Štát pri Cintulovej obžalobe našľapuje po tenkom ľade

Po takmer roku vyšetrovania podal vyšetrovateľ ÚBOK návrh na podanie obžaloby na obvineného Cintulu, s ktorým sa teraz bude musieť vysporiadať prokurátorka oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry. Vyšetrovací spis obsahuje 18 zväzkov a 6239 strán.

Dôvody, pre ktoré sa vyšetrovateľ rozhodol podať obžalobu pre teroristický útok nie sú známe, pretože návrh na podanie obžaloby je neverejný.

Strelec bol spočiatku obvinený z úkladnej vraždy v štádiu pokusu, ale generálny prokurátor Maroš Žilinka pripustil aj prekvalifikovanie na terorizmus.

Cintula strieľal pre nesúhlas s vládou

Z momentálne dostupných informácií o strelcovi Jurajovi Cintulovi je zrejmé, že útočil pre nesúhlas s politikou vlády. Podľa jeho vlastných slov z uniknutého videa pripisoval vláde vinu za likvidáciu masmédií, zmeny v RTVS a odvolanie bývalého predsedu Súdnej rady Jána Mazáka z jeho funkcie.

Úkladnú vraždu však Cintula odmieta s tvrdením, že premiéra nechcel zabiť. Správne definovanie trestného činu je pritom dôležité nielen pre odsúdenie páchateľa – pri nesprávnej trestnej kvalifikácii môže atentátnik vyviaznuť bez trestu.

Bývalý sudca a prokurátor, v súčasnosti advokát zastupujúci Roberta Fica ako poškodeného v tomto trestnom čine, Dávid Lindtner, hovorí o atentáte ako o útoku na štát a stotožňuje sa s právnou kvalifikáciou teroristického útoku.

Teroristického útoku sa dopustí ten, kto má úmysel poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť či zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu či medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu, iný orgán verejnej moci či medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela.

Zo širokej zákonnej definície tohto trestného činu možno podľa Lindtnera vyvodiť úmysel poškodiť ústavné zriadenie, keďže premiér je tretí najvyšší ústavný činiteľ. Advokát zároveň vidí v konaní útočníka úmysel zastrašiť obyvateľstvo spôsobom, akým vykonal útok. V neposlednom rade chcel podľa Lindtnera Cintula donútiť vládu niečo konať, pričom sa odvoláva na výpoveď strelca v uniknutom videu, v ktorom uviedol, že chcel zastaviť napríklad zmeny v RTVS.

Teroristický útok spochybnili viacerí sudcovia

Juraj Cintula v uniknutom videu vyhlásil, že na premiéra Fica strieľal pre nesúhlas s politikou vlády. Zo samotného nesúhlasu s politikou však nemožno okamžite vyvodiť záver, že chcel narušiť ústavné zriadenie krajiny alebo donútiť vládu konať. Mohlo by ísť aj o akt pomsty či frustrácie, ktorú sa strelec rozhodol riešiť atentátom, čo by mohlo vážne narušiť teórie o úmysle násilnej zmeny politiky štátu.

Napriek množstvu dôkazov bola zmena právnej kvalifikácie z pokusu o úkladnú vraždu na teroristický útok súdmi spochybňovaná. Najvyšší súd SR aj Špecializovaný trestný súd momentálne nevidia dostatok dôkazov, aby obvinenie z teroristického útoku mohlo obstáť v dokazovaní.

Podľa súdov totiž zmena kvalifikácie vychádza najmä z parafrázy Cintulových listov, ktoré majú naznačovať teroristický úmysel. Súdy však z ich obsahu takéto závery nevyvodili.

Najvyšší súd však tento právny názor spochybnil pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2024. Ide pritom už o druhú pochybnosť o správnej kvalifikácii skutku zo strany súdov, po tom, čo sudca Michal Truban nebol pri rozhodovaní o väzobnom stíhaní obvineného presvedčený, že išlo o terorizmus.

Podľa názoru sudcu Trubana nie je možné prijať definitívny záver o tom, či uvedená právna kvalifikácia konania obvineného zodpovedá okolnostiam spáchania skutku. Obvinenie z terorizmu je podľa sudcu udržateľné len vtedy, ak sa polícii podarí preukázať, že úmyslom konania obvineného nebolo len zastaviť pôsobenie premiéra, ale zastaviť pôsobenie celej vlády.

Najvyšší súd rovnako nevidí teroristické konanie

Sudcovia Najvyššieho súdu Patrik Príbelský, Emil Klemanič a Marián Mačura sú toho názoru, že o terorizme sa dá hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že páchateľ svoj skutok vykonal s úmyslom donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela. Vo svojom uznesení o zamietnutí sťažnosti Cintulu však uviedli, že takéto dôkazy zatiaľ v predmetnom konaní v potrebnom rozsahu zabezpečené neboli.

Súd teda v prípade strelca Cintulu nevidí také presvedčivé dôkazy, aby sa o atentáte v Handlovej dalo bez pochybností hovoriť ako o terorizme. Odkázal pritom na pôvodnú klasifikáciu skutku ako úkladnej vraždy, ktorá zodpovedá momentálnej dôkaznej situácii.

Sudcovia Najvyššieho súdu tiež uviedli, že nevedia, na základe akých skutočností došlo k zmene kvalifikácie. Jediné zdôvodnenie zmeny obvinenia na teroristický útok oprela prokurátorka Generálnej prokuratúry o listy, ktoré Cintula písal z väzby svojej manželke. Prokurátorka však neuvádzala doslovné pasáže listov, iba parafrázovala ich obsah tak, že cieľom atentátnika bolo znefunkčniť vládu.

Súd tiež poznamenal, že výsluchy ani ďalšie dôkazy doteraz nepreukázali, že by Cintulov čin spĺňal kritériá terorizmu, ako ich definuje zákon. Podľa sudcov sa v tomto prípade zatiaľ nepreukázalo, že útok na Fica mal mať širšie politické dôsledky, ako napríklad zmenu vládnej garnitúry.

Ak dnes viacero súdov konštatuje, že skutok nezodpovedá súčasnej právnej kvalifikácii, pretože na ňu momentálne nie sú zabezpečené dôkazy, je to skutočný problém. Iba správne kvalifikovaný skutok totiž obstojí z hľadiska dokazovania pri odsúdení páchateľa.

Bez ohľadu na kvalifikáciu, Cintula dožije vo väzení

Snaha prokuratúry preformulovať slová strelca tak, aby zapadali do jej záverov, je mimoriadne nebezpečná. Svedčí to o dôkaznej núdzi, ale aj o možnej motivácii mimo zákonných rámcov s cieľom zvýšiť závažnosť skutku. Z hľadiska hroziaceho trestu pri oboch kvalifikáciách je však výsledok rovnaký – vzhľadom na vek strelca dožije zvyšok života vo väzení, bez ohľadu na právnu kvalifikáciu.

Viacero sudcov teda otvorene spochybnilo prekvalifikovanie na trestný čin teroristického útoku, keďže stojí najmä na nesprávnej parafráze listov zo strany prokuratúry, pričom iné dôkazy potvrdzujúce verziu o terorizme doposiaľ neboli zabezpečené.

Prokurátor či vyšetrovateľ nie je viazaný právnym názorom súdu v prípravnom konaní, no mal by jeho argumenty zohľadniť tak, aby vzhľadom na skutkový stav bola zvolená správna kvalifikácia skutku. V opačnom prípade totiž môže atentátnik vyviaznuť bez trestu.

Je preto mimoriadne prekvapivé, že napriek viacerým záverom súdov v takej vážnej veci pre celú spoločnosť sa prokuratúra a vyšetrovateľ uchyľujú k neistej stratégii o terorizme, hoci v súdnom konaní by s istotou došlo k odsúdeniu Cintulu pre úkladnú vraždu v štádiu pokusu.

Žiadne šialené veci sa nepreukázali

Takéto konanie vzhľadom na súčasnú dôkaznú situáciu naznačuje skôr potrebu vytvoriť vhodný politický naratív v súvislosti s atentátom, než snahu dosiahnuť spravodlivosť právnou cestou.

Premiér Fico v minulosti vyhlásil, že sa v súvislosti s atentátom objavia „šialené veci“, a tvrdil, že existujú dôkazy o prepojení atentátnika na opozičnú stranu.

Podľa predstaviteľov mimoparlamentnej strany Demokrati spája Fico atentátnika s touto stranou. Predseda strany Jaroslav Naď avizoval, že pripravovaná správa SIS o atentáte bude obsahovať informácie o prepojení atentátnika Cintulu s ich politickým zoskupením.

Na verejnosť sa dostalo video z protestu v Dolnej Krupej, na ktorom Cintula vystupoval s predstaviteľmi strany Demokrati. Vyšetrovanie tohto prepojenia potvrdil aj bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý v tejto veci vypovedal na polícii.

Doposiaľ sa však neobjavili žiadne „šialené veci“ ani žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali terorizmus tak, ako ho definuje Trestný zákon.

Bolo by pre štát neuveriteľnou hanbou, ak by si nevedel poradiť s takýmto pomerne jasným prípadom, napriek odporúčaniam viacerých sudcov, prečo teória o terorizme nesedí.