Trinásty dôchodok bude ešte štedrejší. Zadlžený štát vyplatí celkovo 911 miliónov eur

Decembrová renta si od jej zavedenia prešla značnými zmenami. Avšak, čo sa týka jej sumy, najštedrejšou je nateraz jednoznačne aktuálna vláda. Tá vlani predstavila významnú zmenu, ktorou sa zo sociálnej dávky stal skutočný dôchodok. „Druhý rok po sebe vyplatíme skutočný 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku,“ informoval šéf rezortu práce.

Dodal, že s jeho vyplatením počíta aj štátny rozpočet a že už nič nestojí v ceste tomu, aby si aj v tomto roku viacerí poistenci na toto prilepšenie siahli. Trinásty dôchodok totiž dostávajú všetci poberatelia dôchodkových dávok vrátane starobného, predčasného, invalidného, vdovského, vdoveckého, sirotského alebo sociálneho dôchodku, ak im tieto dávky patria v decembri.

Trinásty dôchodok podľa Tomáša určite bude. Pripomenul, že podľa neho ide o spravodlivé a správne nastavenie tejto dávky, ktoré kombinuje zásluhovosť aj solidaritu. „Každý jeden dostane trinásty dôchodok v rovnakej sume vzhľadom na kategóriu,“ dodal s dôvetkom, že sa nachádzame v období, keď už poznáme finálnu výšku v jednotlivých kategóriach.

Suma 13. dôchodku pre starobný a predčasný bude 667,30 eura, pri invalidnom dôchodku nad 70 percent to bude 548,50 eura, do 70 percent 301,40 eura, vdovám pôjde 363,20 eura a vdovcom 300,10 eura. Sirotský dôchodok je 300 eur, teda suma, pod ktorú táto dávka nesmie klesnúť.

Niektorým penzistom príde o 61 eur viac

Vlani pristála na účtoch starobných dôchodcov suma 606,30 eura. V tomto roku to bude o rovných 61 eur viac, teda 667,30 eura. Je to podľa ministra prilepšenie, ktoré po prepočítaní na mesačnú bázu zvýši penzistovi príjem o 55 eur.

Zachované ostávajú všetky parametre z predchádzajúceho roka. „Žiadny dôchodok nebude nižší ako 300 eur,“ potvrdil Tomáš. Ide o takzvanú poistku v zákone, pod ktorú vianočná penzia nesmie klesnúť. Okrem toho vláda môže nariadením rozhodnúť o skoršom vyplatení celého alebo časti 13. dôchodku, a to najmä v prípade, ak by sa zhoršila sociálna a ekonomická situácia.

Zvýšenie na sumu presahujúcu 600 eur bolo vlani odvážnym krokom najmä v súvislosti so stavom verejných financií. Tento predvolebný sľub nabral reálne kontúry aj napriek potrebe konsolidácie, ktorá má do rozpočtu doručiť 2,7 miliardy eur.

Už v minulom roku vyplatila Sociálna poisťovňa len na tomto druhu dávky zhruba 800 miliónov eur, ktoré smerovali 1,47 miliónom poberateľov. V tomto roku minister vyčíslil náklady na 911 miliónov eur. „Suma na prvé počutie vyzerá, že je teda objemná a ona aj je,“ skonštatoval.

Pripomenul však, že keď bol 13. dôchodok len sociálnou dávkou, už vtedy bolo na neho rozpočtovaných 300 miliónov eur. Túto sumu je podľa neho možné od celkových nákladov odpočítať, lebo tak či tak by bola na tento typ penzií vynaložená. Okrem toho sa podľa prognózy štátu 100 miliónov od dôchodcov vráti cez spotrebu naspäť do rozpočtu.

Spomenul, že táto renta už podobné nastavenie v minulosti mala, avšak po nástupe vlády Igora Matoviča 13. dôchodok v spomínanej podobe okamžite zrušili. Tomáš je presvedčený, že podobný scenár by sa opakoval, ak by sa opäť do vedenia krajiny dostali pravicové vlády. Zdôraznil, že dôchodcovia sa nemusia báť a v tomto roku im trinásta renta príde, keďže Sociálna poisťovňa na ňu aj napriek obrovskému deficitu peniaze má.

Systémové opatrenia by boli drahšie

Na margo financovania minister dodal, že isté zdroje pochádzajú zo sprísnenia vyplácania predčasných dôchodkov, ktoré urobila súčasná vláda, z úpravy rodičovských dôchodkov, ktoré budú vyplácané po novom len z dane z príjmu a pozornosť upriamil aj na šetrenie na fiktívnych PN, ktoré štát spustil od januára 2025, a na ktorom za posledné dva mesiace podľa Tomáša štát ušetril 22 miliónov eur.

Pripustil, že náklady na 13. penzie sú skutočne vysoké. „Systémové opatrenia by boli ešte drahšie,“ skonštatoval. V súvislosti s hospodárením Sociálnej poisťovne zazneli aktuálne dáta minulý týždeň. Jej deficit minister vyčíslil na 2,7 miliardy eur s tým, že nulový bol naposledy v roku 2022.

Dodal, že stúpať začal v roku 2023 z dôvodu dvoch valorizácií, jednej riadnej a jednej mimoriadnej, ktorými štát reagoval na vysokú infláciu. Neskôr schodok poskočil aj v súvislosti s vlaňajšou januárovou valorizáciou, ktorá bola vo výške 14,5 percenta.

Minister vysvetlil, že sa na číslach podpísali aj opatrenia predchádzajúcej vlády, a to nielen rodičovské dôchodky, ale aj zmeny tých predčasných, ktoré spôsobili značný odlev ľudí z pracovného trhu, a teda aj pokles odvodov do Sociálnej poisťovne.

Poisťovňa podľa generálneho riaditeľa inštitúcie Michala Tarišku vyplatí 13. penzie vo výplatnom termíne. „Naši klienti, ktorí majú nárok na 13. dôchodok, nemusia o nič žiadať,“ uzavrel.

Kritika výšky výdavkov na 13. dôchodok neutícha

Otázkou zostáva, či táto štedrá renta prežije ďalšiu konsolidáciu, ktorá Slovensko čaká. „Budem sa biť ako lev, samozrejme,“ odvetil minister na otázku, ako by reagoval na zásahy do aktuálneho nastavenia tejto dávky.

Ekonómovia a ďalší experti z radov odbornej verejnosti však naďalej tento výdavok kritizujú pre jeho plošnosť a skutočnosť, že v rámci výdavkov sa onedlho vyšplhá k miliarde. Na problém s vyplácaním 13. dôchodku reagovala aj opozičná SaS. „Minister práce má robiť všetko preto, aby tu bolo 12 plnohodnotných dôchodkov, ktoré vie vyplatiť,“ povedal šéf strany Branislav Gröhling.

Podľa neho má robiť minister práce všetko preto, aby vyššie dôchodky dostávali tí, ktorí to potrebujú a bola zachovaná adresnosť. Dodal, že aktuálne šéf rezortu práce peniaze na 13. dôchodok rozhadzuje a rozdáva ich cez Sociálnu poisťovňu, ktorá má aktuálne deficit takmer tri miliardy eur.

Marián Viskupič doplnil, že tento deficit sa prenesie aj do rokov 2026 a 2027, čo znamená, že na vyplatenie dôchodkov budú chýbať zdroje vo výške 12 miliárd eur.

Štát v súčasnosti chýbajúce prostriedky poisťovni dopláca. „Dnes pri tom aktuálnom nastavení platia ľudia s nižšou ako priemernou mzdou 13. dôchodok aj pre dôchodcov, ktorí majú ten dôchodok vyšší ako priemerná mzda. Chudobnejší ľudia, ktorí chodia do práce, sa skladajú pre bohatších. To je morálny hazard, takto krajina jednoducho nemôže fungovať,“ uzavrel Viskupič.

Problém je ale oveľa hlbší, podľa ekonomického analytika Martina Vlachynského výdavkové dosahy spojené so starnutím nám do budúcnosti neúprosne veštia jeden z najprudších nárastov demografických výdavkov v Európe. Ide o výdavky na zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť, dôchodkový systém a vzdelanie.

V roku 2022 štvorica spomínaných výdavkov na Slovensku mala hodnotu tesne pod 19 percent HDP. V roku 2030 bude mať hodnotu skoro 21,9 percenta (+2,9 percentuálneho bodu) a v roku 2070 nad 25 percent HDP (+6,1 p. b.). Zaujímavejšie ako nominálna zmena je naše poradie v rámci EÚ. Intenzívnejšie výdavkové dosahy starnutia do roku 2070 budú mať len Luxembursko a Malta. Ale do roku 2030 bude najvýraznejší nárast práve na Slovensku.