Ukrajina ako dojná krava Američanov. Zlý vtip alebo dobré strategické rozhodnutie?

Ukrajina dala tento týždeň Američanom zelenú – súhlasí so spoločným rozvojom a ťažbou nerastných zdrojov na svojich územiach. Prezident Volodymyr Zelenskyj má v súvislosti s tým v piatok vycestovať za Donaldom Trumpom do Washingtonu. Očakáva sa, že uzavretú dohodu sformalizujú. Americký prezident sa dokonca vyjadril, že ju cez víkend podpíšu.

Finálna podoba rámcovej zmluvy sa podľa medializovaných informácií o niečo líši od pôvodných návrhov a je pre Kyjev prijateľnejšia. Na to sme si už u Trumpa zvykli, na začiatku nastolí takmer neprijateľné podmienky, z ktorých neskôr zľavuje. Je to jeho rokovacia taktika.

Hoci v dohode nie sú explicitne uvedené bezpečnostné záruky, ukrajinskí predstavitelia ju vykresľujú ako spôsob utuženia vzťahov s USA, posilnenia vyhliadok do budúcna a prípravu pôdy pre dlhodobý bezpečnostný záväzok Ameriky.

„Dohoda o nerastných surovinách je len časťou (širšieho) obrazu,“ povedala novinám Financial Times podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka spravodlivosti Olha Stefanišynová, ktorá viedla rokovania. Schválila ju spoločne s ministrami hospodárstva a zahraničných vecí.

Čo by mala dohoda obsahovať

Zatiaľ posledná verzia dohody zahŕňa zriadenie fondu, do ktorého by Ukrajina prispievala polovicou výnosov, ktoré budú plynúť z ťažby, spracovania a predaja štátnych nerastných zdrojov. Rátať tu možno nielen kritické suroviny a vzácne zeminy, ale aj ropu a plyn.

Fond by následne investoval peniaze do projektov na Ukrajine. Pôvodne sa očakávalo, že ho budú spravovať Američania, ktorí v ňom budú mať 100-percentný podiel. Noviny Financial Times však píšu, že zásadné otázky, ako je veľkosť podielu Spojených štátov vo fonde či podmienky „spoločného vlastníctva“, ešte nie sú doladené.

Dohoda sa tiež podľa britských novín netýka nerastných zdrojov, ktoré už prispievajú do ukrajinskej štátnej pokladnice. Nevzťahuje sa tak na súčasné aktivity najväčších ukrajinských producentov plynu a ropy – Naftogazu či Ukrnaftu.

To, čo zatiaľ chýba, sú akékoľvek bezpečnostné záruky USA, na ktorých Kyjev pôvodne trval výmenou za súhlas s dohodou.

Prvotné návrhy, ktoré vypracovala administratíva Donalda Trumpa, Kyjev odmietal. Hlavnou prekážkou bolo to, že Američania si chceli „zachovať 100-percentný finančný podiel“ vo vytvorenom fonde, pričom si nárokovali, aby do neho Ukrajina prispievala 50 percentami výnosov dovtedy, kým sa tam nenazbiera 500 miliárd dolárov.

Trump sa totiž vyjadril, že táto suma zodpovedá vojenskej a hospodárskej pomoci, ktorú Spojené štáty poskytli Ukrajine a chce, aby tak mali prístup k ukrajinským nerastným surovinám v tejto hodnote.

Obe podmienky, s ktorými Ukrajina nesúhlasila, boli z konečného návrhu odstránené, no napriek jej požiadavkám sa v dohode explicitne nespomínajú bezpečnostné záruky.

Bohatstvo ukrajinskej zeme

Záujem amerického prezidenta o takýto typ dohody nemôže byť prekvapením. Ukrajina je totiž niečím podobná Grónsku, kde Trump takisto vyvíja nemalé úsilie. A to tým, že je mimoriadne bohatá na suroviny. Mnohé z nich sú nevyhnutné pre výrobu komponentov v špičkových technológiách, ako aj pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Denník New York Times uvádza, že sa tam nachádza dvadsať z päťdesiatich nerastných surovín, ktoré Geologická služba USA uvádza ako kritické pre hospodársky rozvoj a obranu Ameriky.

Konkrétne ide približne o 19 miliónov ton zásob grafitu či významné ložiská lítia [predstavujú zhruba tretinu európskych zásob, pozn. red.]. Obe suroviny sú kľúčové pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Nachádzajú sa tam aj lokality bohaté na titán, ktorý sa používa v stavebníctve či pri konštrukcii lietadiel. Spomenúť treba aj to, že Ukrajina má najväčšie zásoby uránu v Európe.

To všetko však nemusí byť hlavným dôvodom záujmu Spojených štátov. Ukrajina totiž disponuje významnými ložiskami vzácnych zemín. Ide o skupinu 17 prvkov, ktoré sa používajú na výrobu zbraní, veterných turbín či elektroniky. Získanie prístupu k bohatému zdroju vzácnych zemín sa môže ukázať ako jazýček na váhach pri súperení USA s Čínou.

Tá produkuje približne 70 percent vzácnych zemín na svete, pričom čínske firmy spracovávajú až 90 percent globálne vyťažených zásob. Navyše Čína vlani aj v roku 2023 podnikla kroky, aby Spojené štáty odstavila od viacerých kľúčových surovín [napríklad germánia, gália či antimónu, pozn. red.], ako aj technologického know-how ohľadom ich ťažby a spracovania.

Zlý vtip alebo príprava pôdy pre trvalý mier?

Podstatné nie je iba to, čo chcú Spojené štáty, ale aj otázka, čo má z tejto dohody Ukrajina. Na prvý pohľad to pôsobí tak, že si Spojené štáty spravili z vojnou zničenej Ukrajiny dojnú kravu. Neférové sa to zdá byť o to viac, že nesú svoj diel viny na tom, že sa ruská agresia vôbec začala.

Pokušenie podľahnúť rýchlym záverom je veľké, no pri podrobnejšom skúmaní to pre slovenského suseda môže byť dobré strategické rozhodnutie. Hoci sa ním, čo sa týka prírodných zdrojov, dostáva do polohy akejsi americkej kolónie, vyplývajú z neho aj implicitné záruky.

USA budú mať zrazu vlastný ekonomický záujem na tom, aby prípadný mier vydržal a Ukrajinci mohli kritickými surovinami zásobovať (americký) trh. A to nie je málo. Ide o podobnú záruku, ako keď ukrajinskými rúrami tiekol ruský plyn – kým išlo o biznis, z ktorého Moskva profitovala, nikto na túto infraštruktúru neútočil.

Na druhej strane táto záruka nesie podstatne menšie eskalačné riziko pri prípadnom obnovení konfliktu.

To, že dohoda nemusí byť krokom vedľa, naznačuje aj ďalší fakt – aj z Kremľa sa ozýva, že prezident Putin by s Američanmi rád podpísal podobnú dohodu o nerastných surovinách. A to nielen tých, ktoré sa nachádzajú na obsadenej ukrajinskej pôde, ale aj tých v Rusku.

Americký prezident pripustil, že takáto dohoda „by sa mohla uskutočniť“, ale nepovedal, či o tejto možnosti hovoril s Putinom.

„Snažíme sa uzavrieť nejaké dohody o hospodárskom rozvoji. Majú veľa vecí, ktoré chceme. (...) Majú obrovské množstvo vzácnych zemín,“ povedal Trump novinárom s odkazom na Rusko.

Skeptici tvrdia, že takáto dohoda s Ruskom by zahatala cestu k návratu obsadených území Ukrajine. Na druhej strane ekonomický záujem o udržanie mieru by sa na strane USA ešte zvýšil a zaangažovaná by bola aj ruská strana. Nenadarmo sa v súvislosti s mierom hovorí aj o rušení sankcií a opätovnom spustení plynových rúr smerujúcich do Európy.  

Slovami Trumpa: „Ak by sa nám to podarilo, myslím si, že by to bolo veľmi dobré pre svetový a trvalý mier.“