Stavba diaľnic si vyžaduje obnovu ekosystémov, ochranári apelujú na odborný dohľad

Tento rok má NDS v pláne vybudovanie retenčnej nádrže, sústavy jazierok a následne výsadbu vhodnej zelene.

Ekosystém ohrozenejší ako lesy

Mokraď je územie s močiarmi, slatinami či rašeliniskami s trvalo rozmočenou pôdou, ktoré býva v rôznom rozsahu – trvalo alebo dočasne – pokryté stojatými a tečúcimi vodami.

Mokrade predstavujú jednu z najcennejších zložiek životného prostredia, napomáhajú stabilizovať klimatické pomery v oblasti, zadržiavajú vodu v krajine a zachovávajú prírodnú rozmanitosť.

Mokradné biotopy sú v strednej Európe čoraz zriedkavejšie – okrem ľudskej činnosti, priamo zameranej na ich zničenie s cieľom výstavby či poľnohospodárskeho využitia územia, stojí za ich miznutím najmä znečisťovanie vôd, šírenie inváznych druhov či nadmerný rybolov.

Hovorca NDS Tomáš Ferenčák pre redakciu uviedol, že environmentálne projekty sú v mnohých prípadoch súčasťou samotného posudzovania projektu či povoľovacieho procesu.

„Aktuálnym príkladom je okrem mokrade pri Valalikoch aj odstránenie starej skládky komunálneho odpadu na R2 pri Kriváni. Nelegálne skládky odpadu však v minulom roku odstraňovali aj pri privádzači Kysucké Nové Mesto a budú aj pri Slovenskej Ľupči," uzavrel hovorca s tým, že s obnovou mokrade diaľničná spoločnosť počíta aj pri výstavbe diaľnice D3.

Postoj ochranára

„Vo všeobecnosti to nielen NDS, ale aj rôzne stavebné firmy vnímajú ako nutnú kompenzáciu. Málokedy pristúpia k obnove mokradí dobrovoľne," uviedol pre nás Peter Lipovský z ochranárskeho združenia BROZ, ktoré už vyše 26 rokov vykonáva praktické ochranárske opatrenia na chránených územiach európskeho významu Natura 2000.

Samozrejme, obnovu mokradí zo strany NDS vnímajú ochranári kladne, ale daná činnosť si vyžaduje odborný dohľad.

„Ide aj o to, ako je obnova mokradí spravená. Teda v akej miere, lokalite a či je to z environmentálneho pohľadu naozaj dobre spravené. Treba pri tom rešpektovať aj pokyny štátnych ochranárov," vysvetlil Lipovský s tým, že v Štátnej ochrane prírody (ŠOP) pracujú schopní ľudia, ktorí vedia stavbárov odborne usmerniť.

Dodal, že situácia sa predsa len pomaly zlepšuje – ešte pred 10 až 15 rokmi sa na mokrade podľa neho vôbec neprihliadalo. "ŠOP bola personálne poddimenzovaná a k mnohým stavebným zámerom sa ani nestíhala vyjadriť."

Napriek všetkým chvályhodným krokom nie je situácia ani dnes ideálna, pritom kompenzačné opatrenia – zakladanie mokradí a celková obnova prírody – nie sú samoúčelné.

„Kompenzačné opatrenia slúžia všetkým. Niektorí ľudia si myslia, že je to len kvôli nejakým fanatikom, ktorí chcú ochraňovať vtáčiky. To nie je pravda. Príroda je tu predsa pre každého," uzavrel Lipovský.