Čo sa týka 25-metrových krytých bazénov, tie sa nachádzajú v 49 mestách a je ich spolu 62. Na Slovensku ešte máme jeden 33-metrový vodnopólový krytý bazén v Košiciach.
„Z celkového počtu 141 miest na Slovensku je až 86 miest bez krytých bazénov. Napríklad Dánsko, ktoré je veľkosťou územia a počtom obyvateľov porovnateľné s našou krajinou, ich má 304, z toho 33 päťdesiatok,“ ozrejmil Šulek.
Prezident SPF si veľa sľubuje od prvého krytého plaveckého bazénu, ktorý by spĺňal medzinárodné parametre na vrcholné súťaže na Slovensku. Projekt Národného olympijského plaveckého centra (NOPC) v Košiciach financovalo mesto vo výške dvanásť miliónov eur a štát prispel ôsmimi miliónmi eur.
Väčšie rekonštrukcie plavární sa realizovali v Žiline, Poprade a Banskej Bystrici, ale tieto bazény nespĺňajú medzinárodné parametre na usporiadanie významných súťaží.
Podpora zo štátneho fondu
Plavárne sú technologicky náročné zariadenia s vysokými nákladmi na ohrev vody, filtráciu, údržbu a personál, ktoré sú vyššie ako príjmy zo vstupného. Najmä ak sa ceny pohybujú na dostupnej úrovni pre verejnosť.
V prípade mestských plavárni sú samosprávy nútené dotovať tieto zariadenia, lebo ide o službu verejného záujmu. Investujú do zdravia a kvality života svojich obyvateľov, ktorí preferujú takéto aktívne trávenie voľného času a zdravý životný štýl.
„Najlepšie na prevádzkovanie plavární sú mestá, nakoľko prevádzka bazénov nevytvára zisk. Mestá vo veľkej miere dotujú stratu približne v objeme 150- až 200-tisíc eur. Z hľadiska udržateľnosti je najlepší bazén s vodou z podzemného vrtu – geotermál, ako je Aquacity Poprad, kde je aj majiteľ súkromný podnikateľský subjekt,“ povedal Šulek.
Poukázal aj na fakt, že kluby na Slovensku (plavci, vodní pólisti, akvabely) trénujú ako snáď jediní v podmienkach zdieľaného športoviska, nakoľko náklady na prenájom presahujú aj osem- až desaťtisíc eur mesačne, v závislosti od počtu členov a veľkosti bazénu. Športovci platia členské príspevky na úrovni 150 až 250 eur mesačne.
„Aj z toho dôvodu zdieľame bazény s verejnosťou, čo ovplyvňuje tréningové podmienky oproti iným krajinám – Maďarsko, Poľsko, Česko, nehovoriac už o amerických univerzitách. Univerzita v Dallase, kde žije Martina Moravcová a kde trénovala, má tri 50-metrové bazény iba pre študentov,“ dodal šéf SPF.
Nedostatok krytých bazénov je problém, ktorý sa Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR snaží riešiť. „Prostredníctvom Fondu na podporu športu (FnPŠ) investujeme do obnovy športovej infraštruktúry vrátane rekonštrukcií bazénov a plavární. V minulom roku sa napríklad vďaka finančnej podpore FnPŠ podarilo postaviť novú plaváreň v Lučenci. Od vzniku tohto fondu bolo podporených celkovo 22 bazénov v celkovej sume 27 miliónov eur,“ poskytol nám stanovisko hovorca ministerstva Patrik Velšic.
Bazén v Šali mimo prevádzky
Zo šiestich 50-metrových krytých bazénov určených pre verejnosť na Slovensku je jeden mimo prevádzky. Nachádza sa v Šali a neplní svoju funkciu od roku 2019, čo spôsobuje problém, lebo toto zariadenie predtým využívali nielen na povinnú školskú výučbu celej spádovej oblasti, ale aj na tréningovú činnosť viacerých plaveckých klubov z Nitry, Trnavy, Piešťan či Komárna.
Keď plaváreň fungovala, radi ju navštevovali aj plavci, pólisti či akvabely z Bratislavy, kde sa tiesnia v jednom 50-metrovom bazéne desiatky klubov s viac ako 500-člennou základňou.
Plaváreň v Šali je od roku 2023 majetkom mesta, predtým bola vo vlastníctve spoločnosti Duslo. „Mesto malo záujem získať plaváreň do svojho majetku najmä preto, aby sa jednoduchšie riešili administratívne záležitosti pri rokovaniach o získaní podpory na rekonštrukciu,“ poznamenala hovorkyňa mesta Šaľa Erika Kollerová.
Hoci sa vďaka dotácii z Úradu vlády SR vo výške milión eur a dofinancovaním z mesta v objeme 300-tisíc eur podarilo vyriešiť najpálčivejší problém, ktorým bola oprava strechy, neriešilo to celkový problém s plavárňou. Tá si podľa projektovej dokumentácie vyžaduje ďalších približne deväť miliónov eur na modernizáciu. Projekt zahŕňa komplexnú opravu –bazénová technika, vzduchotechnika, fasáda, okná a výplne, vnútorné priestory.
Mesto už získalo stavebné povolenie a teraz sa snaží vybaviť na tento účel financie od štátu. Kedy sa bude môcť v zrekonštruovanej plavárni znovu plávať, nateraz nie je známe.
„Všetko závisí od toho, kedy a akým spôsobom dokáže štát reagovať na naliehavú požiadavku mesta a plavcov. Tak ako športová verejnosť, aj my by sme boli najradšej, keby to bolo čo najskôr,“ objasnila Kollerová.
V Dubnici chcú postaviť plaváreň
Dubnica nad Váhom je jediné viac ako 20-tisícové mesto na Slovensku, ktoré chce stavať novú krytú plaváreň. Radnica ju však nepostaví na mieste, kde je od roku 2001 nefunkčné letné kúpalisko, hoci tento chátrajúci areál získala po zdĺhavých peripetiách znovu do svojho majetku od súkromníka.
Vybrala si vhodnejšiu lokalitu pri zimnom štadióne, kde sa predpokladá, že prebytkové teplo, ktoré vzniká pri výrobe ľadu, by mohli využívať na ohrev vody v bazéne. „Prevádzka budúcej krytej plavárne tak bude ekonomickejšia a aj ohľaduplná k životnému prostrediu,“ informoval redakciu hovorca dubnickej samosprávy Ľubomír Bobák.
Na konci roka 2024 mesto dostalo novú projektovú dokumentáciu a aktuálne čaká na vydanie stavebného povolenia, čo by sa malo stihnúť v marci tohto roka.
„V priebehu apríla by mesto chcelo spustiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa diela. Náklady na realizáciu sú podľa rozpočtu projektu odhadnuté približne na šesť miliónov eur. Mesto v rámci financovania počíta aj s pomocou externých zdrojov,“ dodal hovorca mesta Dubnica nad Váhom.
Plavecký 25-metrový bazén by mal byť prepojený so zážitkovým. „K stavebným prácam samospráva pristúpi až po doručení všetkých potrebných povolení a po obstaraní zhotoviteľa. Odhadovaná doba výstavby je 12 až 16 mesiacov,“ doplnil Bobák.
V Prešove vybudujú Všešportový areál
Prešov ako tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá žiadnu verejnú plaváreň, čo sa v budúcnosti má zmeniť. Tamojšia samospráva pred pár mesiacmi zverejnila projektový zámer širšieho komplexu budov športovej infraštruktúry. Súčasťou Všešportového areálu má byť aj krytá mestská plaváreň. V tejto veci mesto už má vypracovanú štúdiu realizovateľnosti celého územia, ako aj súhlas vlastníkov pozemkov.
„Od konca minulého roka sme sa už výrazne posunuli v procese majetkoprávneho vysporiadania strategických pozemkov, ktorý sme úspešne dokončili. V tejto chvíli už máme právoplatné územné rozhodnutie na realizáciu krytej plavárne,“ priblížil nám prešovský primátor Františľek Oľha.
Čo sa týka financovania samotnej výstavby, radnica sa prevažne spolieha na najbližšie výzvy Fondu na podporu športu. „Celú výstavbu Všešportového areálu chceme financovať priebežne cez dotácie. Práve projekt mestskej krytej plavárne by mal patriť medzi prvé z realizovaných, nakoľko pri ňom je mesto momentálne najďalej,“ podotkol Oľha, ktorý ešte prezradil, že v plavárni by mal byť 25-metrový bazén a ten by mohol slúžiť aj na vodné pólo.
ZMOS upozorňuje na zlú finančnú situáciu
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vníma financovanie plavární ako veľký problém pre samosprávy, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii. Plavárne boli a vždy budú odkázané na dotácie miest a obcí, pričom ich modernizácia či výstavba nových zariadení je dnes možná prakticky len prostredníctvom FnPŠ.
ZMOS si uvedomuje dôležitosť plavární najmä z hľadiska plaveckej výučby detí v rámci povinnej školskej dochádzky. Problémom však zostáva chýbajúci mechanizmus stabilného financovania.
„Najlepšie by bolo, ak by samosprávy získali aspoň 60 percent z toho, čo na športovú infraštruktúru dostávajú samosprávy v Českej republike. V súčasnosti, keď Slovensko prechádza konsolidačným procesom, ktorý bude trvať štyri roky, neočakáva ZMOS pozitívne zmeny. Svetlom pre mestá a obce zostáva FnPŠ, ktorý je prakticky jediným zdrojom podpory pre rozvoj vodných športových areálov,“ uviedol pre Štandard predseda ZMOS-u Jozef Božik.
Podľa neho každá forma prevádzkovania plavární má svoje výhody a nevýhody, pričom rozhodnutie závisí od konkrétnej finančnej situácie samosprávy.
Predseda ZMOS-u podotkol, že v ideálnom prípade by mohli využiť kombinované financovanie – mestá by mohli uzatvárať dohody so súkromnými subjektmi, ktoré by prevádzkovali plavárne, a samosprávy by si od nich objednávali určitý počet hodín pre verejnosť a školy.
„Tým by sa mestá nemuseli zadlžovať a zároveň by bola zabezpečená dostupnosť plavární pre obyvateľov. Ročná dotácia do prevádzky plavární sa v priemere pohybuje medzi 150- až 250-tisíc eurami, čo je značná záťaž pre samosprávy,“ spresnil Božik.
Objasnil, že súčasná finančná situácia samospráv výrazne komplikuje rozvoj športovej infraštruktúry vrátane plavární, zimných štadiónov či letných kúpalísk. Priemerná investícia do novej plavárne sa pohybuje okolo šesť miliónov eur, čo je pre väčšinu miest bez vonkajšej pomoci prakticky nereálna suma.
„Podľa prieskumu ZMOS (2024) vychádza, že v mestách a obciach je 50 našich plavární. Priemerná ročná dotácia samosprávy je 233-tisíc eur, pričom najnižšia je 20-tisíc eur a najvyššia 450-tisíc eur. A to hovoríme len o prevádzke,“ dodal Božik, ktorý ešte pripomenul, že ak sa nezavedie efektívny a stabilný systém financovania športovej infraštruktúry, jej rozvoj bude v najbližších rokoch značne obmedzený.
