Návrh na mobilné zariadenie prevádzkujúce termickú desorpciu už leží na stole inštitúcie pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie, známej pod skratkou EIA. Ak od nej záverečné stanovisko dostane zelenú, v lete by sa mohlo začať s likvidovaním najväčšej chemickej skládky v Bratislave, spôsobenej bývalými Chemickými závodmi Juraja Dimitrova.
Redakcia v tejto veci oslovila Ministerstvo životného prostredia SR, ako tento návrh zariadenia na termickú desorpciu [fyzikálny separačný proces umožňujúci efektívne oddelenie organických kontaminantov od materiálu (zemina, kal) pri mierne vysokej teplote, pozn. red.] vníma.
S projektom termickej desorpcie sa podľa envirorezortu stotožnil aj vládny kabinet. „V prvom rade chceme zdôrazniť, že je to práve vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý predstavil komplexné a definitívne riešenie likvidácie environmentálnej záťaži v bratislavskej Vrakuni a ktoré zároveň ochráni zdroje najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe,” reaguje pre Štandard Odbor komunikácie.
Viacerí odborníci na zneškodňovanie environmentálnych záťaží z Asociácie Envisan však na vládny materiál zverejnený šéfom rezortu Tomášom Tarabom reagovali určitou nespokojnosťou a slovami, že neobsahuje potrebné a detailné informácie týkajúce sa likvidácie skládky.
Redakcia Štandard sa na ministerstvo obrátila aj s otázkou financií, ktoré bude potrebné investovať do mobilného zariadenia na termickú desorpciu, ktorým chce konečne zlikvidovať skládku ropných látok, pesticídov, herbicídov, ťažkých kovov, mutagénnych a karcinogénnych chemikálií.
Tie vysoko prekračujú povolené hodnoty a každým dňom prenikajú do pôdy a vody smerom k Žitnému ostrovu. „Ministerstvo v súčasnosti pripravuje podklady pre vyhlásenie transparentnej a otvorenej verejnej súťaže. Súčasťou podkladov budú všetky potrebné detaily a finálna cena prác bude závisieť od výsledku verejného obstarávania,” špecifikuje envirorezort, ktorý chce na projekt využiť peniaze z eurofondov.
O ďalších krokoch bude informovať priamo minister životného prostredia.
Návrh, ktorý môže uspieť
Eseročka Dekonta Slovensko sa špecializuje práve na oblasť biologického čistenia kontaminovaných zemín. Dlhé roky sa venuje výskumu skládky v Chemických závodoch Juraja Dimitrova a vypracovala návrh presného popisu mobilného zariadenia, ktoré by si malo poradiť s jedovatými látkami nachádzajúcimi sa pod zemou.
Zariadenie bude teda podľa uvedeného opisu schopné spracovať materiál, a teda nebezpečnými látkami kontaminovanú zeminu, pôdu, kal a odpad tak, aby sa z nich pri teplote do 500 °Celzia vyseparovali škodlivé látky prevedením do plynného skupenstva na plyny alebo paru.
Dekontamináciou pôdy a materiálov by sa podľa slov spoločnosti malo zamedziť prieniku ďalších kontaminantov do okolitého prostredia, podzemných a povrchových vôd. „Účelom navrhovanej činnosti je regenerácia kontaminovaných materiálov pre ich opätovné použitie, v mieste ich vzniku, alebo v blízkosti miesta ich vzniku, mobilným zariadením na zhodnocovanie odpadov,” uvádza sa v dokumentácii.
Materiál obsahuje presné technické, technologické a stavebné riešenie sanačnej metódy termická desorpcia. Z návrhu vyplýva, že účinnosť zariadenia sa pohybuje priemerne okolo 95 percent pri nízkoteplotnej desorpcii pri odstraňovaní ropných látok.
Výsledkom procesu termickej desorpcie bude kondenzát a desorbovaný materiál. Tento dekontaminovaný materiál bude možné potom vrátiť na pôvodné miesto, alebo sa použije napríklad pri stavebných úpravách, na výplň na inom mieste či na zásypy.
Kondenzát zneškodnia v zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov. "S nebezpečnými odpadmi sa bude nakladať v zmysle zákona o odpadoch a budú odovzdané oprávnenej osobe na zneškodnenie,” vysvetľuje spoločnosť s dôvetkom, že na tento proces je nevyhnutne potrebná spaľovňa, ktorá sa zaoberá likvidáciou práve tohto druhu nebezpečného odpadu.
Lokalita pre prvé umiestnenie zariadenia
Ak by predložený návrh na zariadenie schválila EIA, prvé spustenie sa dá očakávať už v auguste 2025.
Dekontaminácia nebezpečných odpadov sa plánuje realizovať na rôznych miestach, kde sú uložené.
Prvou lokalitou pre umiestnenie mobilného zariadenia by mal byť areál Istrochem Reality (vyššie spomínaný chemický závod), kde sa nachádza jedno z kontaminovaných miest.
Po ňom by mala prísť na rad najväčšia skládka chemického odpadu v miestnej časti Bratislava-Vrakuňa, nazývaná aj vrakunská skládka.
Ako sa pre Štandard vyjadril starosta mestskej časti Martin Kuruc, na detailné prevedenie celého zariadenia a procesu termickej desorpcie nie je odborník, pre neho je však podstatné to, že by sa už počas leta mohlo začať s toxickou skládkou niečo robiť. „Ak začnú tento rok, tak je všetko podľa plánu, ako sľúbil pán minister životného prostredia Tomáš Taraba,” reaguje pre Štandard starosta.
Dodáva, že ho šéf rezortu ešte v decembri ubezpečil, že na tomto dlhotrvajúcom probléme pracujú a vyriešia ho v čo najbližšej dobe.
Zariadenie sa podľa návrhu bude v rámci prevádzok u pôvodcov odpadov presúvať za pomoci nákladnej dopravnej techniky. „Zariadenie na termickú desorpciu kontaminovaných materiálov je možné umiestniť aj vo výrobných halách, na spevnených plochách aj nespevnených plochách v blízkosti miest s kontaminovanými materiálmi na dobu potrebnú na ich zhodnotenie,” opisuje predkladateľ.
Podľa neho mobilné zariadenie vždy dopravia k miestu kontaminácie a inštalujú na dotknutom pozemku na teréne alebo v hale, a to na základe pokynov výrobcu. Pred začatím prevádzky desorpčnej jednotky pritom vykonajú prieskum, pri ktorom sa zistí rozsah kontaminácie.
Nevyhnutnou súčasťou pred spustením aj po ukončení dekontaminácie zariadenia bude teda odber vzorky odpadu, ktorú zanalyzuje akreditované laboratórium. Na základe chemickej analýzy vzoriek sa následne určí, akým spôsobom sa bude s výstupným produktom nakladať.
Spoločnosti avizuje, že na obsluhu mobilného zariadenia sú potrební dvaja pracovníci.
Zdravie obyvateľov či chránené územia nebudú ohrozené
Keďže má byť zariadenie vždy umiestnené v miestach výskytu kontaminovaných materiálov mimo obytných zón, mali by s ním prichádzať do kontaktu len spomínaní pracovníci. „Nepredpokladá sa, že 'emisné' vplyvy a taktiež hladiny hluku súvisiace s realizáciou navrhovanej činnosti budú takého rozsahu, že by mohli závažne ovplyvniť životné prostredie dotknutého územia a zdravie obyvateľstva,” konštatuje spoločnosť.
Zároveň dodáva, že ide o vplyvy nepravidelné, dočasné, krátkodobé a iba s lokálnym dosahom.
Potenciálnym zdrojom znečistenia vôd z navrhovanej činnosti môže podľa nej byť iba riziko kontaminácie v dôsledku neštandardných prevádzkových stavov a havarijných situácií. „Akékoľvek riziko havárie, ktorá by mohla spôsobiť znečistenie pôd je však v dôsledku realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti nepravdepodobné,” ubezpečuje firma poskytujúca služby v oblasti ochrany životného prostredia.
Celý proces podľa nej neohrozí faunu, flóru a ich biotopy, miesta s chránenými rastlinami a živočíchmi, kultúrne a historické pamiatky či iné významné geologické lokality, keďže sa zariadenie neplánuje umiestňovať na týchto územiach. „Nepredpokladá sa potreba výrubu drevín. Predpokladá sa dlhodobý pozitívny vplyv v súvislosti so zamedzením šírenia kontaminácie,” vysvetľuje Dekonta Slovensko.
Dnes ešte nikto nevie s určitosťou odpovedať na otázku, kedy by sa mohlo hlavné mesto konečne zbaviť tejto starej ekologickej záťaže. „Kapacita mobilného zariadenia na termickú desorpciu je cca dve tony za hodinu. Pri nepretržitej prevádzke a 80-percentného využitia fondu pracovnej doby je ročná kapacita 14-tisíc ton za rok,” uzatvára spoločnosť.