Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko má najvyššiu úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva v rámci OECD

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom a úmrtnosťou na rakovinu hrubého čreva a konečníka, pričom v roku 2022 bolo diagnostikovaných 4 219 prípadov a zomrelo 2 232 ľudí, čo predstavuje viac ako 52 percentnú úmrtnosť.

Týždenne na toto ochorenie zomrie 32 Slovákov, čím sa Slovensko v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) radí na prvé miesto v úmrtnosti.

Podľa prezidenta Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti Tibora Hlavatého je toto ochorenie takmer na 100 percent preventabilné, pretože sa vyvíja veľmi dlho. „Rakovina hrubého čreva je ochorenie, ktoré by vôbec nemuselo existovať,“ uviedol.

Napriek dostupnému skríningu sa pacienti kolonoskopii vyhýbajú zo strachu z bolesti, hoci dnes je možné absolvovať ju bezbolestne v analgosedácii.

Podľa odborníkov by včasná diagnostika mohla ročne zachrániť až 800 životov. Miera výskytu rakoviny hrubého čreva u mužov je na Slovensku tretia najvyššia v EÚ, u žien piata. K rizikovým faktorom patria obezita, nezdravá strava, fajčenie a zápalové ochorenia čriev.

(tasr, red)

Minúta  |  

Šimečka sa stretol s Migaľom, zhodli sa na jednej veci

Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša (obaja nezaradení) zo strany Hlas vylúčili po dlhodobom negatívnom postoji ku krokom vlády i vedeniu strany. Za jedno s nimi bol aj Ján Ferenčák (Hlas) a odídenec Roman Malatinec, ktorý sa pridal k Národnej koalícii.

V pondelok sa s Migaľom stretol líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Hovorili o "paralyzovanej" vláde, ktorá ťahá Slovensko preč z Európy. Migaľa, Šalitroša a Ferenčáka považuje za tých, ktorí "môžu pomôcť rozhodnúť".

"Hovorili sme aj o situácii v parlamente a o voľbe predsedu Národnej rady SR, kde sa zhodujeme, že Richard Raši (Hlas) nie je dobrým kandidátom," spresnil Šimečka.

S nezaradenými poslancami a Ferenčákom pritom má rokovať kvôli podpore vlády aj premiér Robert Fico (Smer), aby vláde zabezpečil podporu 79 poslancov v parlamente.

(max)

Minúta  |  

Prebieha spoločné námorné cvičenie Ruska, Číny a Iránu

Ruské a čínske vojenské lode vplávali do iránskych vôd, kde sa majú zúčastniť na spoločných námorných manévroch s Iránom, ktorých hlavná fáza sa začne v utorok pri meste Čáhbahár.

Irán do cvičení nasadzuje desať lodí svojich námorných síl i Revolučných gárd, zatiaľ čo Rusko dva torpédoborce a zásobovaciu loď. Čína sa podľa vyhlásenia iránskej armády na manévroch zúčastňuje s torpédoborcom a zásobovacím plavidlom.

Na cvičeniach sú prítomní aj vojenskí pozorovatelia z Azerbajdžanu, Južnej Afriky, Ománu, Kazachstanu, Pakistanu, Kataru, Iraku, Spojených arabských emirátov a Srí Lanky.

Podľa čínskeho ministerstva obrany majú manévre zahŕňať aj výcvik boja proti námorným cieľom a spoločné záchranné operácie. Cieľom spoločných námorných cvičení je posilniť dôveru medzi ozbrojenými silami zúčastnených krajín.

Vody medzi Iránom a Ománom majú strategický význam pre svetový námorný obchod, pričom Hormuzský prieliv predstavuje podstatnú trasu pre vývoz ropy.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Vraha zo Zámockej neradikalizovali americkí neonacisti

Páchateľ prvého teroristického útoku na Slovensku nebol radikalizovaný prostredím amerických neonacistov. Na jeho „spracovaní“ sa podieľal slovenský extrémista Pavol Beňadik, odhalila investigatíva.

Juraj Krajčík († 19), páchateľ teroristického útoku na Zámockej, nebol radikalizovaný americkými neonacistami, ale slovenským extrémistom Pavlom Beňadikom. Ten ho cez Telegram zapojil do siete Terrorgram Collective, kde sa Krajčík pridal k 49 extrémistickým kanálom. Podľa investigatívy ProPublica a PBS Frontline ho Beňadik aktívne podporoval a vytváral u neho pocit uznania a rešpektu.

Krajčík, ktorý v minulosti čelil šikane a osamelosti, sa stal súčasťou radikálnej online komunity. Pred útokom kontaktoval poradcu Mareka Madra a po čine odovzdal svoj manifest americkým extrémistom Dallas Humberovej a Matthewovi Allisonovi, ktorí jeho radikalizáciu dokončili.

Pri útoku na Zámockej ulici v Bratislave 12. októbra 2022 zavraždil dvoch mladých mužov, Juraja Vankuliča († 26) a Matúša Horvátha († 23), ktorí boli členmi LGBT komunity. Po čine sa ukrýval a na druhý deň ráno spáchal samovraždu.

Po jeho smrti bol Krajčík označený za „prvého svätca Terrorgramu“. Jeho manifest oslavoval extrémistickú sieť a vďaka medializácii bol publikovaný v plnom znení, čo podporilo ďalšiu radikalizáciu podobných skupín.

(sab)

Minúta  |  

Trump vyvíja tlak na Kyjev, Lavrov víta jeho slová o NATO a Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pochválil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za nedávne vyjadrenia k Ukrajine. Podľa neho sú povzbudivé a naznačujú možné prehodnotenie postoja USA ku konfliktu.

Trump v posledných dňoch vyvíjal tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Moskvou. Vyhlásil tiež, že rozširovanie NATO a pokusy vtiahnuť doň Ukrajinu boli jednou z hlavných príčin konfliktu.

Lavrov ocenil aj slová amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia o potrebe rešpektovania záujmov všetkých štátov. Pripomenul tiež spoločné hlasovanie USA a Ruska v OSN proti rezolúcii na podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Moskva a Washington zintenzívnili komunikáciu po februárovom telefonáte medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom, pričom už prebehli rokovania v Saudskej Arábii a Turecku.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Slzný plyn a barikády: Násilné protesty po zákaze kandidáta Georgescua

V Bukurešti vypukli násilné strety medzi demonštrantmi a políciou po tom, čo rumunská volebná komisia zamietla registráciu proruského politika Calina Georgescua do opakovaných prezidentských volieb.

Stovky jeho prívržencov sa zhromaždili pred budovou komisie, situácia však eskalovala po tom, ako protestujúci prerazili policajné barikády. Polícia proti nim použila slzotvorný plyn, zatiaľ čo výtržníci hádzali dlažobné kocky a petardy, prevrátili dodávku televíznej stanice a podpálili nábytok z okolitých kaviarní.

Georgescu, ktorý v decembrových voľbách prekvapivo zvíťazil a jeho víťazstvo bolo anulované, označil rozhodnutie komisie za nedemokratické a plánuje sa odvolať na ústavný súd.

Je obvinený z podnecovania proti ústavnému poriadku a podpory extrémistických ideológií. Opakované voľby sa budú konať 4. mája. Ak žiaden kandidát nezíska nad 50 percent hlasov, druhé kolo prebehne 18. mája.

(tasr, juh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.