG). Pozastavenie finančnej pomoci však zrejme nebola reakcia, akú Zelenskyj očakával, a tým pádom obnovenie tranzitu, z ktorého má zisk aj Ukrajina, sa javí ako logická odpoveď.

Nakoniec, podobne Ukrajina vyriešila aj dopyt maďarskej spoločnosti Mol po ruskej rope, ktorú Maďari od septembra minulého roka nakupujú na ukrajinsko-bieloruskej hranici a ropovodom Družba ju prepravujú už nie ako ruskú, ale ako majetok Molu.

Umožnenie tranzitu azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu pritom toto riešenie nápadne pripomína, a to najmä z toho dôvodu, že podľa odborníkov Azerbajdžan nemá dostatočnú produkciu na to, aby plnohodnotne nahradil objemy, ktoré do konca minulého roka dodával ruský Gazprom – teda zhruba 14 až 15 miliárd kubických metrov plynu ročne. Je teda otázne, či nákup azerbajdžanského plynu nie je v skutočnosti len maskovaný nákup toho ruského, ktorý môže SOCAR nakúpiť od Gazpromu a s prirážkou posielať do Európy.

Druhým faktorom Zelenského otočky bola zrejme aj Orbánova hrozba, že ak tranzit nebude ochotný opäť obnoviť, v Bruseli bude vetovať predĺženie sankcií voči Rusku. V takom prípade by mohlo napríklad dôjsť aj k rozmrazeniu ruských devízových rezerv. Ako však vieme, v pondelok boli európske sankcie voči Rusku predĺžené, pričom minister zahraničných vecí Péter Szijjártó stiahnutie maďarského veta zdôvodnil tým, že „Maďarsko dostalo požadované záruky týkajúce sa energetickej bezpečnosti“.