Národný týždeň manželstva 2025 priniesol prednášky, podujatia a aktivity v rôznych kútoch Slovenska. Jedným z nich bolo aj rozprávanie manželov Kondelovcov, ktorých zväzok trvá 38 rokov. Cielene a neúnavne ho budujú, navštevujú Manželské stretnutia a aj po rokoch sa stále učia, ako ho upevniť.
Ich prednáška sa uskutočnila v rámci programu Kresťanskí kouči manželstvám, ktorý organizuje Asociácia kresťanských koučov. Tento rok išlo o tri online večery zamerané na budovanie vytrvalosti v zväzku ženy a muža.
Mottom tohtoročného Národného týždňa manželstva bol Beh na dlhú trať. Anna a Emil sa zhodujú, že vzájomný zväzok je skutočne vytrvalostným behom na dlhú trať. Spolu sú už takmer štyri desaťročia, počas ktorých prišli na spôsob, ako jeden s druhým vychádzať tak, aby ich spoločná cesta bola pokojná aj napriek prekážkam.
Emil zabehol svoj jediný bežecký maratón, keď mal 26 rokov. No vraví, že ten manželský závisí aj od poznania túžob a od vzájomného napĺňania citových potrieb obidvoch.
„Pred desiatimi rokmi Anka navrhla, aby sme chodili na tanečnú. Ja som veľmi nechcel, ale súhlasil som. Tréner mal zmysel pre humor a hovoril nám, že najlepšie je, ak obaja manželia majú hudobný sluch a zmysel pre rytmus. Celkom dobré je, ak má cit pre rytmus aspoň manžel, lebo ten manželku v tanci vedie. Zároveň však dodal, že ak obaja partneri tieto vlohy nemajú, zabavia sa najlepšie. Myslím si, že aj vo vzťahu sa nemusíme vždy brať až tak príliš vážne,“ začal svoje rozprávanie Emil.
Manželia sa zoznámili na lyžovačke na Roháčoch. Obaja boli spolužiaci z elektrofakulty. Emil si Anku všimol, videl, že perfektne lyžuje a hovorili o nej, že je výbornou študentkou.
„Bolo mi veľmi sympatické, že má logické a technické myslenie. Ale neskôr som si veľakrát povedal, že nemusela by byť až taká múdra,“ pokračoval s úsmevom.
Chodili spolu rok a väčšinu spoločného času trávili na horách. Po roku sa vzali.
Plavba loďou all inclusive
Anna začala prednášku príbehom. Pred sto rokmi, keď bola veľká hospodárska kríza, odchádzali milióny ľudí z Európy do Ameriky.
Aj jedna chudobná rodina predala všetko, čo mala, zobrala deti, jedlo na cestu a nalodila sa. Cesta trvala veľa dní. Chlieb vyschol, syr splesnivel, deti nariekali, nechutilo im to. Až otec dal jednému zo synov pár grošov, nech si ide do palubného bufetu niečo kúpiť. Ten sa vrátil s plačom, že v bufete mu povedali, že v cene lístkov je aj strava na lodi.
„Pri sobáši dostávajú partneri všetky dary na to, aby sa manželstvom plavili s all inclusive servisom. Dostávame všetky milosti od Boha, aby sme spolu s ním, v našom manželskom trojuholníku muž, žena a Boh, vedeli prekonať všetky prekážky. Len bohužiaľ, mnohé manželstvá fungujú tak, že nevyužívajú to, čo dostali. Zabúdame, že sa môžeme jeden z druhého tešiť, jeden pre druhého sa obetovať a nie každý sebecky sám za seba jesť len suchý chlieb a plesnivý syr,“ vysvetlila.
Neľahká prechádzka
Emil aj Anna majú radi prírodu a učia sa vnímať Boha aj v nej. Tak ako veľa mladých manželstiev, aj oni si v začiatkoch mysleli, že ich vzťah bude ako pohodlná prechádzka lúkami, ľahká, s výhľadmi a kvetmi navôkol.
„Netrvalo dlho a dostali sme sa do hustého lesa. Prišlo prvé dieťa, rozdielnosť názorov na výchovu, zablúdili sme. Nepoznali sme smer a pritom nás čakala ešte dlhá cesta hore. No niekde tam sme zbadali značku cez istého kňaza, ktorý nám povedal o Manželských stretnutiach. Na tomto programe sme sa prvýkrát úprimne zamysleli nad naším vzťahom. Museli sme si odpustiť mnoho vecí, ktoré sa udiali. Naozaj som vtedy Anku počúval a ospravedlnil sa jej za dovtedajšiu necitlivosť,“ vraví Emil.
Podnetov na zlepšenie fungovania manželstva je viacero
Ponúkajú niekoľko podnetov, ktoré môžu zlepšovať život v manželstve. „Prvým je uvedomiť si, prečo som sa rozhodol ísť na spoločný beh práve s týmto človekom. Spomenúť si na to, čo nás zbližovalo. Sú to veci, na ktoré často vo zväzku zabudneme. V našom prípade to bola príroda. A tak, keď je nám ťažko, pomáhame si rozhovormi na výletoch, na bicykli, na lyžiach,“ uvažuje Emil.
Ako kresťanskí kouči pripomínajú, že v manželstve by ľudia mali skúmať aj neviditeľné veci. Ako sa kto cíti, čo si myslí a prečo si to myslí. Byť jeden pre druhého čitateľný.
„Zistili sme, že veľkým podnetom pre náš vzťah je aj to, že si vzájomne vyjadrujeme úctu. Sú ľudia, ktorí nedostávali úctu v detstve. Prirodzene očakávajú, že ju dostanú v manželstve. Keď si ich partner neváži, ostanú sklamaní a začne sa ich vzájomný vzťah zhoršovať,“ upozorňuje na úskalia Emil.
Obaja sa držia slov Svätého otca, ktorý manželom už roky opakuje tri základné slová, ktoré sa v každej rodine majú používať stokrát za deň. A to ďakujem, prosím a odpusti alebo prepáč. Vyjadrujú úctu jedného k druhému.
Rozdielnosť nemá viesť k pretváraniu osobnosti
Ďalším podnetom je partnerská rozdielnosť. Pre Emila a Annu bola téma rozdielnosti na prvých Manželských stretnutiach objavná. Mali rovnaké záujmy, prácu, názory a jeden od druhého očakávali rovnaké reakcie.
No tie neprichádzali. Boli často sklamaní, prekvapení a nerozumeli si. Neuvedomovali si rozdiely, ktoré vyplývali z toho, že úplne ináč reaguje muž a žena, že pochádzajú z veľmi rozdielnych prostredí.
„Výstižne túto situáciu popísal jeden mediátor. Muž vyrastá v jednej rodine, kde to, čo sa tam deje, je pre neho normálne. Žena vyrastá v inej rodine, kde to, čo sa tam deje, je pre ňu normálne. Keď sa vezmú, nikto nechce robiť nenormálne veci a dochádza ku stretom,“ vysvetľuje Anna s tým, že táto situácia je riešiteľná.
[link url =https://standard.sk/885211/najcastejsi-dovod-cirkevneho-rozvodu]„Je dobré rozumieť tomu, že sme rozdielni a spoločne sa prijať. Môžeme si tak vytvárať novú šablónu spoločného zväzku, do ktorého si zo starých rodín vezmeme to, čo je pre nás dobré. A to, čo nám prekáža, sa snažíme eliminovať. Prijať máme povahu toho druhého, veci, ktoré sa nedajú zmeniť. Na zlozvykoch sa popracovať dá a dá sa ich aj zbaviť,“ dodáva.
Emil dopĺňa, že každý partner je originál, ktorý nenájdete nikde inde na svete. „A my sa správame niekedy tak, ako keby sme z toho originálu chceli vytvoriť svoju kópiu, a to nikdy nedopadne dobre. Stokrát som chcel z manželky urobiť svoju kópiu a vďakabohu som bol neúspešný. Našou úlohou naozaj nie je toho druhého prerábať na svoj obraz, ale objavovať v ňom talenty, ktoré Boh do neho vložil a pomáhať mu ich rozvinúť,“ vraví citlivo.
Ako zlepšiť komunikáciu?
Kouči, ktorí sprevádzajú mnohé manželské páry na stretnutiach, vravia, že sa ich dvojice často pýtajú na zlepšenie komunikácie vo vzťahu. Prezradili, že im pomohla zásada istého kňaza, ktorý hovoril, že byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.
Podľa nich totiž každý môže mať svoj subjektívny správny názor a všemožne presviedčať druhého o svojej pravde nemá zmysel. Dôležité je jeden druhého vedieť láskavo vypočuť.
„V napätých situáciách mnohokrát vypustíme slová, ktoré nás potom mrzia. Niekedy sekundy pred našou reakciou rozhodujú o našom šťastí. Najprv teda premýšľajme a až potom hovorme,“ radia.
[link url =https://standard.sk/879352/nezalezi-na-komforte-ak-je-laska-mrtva-preco-sa-mladi-brania-manzelstvu-a-rodicovstvu]Anna si myslí, že veľa problémov vyplýva aj z takzvaného jasnovidectva. Ide o stav, keď si manželia myslia, že všetko poznajú a vedia, čo si ten druhý myslí. Málo sa rozprávajú, a tak sa málo poznajú a veľa si domýšľajú. Vedie to k nedorozumeniam, podozrievaniu, strate dôvery.
„Niekedy pomôže, keď sa porozprávajú prostredníctvom nezávislej tretej osoby. Nezainteresovanému človeku vedia vyjadriť to, čo partnerovi, voči ktorému si už vytvorili predsudky, nedokážu. Je veľmi dôležité učiť sa rozprávať. Hovoriť jeden druhému, čo prežívam a ako sa cítim. Rovnako dôležité je učiť sa pozorne druhého počúvať. Cieľom rozhovoru v manželstve nie je manipulácia druhého, aby prijal môj názor, ale vzájomné porozumenie toho, čo ten druhý prežíva,“ vysvetľuje Anna.
Ako dodal Emil, slová Svätého otca o manželskej komunikácii považuje za veľmi dôležité.
„Napokon uznajme, že na to, aby bol dialóg osožný, je potrebné mať čo povedať, a to si vyžaduje vnútorné bohatstvo, ktoré sa živí čítaním, osobným uvažovaním, modlitbou, otvorenosťou pre spoločnosť. Inak sa rozhovory stanú nudnými a nepodstatnými. Keď sa manželia nestarajú o pestovanie ducha a nemajú rozmanité vzťahy s inými osobami, rodinný život sa stáva uzatvoreným do seba a dialóg sa ochudobňuje,“ cituje ho.
Za dôležité považuje Emil hovoriť si vzájomne o tom, čo zažili. Podeliť sa o to, čo sa dozvedeli, čo si prečítali, vypočuli, s kým sa stretli.
Ako inšpiráciu, ako riešiť problém, spomínajú odporúčania doktora Harleya. Ten vraví, že riešenie by malo prebiehať v štyroch etapách. Prvá je nájsť si pokojný čas. Nie stres alebo chaos. Druhá je počúvať a porozumieť jeden druhému, ako problém vidí. Treťou je nájsť a navrhnúť viaceré riešenia a štvrtou etapou je vybrať také riešenie, s ktorým budú obaja manželia spokojní.
Na vzťahu treba pracovať
Emil kedysi počul prirovnanie práce na vzťahu ku káve. „Mnohí ľudia majú radi kávu, no neučia sa, ako si ju sami pripraviť. Neučia sa, aký má byť správny tlak, teplota, množstvo kávy a jej druh. Je to celá veda. Celý život pijú nápoj a nevedia, čo je to piť dobrú kávu. S manželstvom je to podobné. Veľa ľudí žije manželstvo, no nežijú jeho krásu, pretože sa neučia, ako to môžu dosiahnuť.“
[link url =https://standard.sk/770066/koordinator-pochodu-za-zivot-hlavna-poziadavka-je-obmedzit-potraty-bez-udania-dovodu]Pre Anku znamená práca na vzťahu aj prácu na sebe. „Je to boj s pokorou a svojou pýchou. Pomohlo mi, keď som pri konfliktoch prestala obviňovať v hlave len Emila a vidieť len jeho chyby, ale dokázala som prosiť Boha, aby mi ukázal, čo ja robím zle. A on mi to ukázal,“ hovorí.
Humor a objatia
Pre oboch manželov je dôležitý aj humor. Aj tomu sa obaja učia. Sú presvedčení, že s úsmevom a dobrou náladou je život jednoduchší. Za humor v rodine sa môžeme aj modliť. Nebrať sa v manželstve až tak príliš vážne.
Na záver zdôrazňujú potrebu objatia. „Viete, akú silu má objatie? Raz som čítal o jednej psychologickej štúdii, ktorá trvala desať rokov a ukázala, že muži, ktorí odchádzajú z domu do práce a objímu svoju manželku, sa dožívajú v priemere o päť rokov dlhšie a zarábajú v priemere o dvadsať percent viac ako muži, ktorí takto nerobia. Bol by som blázon, keby som to nerobil,“ usmial sa s tým, že rodina má byť miesto, kam sa všetci radi vracajú.