Vatikán prelomil stáročné tabu oznámeniami o pápežovom zdraví

Svätá stolica počas hospitalizácie pápeža Františka porušila stáročia platné tabu, keď začala každodenne informovať o jeho zdravotnom stave. Hoci do polovice februára bolo podľa vatikanistov nepredstaviteľné hovoriť o pozemskom zdraví, tlačová kancelária najmenšieho štátu sveta teraz skúsila nový prístup.

Hlava najväčšej kresťanskej cirkvi, ktorá má 1,4 miliardy členov, od 14. februára bojuje s obojstranným zápalom pľúc v rímskej nemocnici Agostina Gemelliho. Vatikánska tlačová kancelária – najprv jednou vetou a neskôr aj podrobnejšie – informovala o priebehu choroby.

Podrobnosti liečby

Rímska kúria informovala o nastavení liečby vysokým prísunom kyslíka či o transfúzii krvi, pričom 22. februára priznala Františkovu „dlhotrvajúcu dýchaciu krízu podobnú astme“. Deň na to tiež oznámila, že v pápežovej krvi lekári odhalili markery, ktoré indikujú začínajúce zlyhanie obličiek – hoci ďalší deň ubezpečili, že tento stav je pod kontrolou.

„Bol som opatrne ohromený,“ povedal pre agentúru Reuters americký vatikanista Greg Erlandson, ktorý sa Cirkvi venuje už desaťročia. Každodenné aktualizácie „budujú dôveru, že dostávame pomerne presný prehľad“ o pápežovom stave, dodal bývalý šéfredaktor Catholic News Service.

K tomuto názoru sa priklonil aj korešpondent John Thavis, ktorý zažil už troch pápežov. Vysvetlil, že tento transparentný prístup k informovaniu verejnosti „zodpovedá Františkovmu otvorenému štýlu komunikácie, ale je odklonom od tradičnej rezervovanosti Vatikánu na tému pápežovho zdravia.“ Thavis doplnil, že rímsky biskup „chcel, aby sa objasnila vážnosť jeho stavu.“

Dvaja z Františkových ošetrujúcich lekárov 21. februára na tlačovej konferencii spresnili, že to bol sám pápež, kto nariadil každodenné aktualizácie. Lekár Sergio Alfieri povedal, že inštrukcie nariaďovali písať aktualizácie „bez toho, aby sa niečo zatajilo.“

Jeden z pápežových dlhoročných spolupracovníkov pre Reuters anonymne vysvetlil, že počas prvých dní hospitalizácie sám František pomáhal písať aktualizácie o svojom zdravotnom stave a naliehal na lekárov, aby poskytovali konkrétnejšie informácie.

Dôvodom sú konšpirácie

Hoci sa vatikánski predstavitelia verejne nevyjadrili k dôvodom takéhoto podrobného oznamovania, anonymne potvrdili, že je to výsledok obáv zo šírenia „konšpiračných teórií.“

Krátko po Františkovej hospitalizácii sa totiž začali objavovať nepotvrdené správy o jeho úmrtí či o tom, že mu vraj udelili posledné pomazanie. Okrem toho šírili niektorí používatelia sociálnych sietí obrázky generované umelou inteligenciou, ktoré zobrazovali pápeža na pľúcnej ventilácii.

„Vatikán sa konečne naučil, že je lepšie byť ústretový, než nechať konšpiračné teórie vyplniť prázdnotu,“ povedal Tom Reese, jezuitský kňaz a komentátor, ktorý sa pápežstvu podrobne venoval.

Reuters pripomenul, že pápeža Jána Pavla II. roky trápil viditeľný tras, kým Svätá stolica v roku 2003 priznala Parkinsonovu chorobu. Pápež Ján XXIII. mal zase celých osem mesiacov rakovinu žalúdka, ktorú odhalili až po jeho smrti v roku 1963.

(reuters, sab)