Rezort školstva podporí duševné zdravie detí. Rodičia však chcú radikálnejšie kroky

Ministerstvo školstva hľadá spoluautorov na vytvorenie príručky s praktickými aktivitami a návodmi pre deti a mladistvých vo veku šesť až osemnásť rokov, ktoré by sa následne aplikovali v školskom prostredí. 

Chce tak podporiť duševné zdravie detí, čo by v konečnom dôsledku pomohlo k tomu, aby už neprichádzalo k takým tragickým udalostiam, aké sa stali naposledy v Spišskej Starej Vsi, keď študent v škole nožom zabil učiteľku a žiačku. 

Ako však pre Štandard uvádza Odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, tvorba príručiek bola naplánovaná ešte pred tragickou udalosťou a je súčasťou dlhodobých priorít rezortu. 

„Ministerstvo po udalosti v Spišskej Starej Vsi zverejnilo zoznam aj ďalších systémových opatrení v oblasti duševného zdravia, na ktorých však rovnako pracovalo aj pred touto tragickou udalosťou,” spresňuje.

Ako ďalej MŠVVaM SR informuje, príručky budú určené najmä pre pedagogických zamestnancov škôl, pracovať s nimi však môžu aj odborní zamestnanci.

Príručky na podporu duševného zdravia by mali v prvom rade využívať učitelia s deťmi v triede. Foto: Miroslava Pavlíková

Z ďalších slov ministerstva vyplýva, že publikácie budú obsahovať aktivity na podporu duševného zdravia a súvisiacich zručností ako psychoedukácia, sociálna a emocionálna gramotnosť, budovanie zdravých a láskavých vzťahov u žiakov základných a stredných škôl. 

„Aktivity budú prispôsobené rôznym vekovým skupinám a budú trvať jednu vyučovaciu hodinu,” dodáva rezort školstva. 

Príručky by mali budovať bezpečné prostredie, vzťahy v triede, podporovať spoluprácu a tiež pozitívny prístup k ľudskej rozmanitosti. Dôležité je podľa rezortu vybudovať u detí aj psychickú odolnosť v offline či online svete. 

Sociálne siete sú častou príčinou naštrbeného duševného zdravia detí. Foto: Roman Hanc/TASR

Medzi hlavné aspekty, na ktoré by sa mali aktivity zamerať, patrí aj zvládanie emócií, aktívne počúvanie a nenásilná komunikácia. Riešenie problémov s rešpektom, uvedomovanie si vlastnej zodpovednosti a potreby či vlastné hranice sú hlavnými piliermi, na ktorých by sa malo stavať. 

Spolupráca s verejnosťou

Redakciu zaujímalo, prečo ministerstvo oslovuje s tvorbou príručiek aj školy, organizácie či jednotlivcov, ktorí môžu do 15. 2. 2025 zasielať svoje nápady. Podľa MŠVVaM SR je úplne pochopiteľné, že nie všetky vzdelávacie inštitúcie si vytvárali plány na hodiny z oblasti duševného zdravia. 

„Naším cieľom je dať priestor tým školám, ktoré sa tak z nejakého dôvodu rozhodli spraviť a v prípade, že chcú svojimi overenými aktivitami inšpirovať iných, poskytneme im možnosť a formu uznania tým, že budú uvedení ako autori a autorky v ministerskej príručke,” špecifikuje rezort. 

Ministerstvo školstva oznamuje, že príručky pre jednotlivé vekové kategórie potom zverejní na svojej webovej stránke, odkiaľ si ich bude môcť ktokoľvek, aj z radov rodičov, jednoducho stiahnuť. „Určené sú však primárne do prostredia triednych kolektívov v školách.”

Školy chápu kroky ministerstva, vidia v nich však nedostatky

Štandard sa obrátil na riaditeľa jednej bratislavskej základnej školy, ktorej by sa príručky mali tiež týkať. „Príručky, ktoré uvádzajú presné a jasné inštrukcie o tom, ako v akej situácii reagovať a na koho sa prípadne obrátiť, sú vždy užitočné, nech sa týkajú čohokoľvek,” konštatuje Gabriel Kalna, riaditeľ ZŠ Pavla Marcelyho v Bratislave. 

Zároveň však dodáva, že ak sú to iba bezbrehé litánie zovšeobecnené v rámci nejakej témy, veľmi rýchlo sa na ne zabúda. 

Deti majú vždy radšej učenie prostredníctvom zábavy a hry. Foto: Daniel Stehlík/TASR

Riaditeľ školy zároveň podotýka, že tragická udalosť, aká sa stala na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa určite neudiala preto, že učitelia mali málo materiálov, príručiek alebo že by sa nedostatočne venovali duševnému zdraviu svojich zverencov. „V tomto najväčšiu úlohu predsa hrá výchova a domáca pohoda každého jedného dieťaťa,” upozorňuje na úlohu rodičov vo výchove detí.

Kalna vraví, že je niekedy veľmi ťažké niektorým situáciám ako napríklad šikane v školách zabrániť, ak sa obete nerozhodnú prehovoriť. „Nebojte sa otvoriť ústa, zverte sa doma alebo v škole a okamžite riešte danú situáciu. Nečakajte, že sa to vyrieši samo,” apeluje na žiakov, ale aj rodičov detí. 

Žiaci v škole musia mať pocit, že je to pre nich bezpečné prostredie, myslí si riaditeľ. V jeho základnej škole v mestskej časti Bratislava-Ružinov preto už vyše desať rokov disponujú kamerami, ktoré im pomáhajú pri riešení priestupkov a pri prevencii proti neakceptovateľným prejavom správania školákov. 

Príručky, ktoré plánuje ministerstvo školstva vypublikovať pre všetky základné školy, by sa tak mali stať súčasťou vyučovacích hodín, na ktorých sa u detí podporia zdravé vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. 

„Máme školský podporný tím, máme intervenčný plán, ale to sú všetko len ,papiere’, dôležité je, že tu máme kolegov, ktorí sa neboja riešiť problémy hneď od počiatku,” uvádza Gabriel Kalna na margo príručiek. 

Podľa neho treba viac pracovať s deťmi a viac konať. „V našej škole sa práve o toto snažíme, aby bolo všetkým jasné, že medzi nami napríklad šikana nemá miesto,” ozrejmuje a zároveň dodáva, že majú k dispozícii skúsených ľudí, ktorí okamžite dokážu pomôcť, len sa treba zdôveriť.

Rodičia už príručkám neveria, chcú v školách kamery a psychológov

Podľa názorov rodičov, ktorí sa v diskusii na tému nových publikácií s aktivitami pre deti na stránkach ministerstva vyjadrujú, príručky v dnešnej dobe veci neriešia. V školách prípadov strachu a násilia pribúda.

„Začíname byť alergickí na slovo príručka,” vraví jedna z komentujúcich a zároveň dodáva, že v školách potrebujú akútne niečo celkom iné. Apeluje tak na nedostatok psychológov vo vzdelávacích inštitúciách. 

Deti potrebujú podľa rodičov iné opatrenia ako príručky. Foto: Profimedia.sk

Názory rodičov a učiteľov v spomínanej diskusii poukazujú na školy, ktoré sú v dnešnej dobe rizikovými pracoviskami a pedagógovia sú ohrozovaní žiakmi. Vzhľadom na posledné tragické udalosti majú tak podľa nich opodstatnené obavy o svoje zdravie a život. 

Učitelia navyše uvádzajú, že ich nikto v školách nechráni a nezaisťuje im bezpečné pracovné prostredie. Ako sa zhodujú, príručky im bezpečie neprinesú. Priali by si skôr investovať do detektorov kovov, bezpečnostných kamier či do miezd pre bezpečnostné služby počas vyučovania. 

Z ďalších vyjadrení rodičov vyplýva, že niektoré deti navyše potrebujú špeciálne školy a ústavy.

„Ich zdravotné znevýhodnenia či silné asociálne prejavy žiadny podporný tím neodstráni, tobôž nie pedagóg, čo sa musí venovať aj štandardným žiakom, nie zabíjať čas krotením problémového jednotlivca,” konštatuje komentujúci na margo vyučujúcich, ktorí podľa neho nemajú čas venovať sa nepretržite dieťaťu, ktoré vykazuje známky žiaka s neprimeraným až agresívnym správaním. 

V diskusii odzneli aj názory, že žiak by si mal slušné správanie priniesť v prvom rade z domu a nenechávať všetku rodinnú výchovu na učiteľov. Vyučujúci podľa niektorých respondentov nemôže a ani nemá kedy suplovať rolu rodičov. 

Ministerstvo školstva však na záver komentujúcim rodičom a učiteľom prízvukuje, že na zvýšenie bezpečnosti v školách majú pripravené ďalšie systémové opatrenia, do ktorých patrí posilnenie odborných tímov na školách, vzdelávanie pedagógov a odborníkov, databáza preventívnych programov, nová smernica k prevencii šikanovania a podpora pre učiteľov a rodičov.

Duševné zdravie sa dlhodobo zanedbávalo

Pre Štandard sa vyjadrila aj školská psychologička Eva Gajdošová, ktorá vychádza z výsledkov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), v ktorých sa  hovorí o dlhodobom zanedbávaní duševného zdravia u ľudí a detí. 

„V škole je potrebné klásť dôraz na pozitívnu sociálnu atmosféru v triedach pre jej priaznivé pôsobenie na vzájomnú komunikáciu medzi žiakmi, na utváranie úprimných vzťahov a pozitívnych emócií.”

Podľa nej je v tejto dobe dôležité u žiakov podporovať či už príručkami alebo akýmkoľvek iným spôsobom sebaprijatie, pozitívne vzťahy k druhým, autonómiu, pocit kompetencie pri zvládaní každodenných nárokov, zmysel života a osobný rozvoj. 

„Z aktuálnych skúseností učiteľov, školských psychológov a iných pedagogických a odborných zamestnancov vyplýva, že agresia, šikanovanie aj kyberšikanovanie vo vzdelávacích inštitúciách znovu rastie a žiaden typ školy nie je proti nim imúnny,” vyjadruje sa k momentálnej situácii Gajdošová. 

Školská psychologička na záver dodáva, že najúčinnejšie v boji proti agresii a šikanovaniu detí a dospievajúcich sú dlhodobé preventívne programy zamerané na rozvíjanie sociálnych a emocionálnych zručností školákov, ich efektívneho riešenia konfliktov a kríz a rozvoj emocionálnej inteligencie, v ktorej má empatia rozhodujúce postavenie. 

Dlhodobé používanie preventívnych programov v triedach, základom ktorých môžu byť aj príručky, má podľa psychologičky kladný vplyv na celkovú úroveň správania žiakov v triedach. Pozitívne prejavy správania sú takto posilňované a negatívne prejavy správania redukované.