Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,6 zasiahlo v sobotu Karibské more. Epicentrum sa nachádzalo 209 kilometrov od Kajmanských ostrovov.

Otrasy boli zaznamenané v hĺbke desať kilometrov, informovalo Nemecké Geologické výskumné centrum (GFZ). Opatrenia na ochranu obyvateľov zaviedli viaceré štáty v regióne.

Karibské štáty majú varovné systémy pred cunami, ktoré aktivujú evakuáciu v prípade ohrozenia. Napríklad Jamajka a Kuba zaviedli po predchádzajúcich skúsenostiach prísnejšie bezpečnostné protokoly.

(tasr)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil v sobotu odchod delegácie vyjednávačov do katarskej metropoly Dauha na diskusie o pokračovaní prímeria v Pásme Gazy.

Rokovania nasledujú po dokončení piatej výmeny zajatcov. Po návrate z Washingtonu Netanjahu zvolá stretnutie bezpečnostnej rady, ktorá bude posudzovať ďalšie fázy prepustenia rukojemníkov. Vo videu premiér prisľúbil zničenie hnutia Hamas a návrat všetkých izraelských rukojemníkov.

Militantov po prepustení troch rukojemníkov v Pásme Gazy označil za „monštrá“, pretože zajatci pôsobili podvyživene a predtým, ako boli odovzdaní Červenému krížu, boli prinútení hovoriť na pódiu.

(tasr)

Neznámi páchatelia nastriekali v sobotu na dlažbu pred pamätníkom v Basovizzi pri meste Trieste nápisy „Smrť fašizmu, sloboda národom“ a „Trieste je naše“.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vandalizmus ostro odsúdila a označila ho za poburujúci útok na pamiatku tisícov Talianov zabitých juhoslovanskými odbojármi počas „masakrov vo foiboch“.

Pamätník sa nachádza neďaleko slovinských hraníc a pripomína obete, ktoré boli po vojne nahádzané do krasových jám lokálne známych ako „foibe“. Meloniová označila tento čin za závažný a vyzvala na okamžité potrestanie vinníkov.

(tasr)

V Mníchove sa v sobotu zišlo približne 250-tisíc demonštrantov, ktorí protestovali proti pravicovému extrémizmu, rasizmu a fašizmu. Podľa organizátorov mohla účasť presiahnuť aj 320-tisíc.

Protest, podporený futbalovým klubom Bayern Mníchov a ďalšími organizáciami, sa konal na Tereziánskej lúke, kde sa koná Oktoberfest.

Paralelné protesty sa konali aj v Hannoveri, kam prišlo 24-tisíc ľudí a v Rostocku s vyše 3-tisíc účastníkmi.

(tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán a francúzska politička Marine Le Penová boli hlavnými rečníkmi sobotného samitu v Madride, ktorý zorganizovala španielska strana Vox. Orbán vyhlásil, že krajná pravica už nie je na okraji, ale tvorí mainstream a budúcnosť Európy.

„Sme svedkami skutočného globálneho bodu zlomu. Hurikán Trump valcuje Spojené štáty. Európska únia pôsobí obzvlášť šokovane,“ povedala Le Penová.

Účastníci ocenili politiku Donalda Trumpa a zvolili si slogan „Make Europe Great Again“, ktorý je odkazom na Trumpov slogan „Make America Great Again“.

Politická skupina Patrioti pre Európu, ktorú založil Viktor Orbán (Fidesz), bývalý český premiér Andrej Babiš (ANO) a bývalý rakúsky minister vnútra Herbert Kickl (FPÖ) v roku 2024, má v europarlamente 86 poslancov.

(tasr)

Litva, Lotyšsko a Estónsko v sobotu definitívne ukončili odber energie z Ruska a prešli na európsku sieť. Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennig-Klosková vyhlásila, že tento krok znamená koniec ruského energetického vydierania v regióne.

Proces, ktorý trval 12 rokov, sa zrýchlil po invázii na Ukrajinu. Pobaltské krajiny teraz využívajú prepojenie s Poľskom a Švédskom. Vo Vilniuse sa pri tejto príležitosti konala slávnostná ceremónia za účasti Ursuly von der Leyenovej a Andrzeja Dudu.

(tasr)

Kanadská ministerka obchodu Mary Ngová uviedla, že Ottawa plánuje posilniť ekonomické väzby s Európskou úniou a obhajovať pravidlá globálneho obchodu v reakcii na hrozbu amerických ciel.

Od roku 2017 sa obchod medzi Kanadou a EÚ zvýšil o 65 percent vďaka obchodnej dohode CETA. Kľúčovou oblasťou spolupráce sú suroviny ako kobalt a lítium, ktoré EÚ potrebuje na energetickú transformáciu.

Kanada chce tiež do roku 2025 zvýšiť export mimo USA o 50 percent a zameriava sa na Indo-Pacifik. Ngová naznačila, že Kanada je pripravená podniknúť právne kroky proti USA, ak dôjde k zavedeniu ciel.

(reuters)

Fínska pobrežná hliadka monitoruje ruské lode, ktoré opravujú poškodené podmorské káble vo výlučnej hospodárskej zóne Fínska.

Doteraz nie je jasné, čo spôsobilo poškodenie káblov. V Baltskom mori boli v posledných mesiacoch viackrát poškodené kľúčové telekomunikačné a energetické káble, čo vyvolalo obavy z možnej hybridnej vojny.

NATO na ochranu podmorskej infraštruktúry spustilo v januári misiu Baltic Sentry s nasadením lodí, lietadiel a ponoriek.

(tasr)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že krajina si ponechá kontrolu nad svojimi nerastnými zdrojmi, vrátane najväčších zásob titánu a uránu v Európe. Dodal však, že Kyjev je pripravený na partnerstvá a investície zo strany spojencov.

Trumpova výzva na výmenu vzácnych zemín za vojenskú pomoc vyvolala kritiku, najmä zo strany nemeckého kancelára Olafa Scholza. Podľa Zelenského predstavujú tieto zdroje bezpečnostné záruky a musia zostať mimo dosahu Ruska.

Trump naznačil, že so Zelenským sa pravdepodobne stretne na budúci týždeň na bližšie nešpecifikovanom mieste.

(tasr)