Pravidelná absencia žiaka na hodinách v kolektíve však podľa slov asistentky podkopáva zmysel inklúzie. Inklúzia by mala byť práve vďaka asistentom podporovaná a presadzovaná, nie obchádzaná.
Problém sa snažila riešiť s vedením školy, ktoré za asistentkami stojí, a tvrdí, že ich nemožno z triedy vyhodiť. Napriek tomu chýbajú jasné opatrenia a sankcie voči pedagógom, ktorí odmietajú spolupracovať a nerešpektujú potreby žiakov s ŠVVP.
„Mnohí učitelia nie sú pripravení na kooperáciu s asistentmi a považujú ich za hrozbu. Na druhej strane však pracujem aj s pedagógmi, ktorí si moju prácu hlboko vážia a na hodinách ma plne akceptujú,“ dodala asistentka.
Preťaženie ako faktor nevhodného správania?
Psychológ, vysokoškolský pedagóg a vedec v oblasti pedagogiky Miron Zelina upozorňuje, že problematika pedagogických a osobných asistentov v školách je zložitá a nejasná. Často sa mení legislatíva, narastá byrokracia a chýbajú odborní zamestnanci.
„V školách pôsobia nielen pedagogickí asistenti, ale aj sociálni pedagógovia, špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia a ďalší odborní zamestnanci. Usmernenia však často neurčujú presne kedy, ako a kde má pedagogický asistent vykonávať svoju činnosť. Najčastejšie je to v triede, ale vyvstáva otázka, či jeho prítomnosť nepôsobí rušivo alebo stigmatizačne na ostatných žiakov,“ vysvetlil pre redakciu Zelina.
Z praxe tiež vyplýva, že niektorí učitelia zneužívajú prácu asistentov a tí sa tak často ocitajú v úlohe učiteľov, čo nie je v súlade s ich povinnosťami. Rovnako môže dochádzať k situáciám, keď asistentov zneužívajú aj sami žiaci.
Podľa Zelinu môže nevhodné správanie učiteľov voči asistentom vyplývať aj z celkového stresu a preťaženia pedagógov. Mnohí učitelia čelia tlaku zo strany rodičov, správaniu žiakov či konfliktom s odbornými zamestnancami.
Situáciu navyše komplikuje pripravovaná kurikulárna reforma, ktorá bude od roku 2026 povinná pre všetky školy.
„Neplníme niektoré úlohy z Národného programu výchovy a vzdelávania, ako napríklad desegregáciu, a nevyužívame dostatočne financie z európskych fondov. Mnohí riaditelia škôl a učitelia sú z množstva zmien a nejasností frustrovaní a demotivovaní,“ doplnil Miron Zelina.
„Predĺžená ruka" učiteľa
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) sa s takýmito prípadmi nestretáva, spadajú do oblasti vzťahov medzi zamestnancami školy. Ako pre Štandard poznamenala hovorkyňa ŠŠI Katarína Matejková, za riešenie takýchto situácií zodpovedá riaditeľ školy.
Peter Jakubík, riaditeľ Základnej školy Jána Bottu v Trnave zdôraznil, že na ich škole podobné problémy nevznikajú. Naopak, učitelia vnímajú pedagogického asistenta ako svoju „predĺženú ruku“ a prirodzeného partnera pri vzdelávaní žiakov.
„Je v záujme učiteľa, aby s ním čo najužšie spolupracoval, navigoval ho, poveroval ho úlohami, vyzýval ho k aktivite. Čím viac je pedagogický asistent zapojený do diania na vyučovacej hodine a v komunikácii so zákonnými zástupcami žiakov, tým má učiteľ viac uľahčenú prípravu na vyučovanie aj samo vyučovanie,“ vysvetlil pre redakciu Jakubík.
Podľa jeho slov je efektívna spolupráca medzi učiteľom a pedagogickým asistentom prínosom pre všetkých zúčastnených – učiteľa, asistenta aj žiakov.
Problém s odmietaním pedagogických asistentov na vyučovaní neeviduje ani Marta Režnáková, riaditeľka Základnej školy Budatínska v Bratislave. „Vyučujúci vnímajú pedagogické asistentky ako dôležitú pomoc pri práci so žiakmi," uviedla pre redakciu.
K téme sme oslovili aj ďalších riaditeľov slovenských základných škôl. Do uzávierky sa však nevyjadrili.
