Veľká colná palica

O negatívnom ekonomickom vplyve ciel na ekonomiku som písal v novembri. Aj Juraj Karpiš pred pár dňami odkázal: „Neveril som tomu, ale on to nakoniec spravil, americký prezident Donald Trump ako prvý vystrelil do svojich spotrebiteľov a firiem a spustil nové kolo obchodných vojen.”

Aj bežne do krvi rozhádaná ekonomická profesia v prípade ciel takmer jednohlasne súhlasí, že táto politika je postavená na mylných predpokladoch.

Donald Trump pravdepodobne netrávi voľný čas štúdiom ekonomickej literatúry. No som si istý, že jeho zbor ekonomických poradcov sa v ekonomickej teórii vyzná obstojne a negatívny dosah ciel im musí byť zrejmý. Otázka teda znie – prečo?

Nateraz sa prikláňam k názoru, ktorý vyjadril napríklad americký ekonóm Josh Hendrickson. Podľa neho je svetový ekonomický poriadok aj bez Trumpa na trajektórii veľkej zmeny, podobne ako to bolo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Rozpočtová situácia USA sa dostala do stavu, keď potrebuje veľký „reset“. Kedysi ním bol rozpad Brettonwoodskeho systému, dnes ním má byť reštart globálnych obchodných vzťahov.

Trumpova administratíva nechce byť vo vleku udalostí, chce byť ich iniciátorom. Aby ostatné krajiny sveta donútila sadnúť si za stôl a počúvať, vytiahla veľkú palicu – clá. Trump signalizuje, že Spojené štáty sú pripravené rozdávať údery aj za cenu vlastnej bolesti.

S touto teóriou je jediný problém – doterajší vývoj udalostí. Rokovania s Kolumbiou, Mexikom a Kanadou ju skôr vyvracajú, ako potvrdzujú. Colný „odklad“, ktoré tieto krajiny dostali, bol vymenený za korálky. Posilnenie ostrahy hraníc a vágny prísľub prísnejšieho postihu pašerákov sú v obraze „veľkého resetu“ bezvýznamné.

Má Trumpova administratíva naozaj skutočný plán? Alebo má niekoľko vzájomne konfliktných a prekážajúcich si plánov?

Alebo je hľadanie nejakého plánu len naša snaha dodať chaosu rácio?

Zdroj: ZPDZ