Problémy s učením a základnou hygienou. Deti marginalizovaných skupín výrazne zaostávajú

Iba na každej druhej základnej škole, ktorú monitorovali, uskutočňovali vyučovací proces v aktívnej podobe. „To znamená, že žiaci sa na hodinách aktívne učili a neboli len pasívnymi prijímateľmi informácií od učiteľa,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Ešte alarmujúcejšia je situácia v školách, kde viac ako 60 percent žiakov pochádza z marginalizovaných komunít. Výsledky ukázali výrazný prepad v ich poznávacích kompetenciách, čo podľa inšpekcie súvisí so slabou slovnou prípravou a nedostatočne rozvinutými komunikačnými schopnosťami.

„Deti z generačnej chudoby často nerozumejú učiteľkám už v prvom ročníku. Preto je nevyhnutné, aby čo najskôr nastúpili do materskej školy, kde môžu rozvíjať svoje základné zručnosti a kompetencie. Iba tak budú pripravené chápať obsah vyučovacích hodín na základnej škole,“ upozornila inšpektorka.

Náročný štart 

Základnú školu s materskou školou v Jurskom (okr. Kežmarok) navštevujú výlučne deti z marginalizovaných skupín. Hoci dnes všetky deti absolvujú povinné predprimárne vzdelávanie, stále vidno rozdiely medzi tými, ktoré materskú školu navštevovali pravidelne, a tými, ktoré ju zanedbávali. Najväčším problémom pri nástupe do školy je rečová bariéra.

„Väčšina detí nerozumie ani nehovorí po slovensky. Okrem toho len veľmi málo z nich má osvojené základné hygienické návyky, ako je umývanie, sprchovanie či používanie toalety. Slabé sú aj ich sociálne zručnosti a kognitívne vedomosti, pričom často zaostávajú aj v hrubej a jemnej motorike,“ vysvetlila pre Štandard riaditeľka školy Anna Tkačiková.

Podľa nej by výrazne pomohlo opätovné zavedenie nultého ročníka, ktorý bol v minulosti určený práve pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Upozornila tiež, že finančná podpora, ktorú dnes dostávajú rodičia prvákov, by mala byť presmerovaná priamo do škôl. 

Väčšina rodičov totiž tieto peniaze nevyužije na vzdelávanie detí, ale na iné účely. Ak by financie poskytli priamo škole, mohli by ich efektívne investovať do pomôcok, asistencie či špeciálnych programov na rozvoj žiakov.

Bariéry v dochádzke

Mnohé rómske deti majú aj napriek povinnému predprimárnemu vzdelávaniu problém s dochádzkou do materských škôl. Podľa Miriam Žiakovej z Kancelárie splnomocnenca vlády SR bránia ich pravidelnej účasti viaceré faktory. 

Hlavnou prekážkou sú finančné náklady na pomôcky, výlety či hygienické potreby, ktoré sú pre rodiny v hmotnej núdzi neúnosné. 

Aj jazyková bariéra komplikuje situáciu nielen deťom, ale tiež ich rodičom. „Niektorí rodičia nerozumejú slovenskému jazyku, čo im sťažuje komunikáciu so škôlkou a účasť na rodičovských stretnutiach,“ uviedla Žiaková pre Štandard.

Ďalšou prekážkou je diskriminácia a segregácia. Ak sú rómske deti v materských školách oddelené do samostatných tried alebo majú vyhradené špeciálne priestory, rodičia často radšej zvolia ich zotrvanie doma.

Komplikáciou sú aj sociálno-kultúrne faktory. Mnohé rómske matky, ktoré samy neabsolvovali materskú školu, majú obavy z inštitúcií a dávajú prednosť rodinnej starostlivosti. 

„Ak sa viacero matiek v komunite rozhodne neposlať dieťa do škôlky, často sa pridajú aj ostatné,“ upozornila Žiaková. Riešením je podľa nej vytváranie pozitívnych vzorov priamo v komunitách a lepšia informovanosť o výhodách predškolského vzdelávania.

Navyšovanie kapacít materských škôl

Napokon, veľkým problémom je aj nedostatok miest v materských školách, čo spôsobuje, že deti musia dochádzať do vzdialenejších obcí. Cestovné náklady sú pritom pre mnohé rodiny neprekonateľnou prekážkou. 

Ako uviedla Žiaková, hoci sa kapacity MŠ rozširujú vďaka Plánu obnovy a odolnosti, štát stále nepočíta so všetkými potrebami, najmä v regiónoch s vysokým počtom rómskych obyvateľov. 

Význam budovania kvalitnej siete predprimárneho vzdelávania vyzdvihol aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Podľa jeho slov sa z Plánu obnovy a odolnosti podarilo vyčerpať celkovú alokáciu na sto percent, pričom túto alokáciu dvakrát navyšovali. 

V súčasnosti existuje možnosť ďalšieho navyšovania kapacít materských škôl, o čom rokujú s Európskou komisiou.

Príklady dobrej praxe

Viaceré materské školy, ktoré sa zapojili do Národného projektu PRIM, pokračujú v overených postupoch aj pod gesciou ministerstva školstva. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú rómski rodičovskí asistenti – muži aj ženy z miestnych komunít, ktorí spolupracujú s rodičmi a motivujú ich, aby deti pravidelne navštevovali materskú školu.

„Títo asistenti pomáhajú deťom prispôsobiť sa novému prostrediu, znižujú jazykové bariéry a poskytujú celkovú podporu,“ vysvetlila Žiaková.

Okrem asistentov v niektorých materských školách pracujú aj špeciálni pedagógovia, ktorí individuálne podporujú deti v oblastiach, kde zaostávajú. Tento model sa osvedčil napríklad v Pečovskej Novej Vsi, Raslaviciach či Leviciach, kde sa podarilo výrazne zvýšiť účasť rómskych detí v predprimárnom vzdelávaní.