Vysokoškoláci kritizujú povinnú prax bez finančnej odmeny. Štát necháva riešenie na dohode

Na tento problém opakovane upozorňuje Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ), ktorá sa už dlhšie snaží presadiť zmenu súčasného systému.

Predseda ŠRVŠ Patrik Prístupný v tejto súvislosti pre Štandard uviedol, že požadujú vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý poskytovateľom praxe umožní vyplatiť študentom finančnú odmenu. 

Študenti tiež vyjadrili nesúhlas s prípadmi, keď si musia za absolvovanie povinnej praxe platiť. Požadujú preto spravodlivú kompenzáciu, minimálne úhradu vzniknutých nákladov, ako sú cestovné, stravné či materiálne zabezpečenie.

„Pokiaľ ide o širšiu otázku finančného ohodnotenia, sme si vedomí, že mzda za vykonanú prácu môže byť výzvou, avšak aspoň kompenzácia základných nákladov by bola významným krokom vpred,” doplnil Prístupný.

Zamestnávatelia by zmeny privítali

Legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila vyplácanie finančných odmien študentom vysokých škôl počas praxe, by nielen podporila, ale o jej zavedenie sa aj dlhodobo usiluje Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). 

„Čo by skutočne budúcim absolventom pomohlo, je reálna, aspoň trojmesačná, povinná prax v odbore, ktorý študujú,” uviedol pre redakciu 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský.

Priestor vidí aj na to, aby zamestnávatelia preplácali študentom základné náklady, ako sú cestovné či stravné. Zároveň je však podľa neho kľúčové, aby mali študenti nárok aj na finančné odmeny. 

„Bolo by vhodné nastaviť systém tak, aby tieto odmeny neboli zaťažené daňami a odvodmi a aby ich vyplácanie nepredstavovalo nadmernú administratívnu záťaž podobne, ako je to pri ‘brigádnickej práci študenta VŠ’. Príkladom môže byť systém odmien za produktívnu prácu alebo podnikové štipendiá pre žiakov stredných škôl,” vyjadril sa Lelovský.

Ako ďalej uviedol, zamestnávatelia, ktorí poskytujú praktické vyučovanie v rámci systému duálneho vzdelávania, už získavajú rôzne formy podpory zo strany štátu. Okrem daňových úľav im od roku 2018 štát poskytuje aj priame finančné príspevky, ktoré však pokrývajú len časť nákladov. 

„Tento systém by mohol byť inšpiráciou pre vytvorenie podobného mechanizmu aj pre zamestnávateľov, ktorí ponúkajú prax vysokoškolským študentom. Podpora v tejto forme by umožnila firmám poskytovať študentom finančné odmeny za ich prax a zároveň by prispela k lepšiemu prepojeniu vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce,” dodal Lelovský.

Vzájomná dohoda

Ako však pre Štandard uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, na to, aby duálne vzdelávanie fungovalo efektívne, je nevyhnutná väčšia systematická iniciatíva zo strany štátu, ktorá zabezpečí jeho udržateľnosť. 

Vedenie ministerstva školstva v súčasnosti nechystá žiadne legislatívne zmeny v tejto oblasti. Zlepšenie podmienok študentskej praxe podporuje, konkrétne možnosti však podľa neho závisia od dohody medzi študentom, vysokou školou a externým subjektom, ktorý prax poskytuje. 

„Aj kompenzácia nákladov na prax závisí od dohody medzi študentom a externým subjektom. V niektorých prípadoch sa môže dohodnúť aj spolupráca medzi študentom, vysokou školou a daným subjektom,” dodalo ministerstvo.