Keď je otepľovanie na niečo dobré. Alebo prečo chce Trump kúpiť Grónsko

Keď Donald Trump krátko pred inauguráciou viackrát vyhlásil, že chce od Dánska kúpiť Grónsko, mnohým sa zrejme na tvári mihol úškrn a prebleskla myšlienka, že ide o absurdný nápad. Aj preto, že novopečený americký prezident stihol medzitým hovoriť o pričlenení Kanady k Spojeným štátom, nadobudnutí kontroly nad Panamským prieplavom či premenovaní viacerých geografických celkov.

„Onedlho zmeníme názov Mexického zálivu na Americký záliv,“ vyhlásil v inauguračnom príhovore. A dodal, že odovzdanie Panamského prieplavu bolo hlúpym rozhodnutím: „Panamský prieplav prevádzkuje Čína. A my sme ho nedarovali Číne. Dali sme ho Paname. A berieme si ho späť.“

Dva týždne pred zasadnutím do Bieleho domu sa na margo Grónska dokonca vyjadril, že na jeho prevzatie nemôže vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku.

Pre Trumpove pompézne vyjadrenia, z ktorých v minulosti mnohé nakoniec nenaplnil (ako koniec vojny na Ukrajine do 24 hodín), sa môžu zdať aj tieto slová ako klasické výstrely do tmy. Víkendový telefonát s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou, ktorý kompletne rozhodil celý starý kontinent, však ukázal, že to nie je tento prípad.

Kľúčový význam Grónska

Nového amerického prezidenta je potrebné brať vážne z niekoľkých dôvodov.

Prvým je samotný fakt, že už v prvý deň zhodil rukavice a zoškrtal desiatky Bidenových smerníc a mnoho vlastných dekrétov podpísal. Naozaj sa zdá, že je odhodlaný plniť to, o čom dlhé mesiace rozprával.

Aj zo Svetového ekonomického fóra v Davose sa ozýva, že „Trump 1.0 bol veľa šumu, málo signálu a menej činov“, no tentoraz sa zdá, že administratíva je dobre pripravená skutočne meniť americkú politiku, ktorá ovplyvňuje celý svet.

Druhým faktorom je strategická dôležitosť Grónska, ktorá Ameriku láka. S tým, ako more okolo Grónska každý rok rozmŕza čoraz skôr a zamŕzanie mu trvá stále dlhšie, sa stáva kľúčovým geografickým bodom.

„Grónsko je našimi očami, ktoré pozorujú všetko, čo sa deje, vrátane Severnej námornej cesty pod kontrolou Ruska,“ okomentovala Trumpove pohnútky profesorka z Brownovej univerzity Amanda Lynchová.

Druhou stranou mince je to, že ostrov je mimoriadne bohatý na nerastné suroviny. Lynchová konštatuje, že nejde len o „uhľovodíky, ale aj vzácne zeminy a urán“, teda kľúčové prvky požívané v high-tech tovaroch, solárnych paneloch, veterných turbínach či batériách.

V Grónsku sa podľa prieskumu z roku 2023 nachádza 25 z 34 nerastných surovín, ktoré Európska komisia považuje za „kritické“ pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Menovite možno spomenúť grafit, meď, nikel, zlato či titán. Experti navyše odhadujú, že okrem nerastných surovín má aj obrovské zásoby ropy a zemného plynu.

Dodajme, že Trumpov zálusk na Grónsko pramení najmä z monopolu, ktorý si vytvorila Čína – pri drvivej väčšine kritických surovín potrebných na ekologickú transformáciu dominujú dodávateľským reťazcom čínske firmy. To Trump vníma ako problém, čo vidieť aj na tom, že dáva voľnú ruku veľkým ropným firmám a ruší podporu obnoviteľným zdrojom energie. Zatiaľ čo Európa sa v energetike ešte stále ženie do čínskeho náručia.

Roztápanie ľadovcov

Získanie na suroviny bohatého Grónska, kde sa pre otepľovanie podnebia už dlhé roky roztápajú ľadovce relatívne rýchlym tempom, sa Trumpovi ponúka ako zaujímavá diverzifikačná príležitosť.

Roderick McIllree, výkonný riaditeľ britskej ťažobnej spoločnosti 80 Mile, ktorá v Grónsku momentálne rozvíja tri ťažobné projekty, pre CNBC skonštatoval, že veľká časť krajiny je „svedkom ustupujúceho ľadu, ktorý odkrýva horniny a potenciálne ložiská nerastov, ktoré predtým neboli viditeľné“.

No napriek veľkému potenciálu a pomoci zo strany počasia je proces hľadania, ťažby, prepravy a spracovania nerastného bohatstva komplexnou a dlhodobou výzvou. Ťažba najprv musí byť ekonomicky rentabilná a aj po nájdení vhodného ložiska môže trvať pokojne dekádu, kým sa prejde od objavu k ťažbe.

Okrem nehostinného prostredia je podľa šéfa ťažobnej spoločnosti Critical Metals Tonyho Sagea problémom najmä nerozvinutá infraštruktúra: „Len čo ste mimo malých miest a mestečiek, neexistujú žiadne cesty.“ Topenie ľadu je tak podľa neho výhodné najmä z logistického hľadiska.

Novej „zlatej horúčke“ ale bránia aj ďalšie faktory, ako spracovanie vyťažených hornín. Prvky vzácnych zemín sú v zemi často previazané s ďalšími minerálmi, pričom problém nastáva, ak sú rádioaktívne. V roku 2021 totiž Grónsko prijalo zákon, ktorý limituje množstvo uránu v ťažených horninách, čo zastavilo rozvoj bane na prvky vzácnych zemín na juhu ostrova.

Grónsko nie je na predaj

Proti Trumpovým slovám sa tiež rýchlo ohradili dánski aj grónski lídri. Predseda vlády Múte Egede mu odkázal, že ostrov „nie je na predaj“. Spolu s dánskou premiérkou Frederiksenovou vyzval medzinárodné spoločenstvo na rokovania s cieľom vyriešiť situáciu.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj grónska poslankyňa dánskeho parlamentu Aaja Chemnitzová: „Grónsko nie je na predaj, nikdy nebolo na predaj a nikdy nebude na predaj.“ Skonštatovala, že Trumpove poznámky o Grónsku sú „neúctivé“.

Premiér aj poslankyňa však doplnili aj bod B, a to, že Grónsko je podľa oboch otvorené užším vzťahom s USA. A to práve v oblastiach, ako je ťažba nerastných surovín, keďže by to mohlo uľahčiť získavanie investícií.

„(Grónsko) sa bude dostávať čoraz viac do popredia kvôli diskusii o klimatických zmenách, diskusii o kritických kovoch a geopolitickej diskusii,“ skonštatoval McIllree, pričom dodal, že ak ostrov „správne zahrá svoje karty, povedie to k jeho nezávislosti“.