Daň z finančných transakcií opäť menili. Termín na nahlásenie účtu sa pritom kráti

Onedlho všetkým podnikateľom vyprší prvá povinnosť v súvislosti s touto novozavedenou daňou. Týka sa založenia takzvaného transakčného účtu, čo by každý, koho sa to týka, mal stihnúť do konca marca. No a tí, ktorí už účtom či dokonca viacerými disponujú, budú musieť bankám nahlásiť, ktoré konto bude vedené primárne v súvislosti s podnikaním.

Zákon zároveň stanovuje, ktorých firiem sa povinnosť zriadenia, respektíve nahlásenia takého účtu týka. „Z neho bude banka ako platiteľ dane strhávať transakčnú daň z debetných transakcií, okrem výnimiek ako sú napríklad odvody,“ vysvetľuje pre Štandard Miriam Belušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu.

Nie všetko však bolo v predchádzajúcom znení zrozumiteľné. Odpoveďou na viaceré nejasnosti, pre ktoré sa zákon menil už v novembri, teda má byť tretia novela. Tou sa vo februári opäť rozšíril počet subjektov, ktoré sa tejto dani vyhnú. Novela upravila aj odpočet dane či parametre oznamovacej povinnosti.

Štandard preto prináša odpovede na viaceré otázky, ktoré aktuálne robia osobám – podnikateľom vrásky a prehľad toho, čo by každý z nich mal pred 1. aprílom vedieť.

Nová daň zaúraduje už čoskoro

Aj keď minister financií Ladislav Kamenický viackrát opakoval, že táto daň sa bežných ľudí nedotkne, nie je to celkom tak. Mnohí živnostníci totiž nielenže doteraz nemuseli účet mať, ale ak aj nejaký majú, pravdepodobne na ňom riešia osobné i firemné financie súčasne.

Najmä v prípade, že nemajú povinnosť viesť účtovníctvo, a teda pohyby na účte nie sú detailne skúmané. Mnohí z nich získajú tržby v hotovosti a z nich automaticky časť následne preinvestujú opäť do biznisu alebo na svoje osobné výdavky.

Za vystavenú faktúru im síce platba môže prísť na účet, ale následne funguje tento príjem ako u akéhokoľvek zamestnanca, len s tým rozdielom, že živnostník zo sumy financuje nielen nákupy do domácnosti, ale aj do firmy.

Štandard sa už vlani v súvislosti s uvaľovanou daňou opýtal finančnej správy na počty podnikateľov. Na Slovensku bolo podľa hovorcu Daniela Súkupa už v roku 2023 viac ako 554-tisíc živnostníkov a osôb, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Toto číslo oproti predchádzajúcemu roku rástlo.

Vedeniu účtovníctva sa vyhnú primárne tí, ktorí si uplatňujú takzvané paušálne výdavky. Zo spomínaného počtu išlo o takmer 316-tisíc ľudí, čo bolo 57 percent. A nemalú výpovednú hodnotu má aj štatistika Sociálnej poisťovne, ktorá evidovala v roku 2024 takmer 211-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Ostatným pre nízke priznané príjmy povinnosť platiť odvody ani nevznikla.

Z celkového počtu platilo poistné z minimálneho vymeriavacieho základu takmer 168-tisíc ľudí, čo je až 80 percent z tých, ktorí platili odvody do Sociálnej poisťovne.

Ani paušálne výdavky daňovníka však od dane z finančných transakcií neoslobodzujú. „Daňovníkom dane z finančných transakcií je každá fyzická osoba – podnikateľ, ktorá podniká na základe napríklad živnostenského oprávnenia bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom uplatňuje výdavky pri vykazovaní základu dane,“ potvrdzuje pre Štandard Súkup.

Z uvedeného vyplýva, že daňovníkom tejto dane bude aj fyzická osoba – živnostník, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky. Ak by však na účet prijal platby a následne ich z neho nerealizoval, vo výsledku žiadnu daň nezaplatí. „Predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka,“ vysvetľuje finančná správa.

Jednoznačnou výhodou je mať k účtu platobnú kartu. „Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti,“ dodáva inštitúcia.

Aký účet potrebujete, ak máte povinnosť si ho zriadiť?

Aj napriek spomínanému, podnikateľ si konto zriadiť musí, respektíve má povinnosť nahlásiť banke už existujúci účet. Pozor však musí dať na obraty týkajúce sa osobných financií. „Transakčným účtom môže byť aj osobný účet, na ktorom má živnostník podnikateľské aj súkromné financie, ale v takom prípade bude platiť transakčnú daň aj zo súkromných debetných operácií,“ konštatuje pre Štandard Belušová. To, samozrejme, nie je výhodné.

Generálna sekretárka živnostenského zväzu tak odpovedá na otázku mnohých, či si musia otvárať v bankách podnikateľské účty.

Každý finančný dom má konkrétne podmienky vedenia podnikateľských účtov, poplatok by preto nemal byť jediným kritériom výberu. „Banky ponúkajú veľa rôznych typov bankových účtov, treba sa poradiť so svojou bankou alebo si porovnať ponuky viacerých,“ dodáva Belušová.

Podľa nej sa javí ako zmysluplné, aby mal živnostník účty dva, jeden pre súkromné potreby a druhý určený pre podnikanie. Pripomína, že pokiaľ podnikateľ realizuje výdavky v hotovosti, transakčná daň sa na nich nevzťahuje. „Nová legislatíva však zavedie povinnosť prijímať bezhotovostné platby u všetkých podnikateľov, a pre operácie v hotovosti platí už aj v súčasnosti horný maximálny limit,“ upozorňuje.

Pokiaľ ste fyzickou osobou – nepodnikateľom, povinnosť otvorenia účtu nemáte. „Za daňovníka dane z finančných transakcií sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá podľa osobitného predpisu nevykonáva podnikateľskú činnosť,“ vysvetľuje finančná správa.

Nevzťahuje sa napríklad na fyzickú osobu, ktorá vykonáva činnosť podľa autorského zákona. Nevzniká jej ani povinnosť zriadiť si transakčný účet.

Čím viac výnimiek, tým menej do rozpočtu

Najnovšie sa teda zoznam subjektov, na ktoré sa daň z finančných transakcií nebude vzťahovať, rozšíril o ďalšie výnimky. No napriek tomu stále existujú problematické miesta, na ktoré okrem kritikov, z radov politikov či ekonómov, koncom februára upozornila aj Asociácia nemocníc Slovenska v spolupráci s ďalšími zdravotníckymi organizáciami či organizácie združené v zdravotníckej sekcii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Tie už podali na Európsku komisiu aj podnet, a to práve v súvislosti s diskriminačným prístupom pri uplatňovaní dane.

Ozvala sa aj Slovenská komora daňových poradcov. „Zákon o dani z finančných transakcií je ďalším smutným príkladom toho, prečo by sa zásadné legislatívne opatrenia nemali prijímať bez dôkladnej prípravy a odbornej diskusie,“ zdôrazňuje prezidentka Miriam Galandová.

Hoci zákon už prešiel novelizáciou a ďalšie zmeny boli nedávno prijaté spolu so stavebným zákonom, všetky bez širšej odbornej diskusie, stále podľa komory obsahuje vážne nedostatky. Daňoví poradcovia poukázali napríklad na chýbajúci jasný mechanizmus pri uplatňovaní výnimiek pri transakciách, na ktoré sa daň nebude vzťahovať.

Daňové subjekty sú totiž povinné označiť účet, z ktorého sú platené platby nepodliehajúce tejto dani, napríklad operácie súvisiace so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Zo zákona vyplýva, že z pohybov na takomto účte platiteľ, čiže banka, transakčnú daň nezrazí.

Zákonodarca teda predpokladal, že v rámci tohto účtu nebudú realizované iné platby daňového subjektu. „Je preto daňový subjekt povinný mať dva účty? Jeden na platby nepodliehajúce dani, druhý pre ostatné platby?“ pýta sa Galandová.

Vysvetľuje, že zákon má tiež exteritoriálne účinky, a teda sa môže vzťahovať aj na operácie zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia.

Ide pritom len o časť problémov a nejasností, ktoré daňoví poradcovia združení v komore identifikovali pri detailnej analýze novej legislatívy. Preto je podľa nich ďalšia úprava transakčnej dane, ktorá sa začne vyberať od apríla, nevyhnutná.

Ministerstvo financií v reakcii na to informovalo, že implementáciu dane konzultuje nielen s komorou, ale aj so zástupcami podnikateľov a bánk. „V úzkej spolupráci s finančnou správou sú pripravované metodické stanoviská na otvorené otázky, ktoré sú prostredníctvom webového sídla finančnej správy prístupné širokej verejnosti,“ dodáva pre Štandard rezort financií.

So stavebným zákonom prešiel aj prílepok

Schválením stavebného zákona na začiatku februára parlament odobril aj zmeny v zákone o dani z finančných transakcií. Rozšíril sa tak okruh právnických osôb, ktoré nebudú daňovníkmi, a teda sa na transakcie vykonané na ich účte nebude vzťahovať transakčná daň.

Ide napríklad o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na alebo mimo územia Slovenskej republiky, ale aj školy a školské zariadenia, zaradené do siete škôl a školských zariadení na Slovensku, nie však tie, ktoré sú eseročkami alebo akciovkami.

V zákone sú uvedené aj verejné vysoké školy, ktoré robia pohyby na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici z prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu. Tieto rovnako nebudú predmetom dane. Výnimka sa však u nich týka len takých operácií, ktoré nesúvisia s ich podnikateľskou činnosťou.

Zákon po novom spresňuje aj oznamovacie povinnosti osôb, ktoré medzi výnimky spadajú. Donedávna tu totiž existoval priestor na obchádzanie platenia dane – bankám by samotné firmy oznámili takzvané osobitné účty a tie by z nich automaticky túto daň nevyberali.

Až posledná novela presne špecifikuje, v akých situáciách by sa mali osobitné bankové účty vyžadovať. Pôjde iba o špecifické typy transakcií, ktoré banka nebude vedieť identifikovať na základe svojich analýz, ako je napríklad obchodovanie s cennými papiermi či účty už spomínaných verejných vysokých škôl, ktoré nesúvisia s podnikaním a ďalšie prípady presne uvedené v legislatíve.

Črtá sa rast sivej ekonomiky, ale i rýchly zisk stoviek miliónov

Od zavedenia konsolidačného opatrenia v podobe novej dane, aká sa nikdy predtým na Slovensku neuplatňovala, sa objavujú analýzy jej dosahu. Ten pocítia všetci. Pretože navýšené náklady, ktoré spôsobí podnikateľskému spektru, sa nepochybne prejavia v cenotvorbe. Na konci tohto reťazca je, samozrejme, spotrebiteľ.

Navyše, z pôvodných 700 miliónov, ktoré štát plánoval na dani vybrať, po zapracovaných výnimkách ráta už len zhruba s pol miliónom eur. Ekonómovia upozorňujú, že zavedenie tejto dane bude pre podnikateľov motiváciou na prechod od bezhotovostného styku k hotovostnému, čo vytvára živnú pôdu pre rast sivej ekonomiky.

Isté zdražovanie pritom bolo nevyhnutné už s prichádzajúcou vyššou DPH v úvode tohto roka. A ďalšie zrejme príde od apríla, keď zvyšovanie cien na každom stupni výrobného procesu vymrští konečnú cenu pre kupujúcich. Nezanedbateľný pritom je aj vplyv na cenu práce.

Odvodové zaťaženie na Slovensku je podľa štatistík druhé najvyššie v celej Únii. Je teda viac ako pravdepodobné, že okrem zrušených živností zavedenie dane nielenže ovplyvní existujúce pracovné miesta, ale zabrzdí aj vznik nových. Okrem toho môže byť pre niektoré spoločnosti aj dôvodom na odchod na iný trh.

Štandard už vlani v septembri upozornil aj na zaujímavý fenomén týkajúci sa dane z finančných transakcií. Ekonómovia z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz sa vtedy vyjadrili, že nová daň je „veľká zbraň v rukách politikov“.

Ako sa z nej dá len jednoduchou administratívnou úpravou vyťažiť omnoho viac sa ukázalo takmer okamžite. Z pôvodne avizovaného 0,35 percenta, ktoré sa z transakcie malo odvádzať, bolo o deň neskôr 0,4 percenta, čím chcel do rozpočtu štát zabezpečiť o ďalších 100 miliónov eur viac.

Hoci sa zvýšenie z 0,3 percenta na 0,45 percenta môže zdať podľa Inštitútu ako “nič”, v skutočnosti ide o zvýšenie dane o polovicu. „Vidíme to na Maďarsku, ktoré začalo s 0,3 percentami a hneď po roku daň poskočila na 0,45,“ dodávajú analytici.

Na ľahkosť, s akou štát bude môcť meniť tieto cifry, si určite spomenieme pri ďalšej konsolidácii, ktorá už klope na dvere.