Minister školstva Tomáš Drucker poukázal tiež na to, že verejné školy sú povinné prijímať všetky deti, vrátane tých, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného prostredia.
Slovensko na čele v podpore neverejných škôl
Rozdiely sú však viditeľné aj v oblasti financovania. Zatiaľ čo súkromné zariadenia, rovnako ako štátne, dostávajú štátne dotácie, môžu navyše vyberať školné aj od rodičov.
Podľa analýzy ministerstva školstva viac ako polovica súkromných prevádzok pýta od rodičov menej než sto eur ročne, čo je skôr príspevok na vybrané aktivity než plnohodnotné školné. Táto dodatočná finančná podpora síce školám umožňuje vytvárať lepšie podmienky na vzdelávanie, avšak školská inšpekcia nezistila, že by sa to výrazne prejavilo na vyššej kvalite výučby.
Ako sa ďalej v analýze uvádza, Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom financovania neverejných škôl z verejných zdrojov. Navyše, od roku 2012 ešte tento podiel zvýšilo. V niektorých krajinách EÚ, ako je Švédsko či Belgicko, dostávajú súkromné výchovno-vzdelávacie inštitúcie rovnakú finančnú podporu ako verejné, no nemôžu vyberať školné.
Naopak, v Maďarsku a Česku majú súkromné prevádzky školné bez obmedzení, ale nižšiu podporu z verejných zdrojov.
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) však v roku 2023 odhalil viaceré nezrovnalosti vo financovaní súkromných škôl, vrátane umelého navyšovania počtu žiakov a učiteľov na získanie vyšších dotácií. Úrad preto navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať dokumenty o využívaní verejných financií, tak ako je to bežné pri verejných školách.
Nielen pre najlepších
Podľa informácií z rezortu školstva žiaci súkromných vzdelávacích inštitúcií dosahujú v priemere lepšie výsledky v testovaniach. Napríklad v Testovaní 9 sú výrazne úspešnejší než ich rovesníci z verejných škôl.
Peter Halák, zriaďovateľ siete súkromných škôl Felix, však pre Štandard zdôraznil, že lepšie výsledky privátnych zariadení nie sú spôsobené tým, že by pre ne platili odlišné pravidlá ako pre štátne zariadenia.
„Nie je to o tom, že by nám systém umožňoval robiť niečo iné ako tým štátnym. Existujú veľmi kvalitné štátne školy a naopak, aj menej kvalitné súkromné školy. Lepšie výsledky dosahujú tie, ktoré pochopili, že svet sa mení, a preto je potrebné meniť aj prístup k vzdelávaniu,” myslí si Halák.
Zároveň odmieta predstavu, že súkromné ustanovizne sú iba pre elitných školákov. „Naša škola si nevyberá žiakov podľa špeciálneho talentu, nechceme byť výberová škola len pre tých najlepších. Aj my máme žiakov so špeciálnymi potrebami, vrátane tých, ktorí potrebujú asistentov.“
Zmenili aj úlohu učiteľov. Namiesto odovzdávania vedomostí sú sprievodcami, ktorí umožňujú deťom samostatne objavovať a vytvárať si poznatky. Používajú slovné hodnotenie a vzdelávanie často prebieha mimo školy, v reálnom svete.
Pochybnosti o reforme
Riaditeľ štátnej Základnej školy Považská v Košiciach Ľuboš Hvozdovič považuje dosahovanie lepších výsledkov za problém celého školstva. Podľa jeho názoru sú výchovno-vzdelávacie inštitúcie príliš zamerané na jednotlivé predmety a chýba vzájomné prepojenie učiva medzi nimi.
„Za najväčšiu prekážku považujem spôsob poskytovania finančných prostriedkov. Naše školstvo je dotované na základe možností a nie na základe potrieb. Normatívy sú nedostatočné a financovanie na žiaka je nutné zmeniť na financovanie na triedu,” myslí si riaditeľ.
Reforma školstva je podľa neho nevyhnutná, no má pochybnosti o spôsobe jej realizácie. „Riešime ju bez overenia a za pochodu. Podľa mňa by ako prvé mali začať vysoké školy v príprave budúcich učiteľov a potrebné je vrátiť Metodicko-pedagogické centrá, ktoré budú pracovať s učiteľmi, ktorí sú už v praxi,” doplnil Hvozdovič.
