Európa prehráva s terorizmom

Intenzita verejných útokov migrantov z tretích krajín voči domácemu obyvateľstvu Európy naberá skutočne kritické rozmery. Dňa 13. februára 2025 narazil do davu demonštrantov v Mníchove 24-ročný Afganec, ktorý bol neúspešným žiadateľom o azyl v krajine. Zranil 39 ľudí a zároveň zabil dvojročné dieťa a 37-ročnú matku.

Páchateľ mal podľa svedectva miestnych policajtov po útoku kričať „Alláhu akbar“ a pri výsluchu sa priznal, že do davu narazil zámerne. Mníchovský prokurátor Gabriele Tilmann vzhľadom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti okolo tragédie hovorí o náboženskom, teda islamistickom, motíve útoku.

Útočník sa pri zatýkaní smial

V rakúskom meste Villach došlo iba dva dni po tomto útoku k tragickému incidentu, pri ktorom 23-ročný muž sýrskeho pôvodu zaútočil nožom na viacerých okoloidúcich. Útok sa odohral v popoludňajších hodinách v blízkosti hlavného námestia mesta.

Páchateľ, ktorý mal v Rakúsku povolenie na pobyt, zabil 14-ročného chlapca a ďalších štyroch mužov vážne poranil. Aj v tomto prípade migrant útočil verejne a vybral si náhodných a nevinných obyvateľov krajiny.

Vyššiemu počtu obetí zrejme zabránil 42-ročný kuriér s jedlom, taktiež sýrsky občan, ktorý svojím vozidlom narazil do páchateľa, čím zabránil ďalším útokom. Polícia následne útočníka zadržala a na verejnosť prenikli zábery zo zatýkania, na ktorých sa útočník smial.

Radikalizácia útočníka prebehla na TikToku

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner potvrdil islamistický motív útoku s napojením na teroristickú organizáciu Islamský štát. Útočník sa mal radikalizovať počas krátkej doby na sociálnej sieti TikTok a pri domovej prehliadke mala polícia nájsť vlajku Islamského štátu (IS).

Minister vnútra Karner tiež uviedol, že úradníci by mali mať väčšie právomoci na preverovanie žiadateľov o azyl a že by v mnohých oblastiach museli byť „bezdôvodné hromadné kontroly“, keďže podozrivý neupútal pozornosť úradov. Rakúsko už predtým zažilo jeden teroristický útok, a to v roku 2020, keď odsúdený sympatizant IS začal strieľať v centre Viedne a zabil štyri osoby a ďalších 23 zranil.

Rakúsko má veľkú populáciu sýrskych utečencov s počtom takmer 100 000 ľudí. Po tom, čo bol v decembri Bašár al-Asad zosadený v Sýrii, Rakúsko a niekoľko európskych krajín zmrazili čakajúce žiadosti Sýrčanov o azyl, aby prehodnotili situáciu. Rakúsko tiež zastavilo zlučovanie rodín a začalo procesy zrušenia štatútu utečenca. Ministerstvo vnútra uviedlo, že pripravuje „program riadnej repatriácie a deportácií do Sýrie“.

Tieto útoky, ako aj útok na vianočných trhoch v nemeckom meste Magdeburg, kde útočník zo Saudskej Arábie vrazil autom do davu a zabil najmenej dvoch ľudí a desiatky zranil, či im podobné incidenty ukazujú nedostatočné bezpečnostné a právne opatrenia proti novodobým teroristickým či extrémistickým hrozbám.

Štáty privierajú oči nad rastúcou kriminalitou

Niet pochýb, že európske mestá zatvárajú oči nad extrémnym zvyšovaním kriminality zo strany organizovaných gangov migrantov. Tolerovanie, ba až tichá pomoc zo strany štátnych orgánov v Británii pri krytí pakistanských pedofilných gangov, masívny nárast švédskych no-go zón či pravidelné útoky voči jednotlivcom zo strany migrantov v Nemecku, Francúzsku alebo Rakúsku, sú len niektorými z dôkazov rastúceho problému.

V prípadoch verejných demonštrácií teroru voči európskemu obyvateľstvu je scenár takmer vždy rovnaký. Obyvateľ tretej krajiny, či už s udeleným azylom alebo bez neho, verejne vykoná hromadný útok proti viacerým nevinným obetiam. A štátne orgány iba konštatujú ľútosť, avizujú dodatočné opatrenia či upokojujú verejnosť, no za roky sa nič podstatné nezmenilo. Násilie a počet zmarených životov stúpa priamo úmerne s nič nehovoriacimi výhovorkami politikov.

Otvorená migračná politika progresívnych politických strán v Nemecku, Švédsku či Rakúsku umožnila masový prísun nepreverených osôb z iného kultúrneho prostredia či vojnami postihnutých krajín a štedré sociálne systémy pravidelne spúšťajú nelegálne migračné vlny.

Európski lídri sú slabí v boji s daným typom teroristických hrozieb a páchatelia týchto otrasných útokov to dobre vedia.

Reportérka Kutilová poukazuje na problém terorizmu

Mentalitu týchto ľudí pomerne trefne opísala vojnová reportérka Markéta Kutilová v relácii Do kríža pri prezentovaní svojich skúseností z rozhovorov z väzení pre džihádistov. Podľa jej slov sú títo ľudia „nepolepšiteľní“ z dôvodu, že sú „extrémne ovplyvnení islamským extrémistickým pohľadom na vieru a džihád“.

Podľa Kutilovej sa títo teroristi „neboja smrti“ a sú „odhodlaní bojovať do posledného syna“ za svoje extrémistické postoje, pričom upozorňuje aj na úspešnosť európskych deradikalizačných programov, ktorá je iba na úrovni 15 percent.

Slabú obranyschopnosť Európy voči týmto hrozbám predstavuje aj nešťastne nastavená azylová či migračná politika Únie, ktorá očividne zlyhala.

Právna úprava je v prospech migrantov

Medzinárodné dohody ako Ženevská dohoda o postavení utečencov a Newyorský protokol stanovujú definíciu utečenca a záväzok štátov nevyhosťovať osoby, ktorým hrozí prenasledovanie (zásada non-refoulement). To znamená, že ak migrant udá svoju krajinu pôvodu ako nebezpečnú, nie je možné ho do nej vrátiť – a to ani v prípade, ak spácha trestný čin v hosťujúcej krajine.

Európsky dohovor o ľudských právach zakazuje mučenie a neľudské zaobchádzanie (článok tri), čo znamená, že migranti nemôžu byť vrátení do krajín, kde im hrozí týranie alebo smrť. Opäť stačí, aby migrant iba povedal, že je z krajiny ako Sýria či Afganistan, kde prebiehajú vojenské konflikty, a má zaručený pobyt v Európe.

Hoci normy európskeho práva hovoria o tom, že by mal takýto človek hodnoverne preukázať svoju totožnosť a krajinu pôvodu, v praxi sa tieto požiadavky pri vysokom nápore migrantov ignorujú a do európskeho priestoru prúdi masa nikým nepreverených migrantov. To sa pritom deje pri kontrolovaných prechodoch, pretože nelegálne prekračovanie hraníc zo strany migrantov je samostatná kategória.

Spoločný európsky azylový systém (CEAS) stanovuje krajinám EÚ spoločnú zodpovednosť za to, aby privítali žiadateľov o azyl dôstojným spôsobom a zabezpečili, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo a aby sa ich prípad preskúmal podľa jednotných noriem. Bez ohľadu na to, že migranti nedodržiavajú právo EÚ už tým, že sa pokúsia nelegálne prekročiť hranice, klamú o svojom pôvode či úmyselne ničia doklady preukazujúce ich totožnosť.

Problém nerieši ani nový Pakt o migrácii a azyle

Na benevolentnej migračnej politike veľa nezmenil ani nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý sa viac než na zodpovednosť pri ochrane hraníc sústredil na pokutovanie štátov, ktoré odmietnu prerozdeľovanie migrantov.

Všetky informácie o tom, ako obísť chabé pravidlá európskej migračnej politiky, občania tretích krajín majú. Vedia presne, kde a kedy prekračovať hranice, vedia, čo majú hovoriť pri zadržaní alebo pri žiadosti o azyl tak, aby ich nebolo možné vyhostiť. Pretože poznajú slabé právne normy Európy.

S prívalom množstva ľudí prichádzajú prirodzene aj kriminálne živly. Nemožno sa potom čudovať stúpajúcej tendencii teroristických útokov a kriminality, akú Európa už dlho nezažila. Účelom týchto útokov je vyvolať strach a podriadiť Európu násilníckym praktikám organizácií, ktoré ju vnímajú ako ľahkú korisť.

Pri súčasnom právnom nastavení na úrovni Európskej únie, ktoré dokonca v istých ohľadoch bráni členským štátom v efektívnej obrane hraníc či regulácii toho, kto na ich územie preniká, majú pravdu.

Súčasné pravidlá nefungujú

Nedostatočné dodržiavanie azylových pravidiel prakticky nemá žiaden postih. Dublinské nariadenie (Dublin III) stanovuje, že žiadosť o azyl by mala byť vybavená v prvej krajine EÚ, do ktorej migrant vstúpi. Tento systém však preťažuje krajiny ako Grécko, Taliansko či Španielsko a nie všetky členské štáty sú ochotné prijať migrantov z týchto krajín.

Osobitný problém predstavujú prípady, keď niektoré krajiny nekontrolujú svoje hranice alebo migrantov posielajú ďalej bez riadneho konania. Zbavujú sa tak migračného problému efektívnejšie ako zdĺhavým byrokratickým procesom.

Niektoré krajiny EÚ boli obvinené z takzvaných pushbacks, teda násilného vracania migrantov bez riadneho azylového konania, čo je v rozpore s medzinárodným právom a právom EÚ. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že členské štáty nemôžu porušovať základné práva migrantov, čo opäť nahráva migrantom, hoci prišli do krajiny nelegálne. Štát totiž právo dodržiavať musí, no migranti nie.

Migranti často opúšťajú krajinu prvého vstupu a smerujú do ekonomicky silnejších krajín ako Nemecko, Francúzsko či Holandsko. To vytvára právne konflikty medzi členskými štátmi o tom, kto je zodpovedný za ich azylové konanie.

Hoci existujú pravidlá na vyhostenie nelegálnych migrantov (napr. smernica o návrate), ich realizácia je problematická. Mnohé krajiny pôvodu odmietajú prijať svojich občanov späť alebo nie je možné ich návrat bezpečne vykonať.

Pôvod problému je vo vítacej politike Nemecka

V žiadnom prípade nemožno hovoriť o rovnici, že každý migrant z tretej krajiny alebo moslim je prirodzene hrozbou. No je potrebné zohľadniť často extrémistické alebo konfliktami sužované pozadie krajín, z ktorých títo ľudia prichádzajú, a to, že si svoje zvyky prenášajú do nových krajín, v ktorých sa rozhodli žiť.

Politika otvorených dverí pre každého v duchu nemeckého „Vitajte“ z úst Angely Merkelovej položila základy problému, ktorému dnes čelia najmä štáty so štedrým sociálnym systémom alebo progresívnym vedením. Pretože je to práve nekontrolovateľný príval migrantov, medzi ktorými sa do Únie dostávajú už aktívni teroristi alebo následne vylúčené komunity, ktoré vytvárajú a v ktorých sa extrémistickým názorom na svet mimoriadne darí.

Právne normy Európy im bránia v efektívnej obrane pred prenikaním teroristických hrozieb spoza hraníc, a preto krajinám ostáva iba dúfať, že sa nebude radikalizovať čoraz väčšia časť migrantov. Všetky bezpečnostné služby členských štátov Únie označujú nekontrolovateľnú migráciu ako hrozbu pre bezpečnosť krajín práve preto, že nie je jasné, aké osoby vlastne prichádzajú a odkiaľ, pričom výdavky na odhaľovanie tejto trestnej činnosti stúpajú priamo úmerne.

Útok v Rakúsku ukázal, ako dokáže jeden terorista s nožom kedykoľvek a kdekoľvek zaútočiť v mene viery. A ešte sa pri zatýkaní usmievať, pretože po jeho besnení ho čaká humánne zaobchádzanie bez hrozby vyhostenia do krajiny, odkiaľ údajne ušiel pre hrozbu násilia.

A Európa sa bez zmeny pravidiel zmôže iba na bezmocné vyčkávanie na ďalšiu tragédiu, prípadne na nálepkovanie ľudí, ktorí pre podobné hrozby odmietajú migráciu, ako extrémistov.