Na Slovensku sa nachádza viac ako 11-tisíc nelegálnych skládok odpadu, pričom ich identifikácia a postihovanie zodpovedných osôb nefunguje na úrovni obcí, okresných úradov ani enviropolície.
Aj keď sa podarí páchateľov odhaliť, uložené sankcie sú často neefektívne a neodrážajú skutočný rozsah spôsobenej škody. Tento alarmujúci stav odhalila kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra predložil kontrolórom databázu so záznamom o 1 792 nelegálnych skládkach, ktoré vznikli ešte v minulom storočí.
Napriek tomu okresné úrady tieto skládky neevidujú ako problematické prípady vyžadujúce odstránenie a ministerstvo životného prostredia sa k ich aktuálnemu stavu nevyjadrilo jednoznačne.
Zo stanoviska kontrolórov vyplýva, že mnohým starým nelegálnym skládkam už štát nevenuje pozornosť. „Napriek tomu môžu predstavovať významné finančné a ekologické riziká,“ priblížil v správe podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.
Problémom je aj to, že pri nových prípadoch nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnosti šanca, že štát odstráni odpad – ktorý neobsahuje azbest či iný nebezpečný odpad –, nulová.
Štát nekoná
„Štát zodpovedajúci za odstraňovanie skládok má v súčasnosti financie výlučne na nebezpečný odpad. Na odstránenie väčšieho množstva odpadu nemajú peniaze ani obce,“ priblížil Ivančo.
Na odstránenie všetkých aktuálne evidovaných skládok – ktoré nie sú komunálneho a drobného stavebného charakteru – by podľa analýzy rezortu vnútra potreboval štát 27 miliónov eur.
„Pokiaľ ide o komunálny a drobný stavebný odpad, obciam sa darí odstraňovať len jeho malé množstvá. Pri väčšom rozsahu sú nútené čakať na dotačné výzvy,“ vysvetlil podpredseda NKÚ SR.
Až do roku 2023 nevydelil štátny rozpočet na túto činnosť viac ako 100-tisíc eur ročne. V súčasnosti je však na odstraňovanie odpadu vyčlenená suma trojnásobne vyššia.
Napriek zvýšenému financovaniu by však pri aktuálnom systéme odstraňovania čiernych skládok trvalo viac než 70 rokov, kým by sa podarilo všetky odstrániť.
Ako však NKÚ dopĺňa, aj to iba za predpokladu, že by neboli nahlásené žiadne iné. „Je to alarmujúci a súčasne smutný stav, keď si nevieme územie krajiny jednoducho vyčistiť,“ dodal Vančo.
Podľa kontrolórov k odhaľovaniu páchateľov výraznejšie neprispieva ani enviropolícia. Ak sa páchateľa podarí identifikovať, súdom uložené tresty sú nízke a pri takýchto činoch nemajú dostatočne odstrašujúci účinok.
K nepodmienečnému trestu odňatia slobody neprišlo napríklad ani v tak extrémnom prípade, keď výška spôsobenej škody dosiahla takmer 10 miliónov eur. Súd vo svojom rozhodnutí určil páchateľovi probačný dohľad na päť rokov, povinnosť zamestnať sa a pokutu vo výške tisíc eur.
Nová legislatíva
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o probléme vie a hľadá riešenia. V stanovisku MŽP ku kontrole NKÚ – ktoré rezort poskytol Štandardu – sa uvádza, že envirorezort pripravuje systémové zmeny, ktoré by mali napraviť pochybenia z minulosti.
Envirorezort chce nastaviť jasné pravidlá, ktoré by mali priniesť posun v problematike odstraňovania nelegálnych skládok. Ministerstvo pripravilo novú legislatívu, ktorú v najbližšom období posunie do medzirezortného pripomienkového konania.
Na riešení problému rezort životného prostredia spolupracuje s predstaviteľmi samospráv, ministerstvom vnútra, okresnými úradmi aj so splnomocnencom vlády pre rómske komunity.
„Za týmto účelom sa už v súčasnosti vytvára pracovná skupina pre zlepšenie odhaľovania nelegálnych skládok a nastavenie systémového financovania ich odstraňovania," priblížil v stanovisku odbor komunikácie envirorezortu.
MŽP považuje za dôležité efektívne nastaviť celý systém, zlepšiť vzdelávanie a zvýšiť informovanosť občanov o možnostiach, kde a za aké poplatky je možné zákonným spôsobom odovzdať odpad, napríklad na zberné dvory.
Ministerstvo zároveň avizuje legislatívny návrh, ktorý poskytne štátu pri sanáciách environmentálnych záťaží väčšie právomoci, napríklad pri vstupoch na pozemky, ktoré by boli možné bez toho, aby štát musel získavať vlastnícky alebo právny vzťah k pozemkom.
„Práve to dnes často paralyzuje sanácie envirozáťaží na Slovensku," doplnilo ministerstvo.
Nášľapné míny
Čierne, respektíve nelegálne skládky nekomplikujú život iba samosprávam. Často na ne nečakane narazia diaľničiari pri výstavbe nových úsekov diaľnic po celom Slovensku. Problémom býva určiť, kto má likvidáciu čiernej skládky peňažne hradiť.
Dokazuje to aj najnovší prípad pri výstavbe R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče. Pri príprave plôch na budúce stavenisko narazila Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v trase výstavby na viaceré nelegálne skládky, ktoré musia byť odstránené.
V stanovisku pre Štandard NDS uviedla, že ide o nelegálne skládky odpadu rôznej kapacity, ktorých odstraňovanie je vykonávané v súlade s platnými právnymi predpismi.
„V súčasnosti prebieha konanie na príslušnom okresnom úrade, ktoré nebolo k dnešnému dňu ukončené. Presný rozsah skládok bude zrejmý až po ukončení prác,“ uviedla pre Štandard NDS.
S prítomnosťou skládok odpadu podľa NDS zápasí väčšina stavieb diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem spomínaných skládok na úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča evidujú aj ďalšie prípady. „Skládka sa odstraňovala pri výstavbe privádzača D3 Kysucké Nové Mesto,“ doplnila NDS.
V Štandarde sme v minulosti informovali o obrovskej nelegálnej skládke pri Kriváni v okrese Detva, na ktorú NDS narazila pri výstavbe rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna.
Podľa NKÚ je práve toto ukážkový príklad starej nelegálnej skládky, ktorej odstránenie trvalo niekoľko mesiacov.
Objem odpadu bol v minulosti štátom vyčíslený na tisíc kubických metrov. Ukázalo sa však, že išlo až o desaťnásobne väčšie množstvo odpadu, čo malo za následok predraženie stavby o niekoľko miliónov eur.
„Uvedený prípad potvrdzuje, že takzvané zabudnuté nelegálne skládky môžu predstavovať významné finančné a environmentálne riziko a že informácie o nich v databáze štátu môžu byť významne nepresné,“ uviedol NKÚ.
Práce na odstránení skládky pri Kriváni ukončili vo februári tohto roka, pričom s jej odstraňovaním začali vlani v októbri.
Jej likvidácia stála približne 6 473 000 eur. Ako v minulosti uviedla pre Štandard NDS, o otázkach spojených s nákladmi neskôr rozhodne nezávislá inštancia.