Schválený za Bidena, navrhnutý Demokratmi aj Republikánmi
Návrh zákona „Čipy pre Ameriku“ predložil 11. júla 2020 do Kongresu USA texaský senátor John Cornyn zastupujúci Republikánsku stranu spolu so šiestimi republikánskymi a piatimi demokratickými kolegami.
Jeho cieľom bolo obnoviť vedúce postavenie Ameriky vo výrobe polovodičov zvýšením federálnych stimulov s cieľom umožniť pokročilý výskum a vývoj, zabezpečiť dodávateľský reťazec a dlhodobo udržať národnú bezpečnosť aj hospodársku konkurencieschopnosť.
Je zaujímavé, že hoci hlavným navrhovateľom bol republikán, v Snemovni reprezentantov získal návrh v prvom hlasovaní od tejto strany len jeden hlas. Väčšina hlasov od Demokratov ho však do Senátu posunula.
V Senáte bol pomer o niečo vyrovnanejší, medzi približne dvojtretinovou väčšinou, ktorá za zákon zahlasovala, ale opäť dominovali Demokrati.
Právoplatným zákonom s číslom 117-167 sa návrh stal 9. augusta 2022 po podpise prezidenta Joe Bidena.
Miliardy určené na mikročipy
Zákon vyčleňuje na podporu mikročipových aktivít vo forme dotácií celkovo 50 miliárd dolárov (46 miliárd eur). Ich čerpanie je možné počas fiškálnych rokov 2022 až 2026. Ďalšie prostriedky, až do celkovej výšky 75 miliárd dolárov (69 miliárd eur), môžu žiadatelia získať vo forme pôžičiek a záruk na úvery.
Špeciálne dotácie v sumárnom rozsahu dve miliardy dolárov (1,85 miliardy eur) sú určené pre fiškálne obdobia 2023 až 2027 na mikročipové aktivity v oblasti obrany. V rovnakom období má celkovo 500 miliónov dolárov (462 miliónov eur) získať podpora na čipy pre bezpečnosť, akým sú napríklad šifrované telekomunikácie.
Nezanedbateľnou položkou je aj podpora vzdelávania odborníkov na mikročipy. Tej zákon prideľuje v rokoch 2023 až 2027 sumárne 200 miliónov dolárov (185 miliónov eur).
Najviac získal Intel
Z fondov na podporu mikročipovej výroby dostal najviac, až 8,5 miliardy dolárov (7,9 miliardy eur), americký výrobca mikročipov Intel. Na druhom mieste skončila so 6,6 miliardovou (6,1 miliardy eur) dotáciou taiwanská spoločnosť TSMC.
Medzi významných prijímateľov pomoci patril aj juhokórejský Samsung. Získal z fondov stimuly vo výške 6,4 miliardy dolárov (5,9 miliardy eur).
Americký výrobca polovodičových pamätí Micron získal 6,1 miliárd dolárov (5,7 miliárd eur), americký výrobca čipov GlobalFoundries dostal 1,5 miliardu (1,4 miliardy eur).
Rebríček najvýznamnejších adresátov finančnej pomoci uzatvára americký producent mikrokontrolérov Microchip so 162 miliónovou dotáciou (150 miliónov eur) a britský dodávateľ vybavenia pre armádu BAE Systems, ktorý získal 35 miliónov dolárov (32 miliónov eur).
USA čipy potrebuje
„Pohľad vlády na ekonomiku možno zhrnúť do pár krátkych fráz: Keď sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie. Ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať,“ povedal 15. augusta 1986 Ronald Reagan na konferencii o malom podnikaní.
Spojené štáty dostupné mikročipy potrebujú. Vyžaduje ich ekonomika aj armáda, súčasný svet bez pokročilých čipov fungovať nedokáže.
Čas ukáže, či Trumpova snaha o obmedzenie dotácií a ich nahradenie clami, aby boli producenti polovodičov motivovaní vyrábať viac v USA, bude mať na výsledok intenzívnejší vplyv.
