Táto platforma je medzinárodný mechanizmus, zriadený Radou Európy v roku 2015 na monitorovanie a ochranu slobody tlače a bezpečnosti novinárov v Európe, pričom prostredníctvom nej Rada spolupracuje s organizáciami podporujúcimi slobodu tlače. Medzi tieto organizácie patria Novinári bez hraníc či Medzinárodná a Európska federácia novinárov.
Cieľom platformy je monitorovanie a riešenie hrozieb voči novinárom a médiám, pričom funguje na princípe zberu informácií od partnerských organizácií a ich pretavenia do upozornení pre členské štáty a ich vnútroštátne orgány. Jej výročné správy a údaje informujú o politikách a opatreniach Rady Európy, pričom od členských štátov sa očakáva aktívne riešenie problémov, na ktoré platforma poukazuje.
Správa kriticky hodnotí podmienky novinárov v krajine
Rok 2024 bol pre novinárov na Slovensku podľa výročnej správy mimoriadne náročný. Podnadpis tejto kapitoly platforma dokonca nazvala: „Slovensko: sloboda médií pod paľbou.“
Správa opisuje minulý rok ako turbulentné obdobie pre novinárov, keďže vláda, ktorá bola ustanovená v októbri 2023, sa snažila získať kontrolu nad verejnoprávnymi médiami a vyhrážala sa novinárom rôznymi opatreniami. Toto všetko sa malo odohrávať v mimoriadne toxickej atmosfére, ktorá pretrváva od atentátu na premiéra Roberta Fica z 15. mája.
Negatívne je hodnotená aj budúcnosť verejnoprávneho vysielania, ktoré je podľa správy v centre boja za nezávislosť médií. Za nežiaduce faktory označila správa zrušenie RTVS a jej nahradenie Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR), pričom nová legislatíva, na základe ktorej STVR vznikla, má podľa správy umožniť vláde ovládnuť verejnoprávne médiá prostredníctvom politických nominantov.
Politici verbálne útočia na médiá
V správe sa ďalej hovorí o narastajúcom napätí v mediálnom priestore, pretože poprední politici obviňujú nezávislé médiá zo šírenia klamstiev a pravidelne im hrozia rôznymi opatreniami. Po atentáte na premiéra viacerí politici, vrátane predsedu SNS Andreja Danka, obvinili médiá a podnecovali vlnu vyhrážok voči novinárom. Danko dokonca tvrdil, že médiá majú „na rukách krv“.
Napriek uzneseniu parlamentu, ktoré vyzývalo na upokojenie situácie, napätie podľa správy stále pretrváva a viacerí novinári hovoria o obavách, že budú verejne označovaní a vystavení zvýšenému riziku zo strany politikov.
Správa kriticky hodnotí vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, keď nazval médiá „krvilačnými bastardmi“ a pohrozil zriadením nového Úradu pre médiá, ktorý by dohliadal na prácu novinárov. Atmosféru strachu podľa správy zvyšuje aj pretrvávajúca neschopnosť justície potrestať objednávateľa vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tento stav sa mal zhoršiť aj zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý bol zodpovedný za vyšetrovanie tohto zločinu.
Súčasťou správy je aj žaloba premiéra Fica na šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a na vydavateľstvo za použitie svojej fotografie v knihe „Fico: Posadnutý mocou“, pričom žiada od každého 100 000 eur. Túto žalobu správa označila za tzv. SLAPP žalobu (strategické žaloby proti účasti verejnosti).
Ignorovanie médií a pokusy o ich ovládnutie
Mediálny pluralizmus sa podľa správy ocitol v ohrození aj po tom, čo s vládou spriaznená investičná skupina Penta rozšírila svoje mediálne portfólio o kúpu najčítanejšieho denníka Nový Čas. Týmto krokom mala Penta získať takmer monopol na trhu bulvárnych médií, zatiaľ čo nezávislé médiá naďalej zápasia s klesajúcimi príjmami z reklamy a s prekážkami pri získavaní akreditácií.
Správa hovorí aj o politickom nátlaku na súkromnú televíziu TV Markíza, čo vyvolalo protesty zamestnancov proti zasahovaniu do redakčnej nezávislosti. Vláda tiež navrhla reštrukturalizovať Radu pre mediálne služby, ktorá reguluje médiá, a plán počíta so znížením právomocí rady a zavedením jednoosobového štatutárneho orgánu, ktorého by menovala vláda a ktorý by rozhodoval o zásadných otázkach.
Vláda navyše podľa správy otvorene ignoruje nezávislé médiá, odmieta im poskytovať rozhovory, neodpovedá na otázky a zamieta žiadosti o informácie, pričom, naopak, komunikuje s tzv. alternatívnymi médiami, ktoré sú široko považované za šíriteľov dezinformácií. Takýto prístup bráni novinárom v ich práci, oslabuje právo verejnosti na informácie a znižuje zodpovednosť vlády voči občanom.
Napriek týmto prekážkam si však Slovensko podľa záverov správy stále zachováva silný a odolný nezávislý mediálny sektor, no vláda by mala vytvárať bezpečné a podporné prostredie pre slobodnú prácu novinárov namiesto podkopávania nezávislosti médií.
Správa obsahuje relevantné výhrady, ale aj fabulácie
Mimoriadne kritická správa voči podmienkam práce novinárov vychádza z niekoľkých relevantných záverov či udalostí, no sama sa vo viacerých tvrdeniach odvoláva iba na nepodložené konštatovania.
Správa objektívne hodnotí nežiaduce a hanlivé výroky politikov na adresu médií, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti čo hľadať. Ak politik nezvláda mediálny tlak, hoci možno aj neobjektívne vykresľujúci jeho prácu, nemá čo v politike robiť.
Podobne možno hodnotiť aj vládne snahy okliešťovať novinárov už na prvý pohľad právne nepriechodnými opatreniami, ako je požiadavka na dosiahnuté povinné vzdelanie ako podmienka pre výkon práce novinára, či podobnými nezmyslami, ktoré v žiadnom prípade neprejdú cez legislatívu EÚ.
Rovnako objektívne kriticky možno nazerať na legislatívne zmeny vo verejnoprávnych médiách zo strany vládnej moci, pri ktorých zrejme najvýstižnejšie vo verejnosti rezonoval výrok Andreja Danka o tom, že on si želá mať „vládne médiá“ a nie verejnoprávne, čo je v hrubom rozpore najmä s európskou legislatívou v mediálnej oblasti.
Podaná žaloba na šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho sa skutočne pohybuje na hrane toho, čo možno považovať za účelové zastrašovanie novinárov. Žalobná argumentácia Roberta Fica o neoprávnenom používaní jeho podobizne politika na obale knihy za účelom dosahovania zisku Bárdyho nemá veľmi pevný základ v rozhodovacej praxi súdov.
Proces s vraždou novinára neovplyvnilo zrušenie prokuratúry
Mimo objektívnej roviny sa už však pohybuje nepodložené tvrdenie v správe o tom, že justícia nie je schopná potrestať objednávateľa vraždy novinára Kuciaka a že sa to zhoršilo zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.
V tomto smere treba poznamenať, že úrad bol zrušený až po tom, ako bola v celej kauze podaná obžaloba na súd. Nedošlo teda k situácii, že zrušením špeciálnej prokuratúry táto nemohla dovyšetrovať vraždu novinára a akúsi "polozbúchanú" obžalobu narýchlo predložila súdu.
Marián Kočner, ktorý je v danej veci obžalovaný ako objednávateľ vraždy, bol spod obžaloby oslobodený, pretože napriek rozsiahlemu dokazovaniu prokuratúra nepresvedčila nepriamymi dôkazmi súd o tom, že si skutočne vraždu objednal on. Táto skutočnosť však nijako nesúvisí so zrušením špeciálnej prokuratúry, ale so skutkovým a dôkazným stavom v danej veci, ktorý zabezpečoval najmä policajný vyšetrovateľ.
Ekonomická situácia médií
Rovnako nepodložené je tvrdenie, že finančná skupina Penta je spriaznená s vládou, pretože správa toto nijako ďalej nerozvádza, ani neuvádza, ako alebo čo by malo dané prepojenie predstavovať. Penta síce kúpila Nový Čas, no správa nijako nekonkretizuje, ako táto skutočnosť mala znížiť príjmy z reklamy iným médiám.
Správa v zásade tvrdí, že ak vybraným médiám – ktoré mimochodom ani nepopisuje – klesajú príjmy, tak aj iné médiá musia byť na tom rovnako zle v rámci akejsi pochybnej ekonomickej objektivity. Nie je pritom známe, prečo daným médiám klesajú príjmy z reklamy a či vôbec za to nejakým spôsobom môžu vládny politici.
Ďalšie tvrdenia o vládnom ignorovaní nezávislých médií sú opäť iba v rovine subjektívneho hodnotenia, ktoré nie je podložené žiadnymi dátami. Niektorí vládni predstavitelia skutočne ignorujú vybraných novinárov alebo médiá, no žiaden zákon im neprikazuje odpovedať alebo poskytovať rozhovory tej časti mediálnej obce, ktorú subjektívne považujú za „neobjektívnu“ či „nepriateľskú“.
Zároveň treba dodať, že na slovenskom trhu pôsobí množstvo médií, ktoré spĺňajú štandardy objektívnej žurnalistiky a tie nemajú problém so získavaním informácií či rozhovorov od vládnych politikov. Politici v skutočnosti ignorujú iba úzku časť médií, a to Aktuality.sk, denník SME, Denník N či bývalých novinárov z televízie Markíza, ku ktorým prechovávajú nepriateľský vzťah.
Nemožno nútiť politika odpovedať novinárom
Selekcia politika pri tom, komu poskytne alebo neposkytne rozhovor, však nemôže predstavovať oslabovanie práva verejnosti na informácie, pretože žiaden novinár nemá právo na to, aby mu politik odpovedal. V opačnom prípade by dochádzalo k diskriminačným situáciám, kde by tí novinári, ktorí sa nedostali so svojou otázkou pred politika, mohli podať žalobu pre nerovnaké zaobchádzanie a uspeli by.
V skutočnosti, samozrejme, nemožno hovoriť o diskriminácii v tomto smere a rozhodne nemožno vynucovať odpovede na otázku každého novinára od každého politika s tým, že v opačnom prípade ide o akési „znižovanie zodpovednosti vlády voči občanom“.
Malo by byť v záujme politika odpovedať novinárom, pretože tak komunikuje so svojimi voličmi a predstavuje svoju prácu verejnosti. Ak to nerobí, ešte donedávna to išlo na vrub jeho politickej kariéry, no politické odpovede nemožno nijako vynucovať.
Ani označenie tzv. alternatívnych médií, ktoré vraj vládni politici preferujú, za šíriteľov dezinformácií nie je podložené žiadnymi dátami či štatistikami, a ide iba o klasicky opakovanú rétoriku najmä tých médií, ktoré sú vládnymi politikmi ignorované. Správa nehovorí, ktoré médiá majú šíriť dezinformácie, ani aké dezinformácie vlastne šíria.
Takéto všeobecné konštatovania bez jediného relevantného odkazu na konkrétne skutočnosti stavajú danú správu skôr do roviny subjektívnych dojmov ako do roviny dokumentu, ktorý objektívne mapuje mediálne prostredie na Slovensku.
Správa má však v časti týkajúcej sa legislatívnych zmien pravdu. Vláda sa snaží komplikovať prácu novinárskej obce, a to aj za cenu prekračovania zákonných limitov. V prípade ignorovania vybranej časti novinárov je problém inde než pri oslabovaní práva verejnosti na informácie či iných práv.
Kedysi symbiotický vzťah politika a novinára dnes už jednoducho neplatí. Politici zistili, že novinárov nepotrebujú, pretože sociálne siete ich priamo spájajú s voličmi. A polarizovaní voliči často novinárom neveria pre ich politicky zaujaté pokrývanie tém.
Tento nepríjemný trend nezmení žiadna správa ani odporúčanie európskych orgánov. A už vôbec nie, ak daný dokument bude obsahovať neobjektívne tvrdenia, ktoré by ako cez kopirák vypadli z textov ignorovaných médií.