Drucker plánuje elektronické maturity, školám chýbajú potrebné digitálne zručnosti

O elektronických maturitách sa prvýkrát diskutovalo v roku 2013, keď vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič predstavil projekt v hodnote 28 miliónov eur. Realizácia však narazila na nedostatočné vybavenie škôl. Situácia sa nezlepšila ani v roku 2021, keď Branislav Gröhling konštatoval, že digitalizácia školstva bola dlhodobo zanedbaná.

V súčasnosti sa projekt opäť dostáva do popredia. Terajší minister školstva Tomáš Drucker spustil v roku 2023 prieskum digitálnej pripravenosti škôl a avizoval, že externá časť maturity by mala byť elektronická už od roku 2026. Výhodou je podľa neho rýchle vyhodnotenie testov a transparentnosť, pričom výsledky by mohli pomôcť aj pri prijímacom konaní na vysoké školy.

Koncom októbra minulého roka dostalo prvých 49 škôl nové vybavenie v hodnote viac ako štyri milióny eur, bezplatný softvérový balík Microsoft už dostalo prvých tisíc škôl. Celý proces dodávok je rozdelený do ôsmich etáp. Otázkou zostáva, či digitalizáciu stihne ministerstvo dokončiť včas.

Predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský je však v tomto smere opatrne optimistický. Pre TASR potvrdil, že ak je jasné, čo treba zabezpečiť, elektronické maturity sa dajú realizovať v stanovenom termíne. 

Výhody aj riziká 

Napriek sľubným investíciám však majú niektoré školy obavy. Riaditelia upozorňujú na nedostatočné technické vybavenie a rozdiely v kvalite počítačov. Problémom môže byť aj stabilita internetového pripojenia, pričom niektorí učitelia uviedli, že elektronická forma nemusí byť pre všetky predmety vhodná. Našli však aj mnohé pozitíva. 

Ministerstvo chystá reformu stredných škôl. Kraje postupne prijímajú konkrétne opatrenia

Mohlo by Vás zaujímať Ministerstvo chystá reformu stredných škôl. Kraje postupne prijímajú konkrétne opatrenia

„Elektronické maturity považujeme jednoznačne za výhodnejšiu formu realizácie písomných skúšok. Náš postoj vychádza z našich skúseností z minulých rokov, keď sme sa viackrát zúčastnili na elektronických maturitách. Vidíme v nich množstvo výhod, napríklad odbúranie administrácie spojenej s papierovými testami či elimináciu chýb pri prepisovaní odpovedí do odpoveďových hárkov,” ozrejmil pre Štandard Ivor Dian, zástupca riaditeľky Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave.

Test je podľa neho prehľadnejší, počet opráv je neobmedzený a vďaka preklikávaniu medzi otázkami býva jednoduchšie sa v teste orientovať. Odpadáva tiež problém s nečitateľnými odpoveďami. Navyše, okamžite po odoslaní testu žiaci vidia, koľko úloh vyriešili správne. Na vyhodnotenie papierovej formy testu musia čakať až približne dva mesiace.

Chýbajú technické zručnosti

Zástupkyňa riaditeľa Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach Amália Havrilová navrhuje otestovať elektronické maturity na menších školách s nižším počtom študentov, kde bude jednoduchšie identifikovať a vyriešiť prípadné problémy. Až následne by sa systém mohol zaviesť do väčších vzdelávacích inštitúcií s vyšším počtom maturantov.

„Na našej škole maturuje približne 200 žiakov, a preto nemáme istotu, či internetová sieť zvládne takúto záťaž. Ak by došlo k spomaleniu alebo výpadku, mohol by nastať problém, keďže testovanie prebieha v presne stanovenom čase. Okrem toho je otázkou, ako by si administrátori, ktorí často nie sú technicky zdatní, poradili s nutnosťou zastaviť a následne odblokovať žiaka v prípade prerušenia testovania, napríklad pri povolenej päťminútovej prestávke,” vysvetlila redakcii Havrilová.

Škola už v minulosti skúšala maturantov testovať elektronicky, výsledok však nebol uspokojivý. „Žiaci síce pracovali na počítačoch, no zároveň mali povinnosť pre istotu zapisovať odpovede aj do odpoveďových hárkov, čo im spôsobovalo zbytočný stres. Neustále prepínanie medzi papierovou a digitálnou formou bolo pre nich mätúce,” doplnila zástupkyňa. 

Progresívci kritizujú vládu za zlyhávanie školstva. Navrhli legislatívne zmeny

Mohlo by Vás zaujímať Progresívci kritizujú vládu za zlyhávanie školstva. Navrhli legislatívne zmeny

Na nedostatok praktických zručností zo strany žiakov a učiteľov upozornila aj riaditeľka Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave Viera Babišová. „Aj skrolovanie textu v úlohách a následné vypracovanie odpovedí dokáže byť náročné, pretože nie vždy je možné zobraziť celý text na jednej stránke, čo môže byť problém pre žiakov s dyslexiou. Chýba tiež možnosť zvýrazniť kľúčové slová v texte alebo si zapisovať informácie do obrázkov," myslí si Babišová.

Vyzdvihla však výrazne zjednodušenú administráciu či rýchlu spätnú väzbu, ktorá je prospešná nielen pre študentov, ale aj pre školu ako celok.